História mesta Trenčín
Vďaka
geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váhu patril Trenčín odnepamäti k
najvýznamnejším mestám na Slovensku. O osídlení trenčianskej lokality už v dobe
kamennej svedčia viaceré archeologické nálezy.Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k Dunaju a vybudovali systém pevností - Limes Romanus, postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne je orginálny doklad o prítomnosti legionárov na území Slovenska. Pamätný nápis na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia a jeho adoptovaného syna Commoda nad Kvádmi v roku 179 nášho letopočtu v Laugaríciu.Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta Maximiliána. Prevažná časť stredného Považia sa stala súčasťou Uhorska pravdepodobne okolo roku 1018. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom trenčianskej kráľovskej stavovskej župy.
)
V
kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo
Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne Trenčiansky hrad. Jeho najstaršia
dodnes stojaca časť - kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia - súvisí z
typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na
švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší
Hainburg vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta
pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku 1111 na starej
ceste od vážskeho brodu pod kopcom Brezina, nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu
dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj
biskupský dvorec - Trenčianske Biskupice. Dejiny hradu a osudy mesta boli v
nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté. Za Veľkomoravskej ríše patril
Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Počas vpádu na územie Slovenska v roku 1241
spustošili mesto Tatári. K jeho novému rozkvetu došlo po roku 1275, keď sa hrad
dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka, a najmä koncom storočia,
keď sa jeho syn Matúš Čák stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.)
V
období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku 1324 boli obyvatelia
oslobodení od platenia mýta. Kráľ Žigmund povýšil roku 1412 Trenčín na slobodné
kráľovské mesto s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia Budína. Mestu sa
nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch Ferdinanda Habsburského proti
Jánovi Zápoľskému dobyl cisársky generál Katzianer v roku 1528 mesto i hrad. V
polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom Turkov. Ich najväčší výpad
proti Trenčínu dňa 2. októbra 1663 obyvatelia odrazili.Veľké utrpenie zaznamenali kurucké vojny v čase kuruckej blokády v rokoch 1704 - 1708. O dva roky neskôr postihol mesto mor, ktorému podľahlo takmer 1600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku 1670 bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku 1790 hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával. Ani vojny či iné nešťastia nezahatili vývoj mesta. V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného Považia, vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, dokončilo sa železničné spojenie so Žilinou. Za prvej Česko - slovenskej republiky sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr sa začína formovať výstavníctvo.
Po roku 1989 mesto rozkvitlo do krásy a ožilo jeho historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Trenčín sídlo okresu a kraja, aj dnes patrí k významným mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom.
)
)
)
)
)
)
)
> Späť na mapu Slovenska
Text a fotky: trencin.sk