Moje názory na slovenskú hiphopovú scénu sú všeobecne známe. Ale keď som tak sedel na zemi bratislavskej A4, a videl ako Peťo Tázok recituje (!) svoje verše do Tundorvých click’n’chips atmosfér, nejako mi to prišlo v poriadku. Väčšinou na slovenský rap iba pindáme, lámeme nad ním mentálne francúzske barle a myslíme si, že čo bolo už nebude, a to čo bude, to nech radšej ani nie je.
Ale keď sa to vezme s istou dávkou nadhľadu, tak napriek uplakaným chlapcom, ktorí nariekajú nad IFPI tabuľkami a výpismi z účtov, je slovenský hip-hop konečne zdravý. Vo všetkej tej svojej pestrosti, rôznorodosti a ukričanej i ušepkanej sebatrýzni.
Sú tu zostavy, ktoré si z rapu dokázali urobiť celkom slušné živobytie, sú tu zostavy pre Artattack a troch intelektuálov, je hip-hop.sk monopol na hudbu, ktorý je však dostatočne pestrý, aby sa do neho zmestila naivita chlapcov z Petržalky i takí, ktorí sami seba považujú za umelcov. Hip-hop má za sebou nepodarený, ale predsa muzikál, má za sebou hľadanie názoru, trendov i vlastnej tvrdohlavosti.
Má pár mesianistických spasiteľov, pár modrín na hrudi od neuveriteľného bitia sa do pŕs i pár chlapcov, ktorí konečne poslušne sklopili zrak, a začali na sebe pracovať. Niektorí sú rappermi jednej témy, niektorí sa azda nedokážu ani podpísať – nieto napísať zaujímavý text, a niektorí z hiphopových skladieb urobili zbierky poézie. A pár jedincom padli ich ilúzie na hlavu a „vyrobili“ niekoľko štichov.
Každý si môže vybrať tú svoju malú drevotrieskovú škatuľku, vliezť si do nej a žiť malý drevotrieskový život s drevotrieskovými názormi. Hip-hop sa má. Keby sa to tak dalo povedať trebárs o poprocku. Škoda len, že tých kapiel stále nie je dostatok. Ale aj tak bol rok 2008 pre hip-hop celkom dobrý.
Tip? Prepásli ste ho 🙂 Opäť A4, opäť Karaoke Tundra. Teraz však bez Tázoka. Naopak s Bélom Pokutom a Ejzenštejnom …
