Výstava Grafix a novooživené tlačové techniky

Výstava Grafix a novooživené tlačové techniky (fotky+report)


Kolektívna výstava Grafix predstavila tvorbu štyroch umeleckých subjektov, ktoré tvoria novooživenými tlačovými technikami.

Ich zameraním je grafický dizajn a ilustrácia, obohatili ich však o tlačové techniky, ktoré dnes už nie sú masovo využívané.

Pressink a Risomat sú jediné štúdiá svojho druhu na Slovensku vďaka strojom, na ktorých rozvíjajú tlač pre kultúrno-umeleckú obec.

Ateliér Pressink si do svojho štúdia zadovážil stroj, ktorý má takmer 100 rokov a venujú sa tlačiarenskej technike letterpress – kníhtlač.



Značka Risomat prezentovala práce slovenských ilustrátorov prostredníctvom grafík vytlačených na risografe. Stroj, ktorý sa k nám privážal najmä v 90.-tych rokoch, je kompromisom medzi xeroxom a ofsetom a je vyhľadávaný aj pre svoju ekologickú stránku.



Saturejka tvorí prostredníctvom pracného linorezu. Jej grafiky fungujú aj ako forma streetart-u, umiestňuje ich totiž v uliciach Bratislavy. Vo svojej autorskej knihe, ktorú na výstave predstavila, experimentovala s monotypom.



Grafický dizajnér Martin Malina si tiež vybral linorez, ale aj drevorez na svoju prezentáciu. Orientuje sa aj na grécku mytológiu, ktorú spája s moderným človekom.



Tlačou na risografe, letterpresse či cez linoryt vznikajú menšie nezrovnalosti, čím je finálny produkt unikátny.

Návštevníci sa nebáli pristúpiť bližšie a preskúmať všetky detaily. Názov Grafix v sebe skrýva anglické “graphics”, teda grafiky. Okrem tvorby autorov a priblíženia procesu tlače si bolo možné vybrané grafiky zakúpiť priamo na výstave a tým podporiť samotných autorov.

Remeslá a materiály v analógovom prenose informácií

Uchovávanie informácií a kultúrneho dedičstva národov vždy súviselo s možnosťami ich zaznamenávania do textovej či obrazovej formy. Tie sa vyvíjali spolu s poznatkami o nových materiáloch, s ktorými bol človek v kontakte.

Najstaršie informácie o našich predkoch a ich životoch sa dozvedáme z rukopisov. Pozostávali z písma a ornamentov zaznamenaných na kamenných, hlinených alebo mramorových doštičkách, kovových a drevených tabuľkách, listoch a kmeňoch stromov, látkach či pergamenoch. Neskôr sa literatúra a myšlienky ľudstva zaznamenávali na zvitky. Úlohu prepisovania najmä náboženských, ale aj svetských kníh prevzali mnísi v kláštoroch. Prepisovanie textov mali na starosti skriptori, zdobenie a obrazové prílohy iluminátori.

Vynález kníhtlače a zánik rukopisov

Vynález kníhtlače neznamenal okamžitý zánik rukopisov, nie vždy totiž poskytovola to, čo ľudia práve potrebovali a na začiatku bola aj pomerne drahá. Vzniká však nové remeslo – typograf, zatiaľ čo skriptori a iluminátori pomaly ustupujú.



Johannes Gutenberg, vynálezca kníhtlače resp. letterpressu v Európe, bol vyučeným zlatníkom a ovládal tavenie kovov. Jeho hlavný vynález, lejací stroj, umožňoval odlievať kovové litery z matríc. Odliatky jednotlivých písmen a znakov následne sádzal do slov, viet, riadkov a odstavcov. Pohyblivé komponenty dali zbohom matriciam s celými textami strán, ktoré sa v kníhtlači používali na Východe.

S ilustráciami však nerátal, funkciu výzdob aj naďalej plnili formy z dreva či kameňa, neskôr z plastu. Hoci remeslo kníhtlače bolo aj jednou z prvých foriem sériovej výroby, v pôvodnej forme je už len veľmi zriedkavé.

Linorez resp. linoryt sa stal vyhľadavaný pre svoju mäkkosť, svetelný kontrast tmavých a svetlých plôch, jasnosť tvarov a jednoznačnosť výtvarnej reči. Dostupný je zároveň samotný materiál – linoleum, pôvodne využívaný ako lacnejšia verzia podláh. V priemysle sa uplatňoval v tlači tapetových vzorov a zarezonoval tak ako grafická technika pre výtvarníkov.


Dôraz na náklad výtlačkov v prvej dekáde digitálnej éry priniesol risografický stroj. Je kompromisom medzi kopírovacím strojom a ofsetom. Pôvodne ako “digital duplicator” spĺňal požiadavku na rýchlu a energeticky nenáročnú tlač. Na Slovensko sa privážal v 90.-tych rokoch, najmä do úradov či škôl. Vďaka výslednému efektu, ktorý má v sebe mierny šum, vytvára akosť, ktorá je doceňovaná v kultúrno-umeleckej obci.

Súčasná digitálna éra tlače si hovie v spoločenskom fokuse na rýchlosť, efektivitu a šetrenie času.

Poukazovať na analógové techniky však nie je ich resuscitáciou, nikdy totiž nezmizli, len sa dostali do úzadia. Čo ich opakovane dostáva na povrch, je ľudský záujem o tradičné remeslo, o niečo hmatateľné, čo uhasí aj zvedavosť po tom, ako veci fungujú “tam vnútri”.


Masová výroba nás síce po priemyselnej revolúcii uspokojila, zakrátko však prišlo presýtenie. Milión-tá kópia bude vždy už len rovnakou kópiou, ale kde sa stratil originál? Analógové stroje už nemôžu konkurovať tým digitálnym. Ani však nemusia. Majú totiž niečo navrch, čím je každý ich výtlačok unikátny.

Tlačou na risografe, letterpresse či cez linoryt vznikajú menšie nezrovnalosti.

Práve kvôli tomuto výnimočnému efektu sa stali opäť vyhľadávanými. Hoci aj kultúrne dedičstvo sa už zaznamenáva digitálne, vďaka novodobým skiptorom a iluminátorom, ktorý študujú tradície a pôvodné remeslá, máme ešte stále možnosť si určité tradičné techniky pripomínať a zachovávať aj autentickým prevedením. A byť tak opäť v kontakte s materiálom.

Kreatívne workshopy s Risomatom, Martinom Malinom a Saturejkou

Fotky z výstavy GRAFIX – grafiky a tradičné tlačové techniky

Ďakujem všetkým učastníkom výstavy a pozvaným umelcom 🙂

Ďalších umelcov a grafiky si môžete prísť obzrieť a bližšie spoznať na druhej výstave Grafix: grafiky a ilustrácie na produktoch

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Ďakujeme partnerom Rádio_FM a Čerstvé ovocie


Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.