Drvivá menšina – Menej je niekedy viac


Tentokrát mám trocha nevďačnú úlohu. Čo už povedať o Drvivej Menšine? Čo napísať o ich novom – a svojim spôsobom i „debutovom“, albume Menej je niekedy viac? Veď ho napokon už každý počul. Načo chalanov predstavovať, načo hodnotiť toto CD?

Ale dobre. Pre tých, ktorí sa práve prebrali po desiatich rokoch z kómy (alebo čírou náhodou zablúdili) – chalani z Drvivej Menšiny tvoria polovicu zásadného bratislavského hip-hopového zoskupenia Názov Stavby. Sú traja, sú na scéne relatívne dlho, sú patrične naštvaní, majú neodškriepiteľné schopnosti a volajú sa Šegi 100, Bacil a Dena. Výrazné osobnosti s dostatočne rôznorodým rapovým podaním, ktoré sa vhodne dopĺňajú. Väčšinou.

O hudobnú stránku tohto albumu sa tentokrát trochu neobvykle postarali chalani z DM sami, konkrétne teda Dena a 100 (Šegi). Samozrejme, nájdeme beaty aj od dvorného producenta eNeS Hajtkoviča, od mne neznámeho producenta Geba, od hostí ako Francúz Dedy Fly, Opak (AMO), Janko (Nová Doba), alebo ruský Molodoy (P13). Mikrofón si podávajú okrem spomenutých ešte Orion a Lafor, Logan, DannyB (P13), Bratislavčania Slipo a Čistychov, či druhostranskí Miky Mora a Moloch Vlavo. Aby som nezabudol, ozvú sa aj Moe a jeho kolega v pašovaní kontrabandu – Opak.

Celkom slušná porcia MCs, nie? A to som ešte nepovedal, že na albume nájdeme aj spevavé (viac-menej r&b) pasáže. O ktoré sa postarali Biely, Sandra, či Simčuke (ktorú ale takmer nie je počuť). Zato Sandru (Dneska každý chce žiť) počuť je a povedané diplomaticky, s jej výkonom nie som veľmi spokojný. Jej spev je preexponovaný, silený a nepresvedčivý. Ani technicky nie je svetoborný. Samozrejme, technika-netechnika, v podstate žiadne rafinované hlasové majstrovstvo nie je tou najdôležitejšou vecou pod Slnkom, stačí, ak hlas v sebe prináša dostatočnú porciu lahodnej atmosféry. Ale nič také u Sandry bohužiaľ necítim. Skôr naopak. Ani jej farba hlasu mi do tej skladby nesedí.

Naopak, pasáže, kde svoje umenie predvádza Biely prijímam jednoznačne kladne. Jeho spev je pre mňa prekvapivo príjemný. A to som doteraz veru nikdy „árenbí“ v mužskom podaní nemusel.

Čo sa týka textov, na tomto CD nájdeme celkom slušný tematický rozptyl. Od čisto reprezentačných výpovedí (Môj svet), cez párty skladby a zamyslenia (Šťastie), až po rekapitulačne striktné posolstvá (Čo tu máme dnes). To považujem za pozitívum. Nemám rád monotónne albumy. I keď miestami (ale viac-menej málokedy) by sa chalani nemuseli utápať v slovných klišé. Keď už kritizujem, kvalita podkladov je dosť rozkolísaná. Niektoré podklady počúvam s radosťou, takými sú obe čisto Hajtkovičove „etno“ skladby (raz pod vplyvom domácej „ľudovky“ v Hraj teraz!, inokedy s výrazným stredomorským fílingom v Čo tu máme dnes – normálne si predstavujem, ako sedím niekde v Grécku pri mori, nohy v vode, v ruke nejaký koktail, hm…), iné už tak „nemusím“. Napríklad Denova „sólovka“ Chceš ma napáliť?! ma vôbec neberie. Nudím sa. Napriek bezprostrednosti textu.

Za nešťastné považujem aj pasáže chalanov z Druhej Strany v dvanástej skladbe Tak jak na to. Ich frázovanie mi veľmi nesedí. A Moloch? Rýmy ako neberem / preberem, obľubujem / motivujem, úlohu / zálohu. No fakt neviem…

V dobrom ma na celom albume prekvapil Šegi. Kedysi ma jeho štýl veľmi neoslovoval, no na tomto albume mi jeho tak zvláštny a áno – originálny, flow naozaj sedí. Ale beriem, toto bude vec vkusu. Ak ale Šegiho chválim, musím sa pristaviť ešte pri jednej veci. Správny smer, výborná voľba sampla. Presne ako toreádori, keď krotia rozzúrených býkov (Sloboda zvierat odpustí), nám aj chalani z drvivej Menšiny ukázali, kto je v aréne pánom.

Takže po albume Reč naša a Danovom Né produkte uzatvára pravostrannú bratislavskú produkciu aj Drvivá Menšina s albumom Menej je niekedy viac. Trojka je vraj šťastné číslo, tak prečo nie.

Ako som spomínal, aj tu sa nájdu nejaké drobné chyby. Albumu, podobne ako nedávno vydanému Orionovmu Teritoriu 2, chýba k dokonalosti v podstate málo. Menej je niekedy viac síce trpí niektorými nedostatkami (takpovediac) neskorej mladosti (skorej dospelosti?), no rozhodne patrí k tomu najlepšiemu, čo v tomto roku na našej hip-hopovej scéne uzrelo svetlo sveta. Koniec koncov, v skladbe Čo tu máme dnes sa nepochybne ukrýva nová česko-slovenská hip-hopová hymna. I preto prijímam toto CD veľmi pozitívne. Ale zase, nie je niekedy jednooký medzi slepými kráľ?

Tracklist k albumu Menej je niekedy viac (MSP Rec. – 2005)

1. Začiatok feat. Biely
2. Moj svet
3. Daj mi to!!!
4. Šťastie feat. Dedy Fly, Logan
5. Nepopri, že …
6. Hraj teraz! feat. Slipo, Čistýchov
7. Zo zatvorenými očami
8. Dneska každý chce žiť feat. Sandra
9. Som kdo som feat. Molodoy, Danny B
10. Čo tu máme dnes feat. LA4, Orion
11. Chceš ma napáliť?!
12. Tak jak na to feat. Miky Mora, Moe, Opak, Moloch Vlavo
13. Sladká chvíľa sňou feat. Biely
14. Správny smer (na záver)

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *