Štandardou miestneho rapu sa v ostatnom čase stal pozdrav MIER. Denne nám chodí korešpondencia, ktorú uzatvára pozdrav odvodení z anglického klišé. Nerozumiem a pripomína mi to nedávno trendové SOJ, alebo v slede politických udalostí na Slovensku tiež pred vojnové NA STRÁŽ. To je asi mimo, ale premostenie pointe nechýba. Vojny sú denným chlebom nadnárodných korporácií, rovnako ako si každá miss zoberie do úst okrem … aj globálne blaho ľudu.
U writerov je to niečo iné. Nemajú nič špecifické. Ani typický pozdrav „pssss“, ani oblečenie, ani hudbu. I keď sa to nemusí páčiť väčšine a rada by škatuľkovala, je to tak. Časy keď hip hop ako kultúra ťahal za jeden povraz sú preč. Ak vôbec tomu tak niekedy bolo. Priznajme si na rovinu, writeri si vždy išli svoje a často krát si nevedeli prísť na meno ani v jednom meste. Komunita je vec, ktorá sa s graffiti nie a nie skamarátiť. Naopak crew je posvätné označenie málo i viac početnej skupiny, ktorá by za toho druhého často krát aj dýchala.
Ale späť k uverejnenému materiálu. Výber je de facto náhodný, menovateľ jeden. Vlaky striedajú chrómy, tie striedajú steny a dopĺňajú spolupráce. Mier!
Páči sa ti Mierov artwork?
Potom určite oceníš aj novší článok s Mierom: Mier Graffiti: I Love Trains.
