Prvý Máj / ArtAttack Freestyle Battle 2008
Tak a máme to za sebou aj tento rok. Naj, naj a naj majú poháre či aspoň poháriky a zúčastnené hip-hopové Slovensko rozdelené do niekoľkých táborov sa zase môže celý rok hádať, kto mal a kto nemal. Aj vyhrať. Lebo objektivita súťaže zase raz nebola zaručená. Pche! Napokon, premýšľal som, či tento rok nenapísať Artattack Freestyle Graffiti Beatbox Battle (ak nabudúce Miro pridá ešte jednu súťaž, bude si tie názvy vypisovať sám) radšej ako Bekstejdž. Menší zhustený priestor, nejaký ten skoro vtip a mám to z krku.
Ale tak to býva, kým minulý ročník som si užil z dopredu rezervovanej lóže priamo na pódiu, tento rok pobehujúc s foťákom snažil som sa okolostojacich (a najmä seba) presvedčiť, že viem fotiť. Neviem, ale na tom nezáleží. Záleží na tom, že aktuálny ročník voľno-slabičnej súťaže bol celkom fajn. Mustangy pred vchodom vnímam ako celkom vtipný nápad, aj keď úprimne, o autách viem akurát to, že niekedy vás odvezú tam, kam chcete. Červenám sa, ale vozidlá ma zaujímajú asi ako polymérové páry využiteľné na aplikáciu v strešných krytinách.
To throw up súťaž ma bavila viac. Raz na čosi podobne pozvime aj pani Keltošovú (alebo to bola Tóthová), nech vidí naživo tých netalentovaných čmáralov takých haky-baky hlúposti na stenách, ktorí ničia fasády jej obľúbených komunistických oblúd. Nostalgia? Následne pobehujem hore dolu medzi hore a dolu, keďže na 4 Elementy pódiu vystupujú akísi chalani akýchsi kapiel. Priznám sa, s výnimkou Dramatikz som sa ani neunúval zistiť, kto. Mávať rukami a foťákom sa dá aj bez toho a to otrasné červené svetlo hip-hop fanúšikov trápiť nemuselo.
Beatbox battle bol tento rok prvý raz a tak trochu i unikát, keďže sme to celé tak nejako zoficiálnili a vďaka spolupráci so svetovou beatbox asociáciou urobili neoficiálno-oficiálne majstrovstvá Slovenska. Na moje prekvapenia, beatbox na Slovensku jestvuje a čuduj sa svete, občas aj zaujímavý. Niežeby som tomu rozumel, ale občas ma to bavilo. A občas nie, asi rovnako ako freestyle battle.
Povedzme si úprimne, počúvať poučujúce rýchlo rýmy detí pre deti už akosi nie je práve mojou najobľúbenejšou činnosťou, najmä ak sa niektorí zamotali (a celkom predpokladane) vo frázach o matkách a gaťkách, pričom ani jedno poriadne nepoznajú. Niekedy však našťastie prekvapil aj kreatívny slovný zvrat. Môžeme debatovať, koľko z vetičiek sa dá dopredu naučiť a či témy zadávané porotou nesvedčia skôr o psychologickom rozpoložení poroty (a že mňa to pri Strapovi vôbec neprekvapuje?) no aspoň človek relatívne rýchlo zistí, kto rýmuje a kto recituje. Napokon, neskromne si myslím, že Čecho-Slovák-Európan Rest vyhral zaslúžené.
Shomi azda nabudúce, práve pri ňom mne už nejaký rok vadí, že je človek asi tak troch (aj s istou dávkou optimizmu) tém. Nuda, nuda. Aha, aby som nezabudol, tentoraz rozhodovala porota v zložení Strapo, Konko (namiesto ktorého s Lyrikom spolumoderovala Zeta) a Gulos Potrok. Nie, traktor nechal doma. Prísť na Artattack Freestyle (bla bla...) Battle znamená, že máte nejaké očakávania. Niektoré splniť možno, o niektoré sa dá pokúsiť a niektoré nemožno, čo vyplýva aj z povahy slovenskej hip-hopovej scény.
Napríklad vtedy, keď promotéri dokážu v jeden deň avizovať dve relatívne veľké akcie. (Nie, na tej druhej som nebol, tak ktovie, čo sa tam v tom Dopleri dialo. Mňa dokážu spoľahlivo odstrašiť všetky nápisy obsahujúce tri rovnaké písmená po sebe. Chápem, nie som cieľová skupina, a aj tak som videl iba fotky, o ktorých taktne pomlčím.) Možno to bolo dôvodom, prečo mi tento rok prišiel Bernolák prázdnejší, než v roku predchádzajúcom. I keď je možné, že to len tie reflektory oslepujú.
Tak hádam zase o rok. Dovtedy môžeme diskutovať, kto koho podplatil v roku 2008. Ja som za podplatených biletárov. A obsluhy baru s na „akciu“ podozrivo lacnou minerálkou (skutočne, v nedeľu o deviatej odchod do práce), ktorú som už ani neviem kde zabudol. Hanbím sa ...
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
