risomat michal tornyai vystava

Risomat: stroj s umeleckým rukopisom


Značka Risomat sa zrodila v štúdiu Kat, ktoré tvorili traja grafický dizajnéri – Michal Tornyai, Rado Čepček a Ondro Gavalda. Grafické štúdio sa zameriavalo na vizuálne identity a publikačný dizajn.
Ako sa v grafickom štúdiu zrodila myšlienka zaobstarať si risografický stroj, ako sa im ho podarilo spojazdniť a čo sa ňom dnes vyrába, nám porozprával Michal Tornyai, ktorý už aktuálne značku Risomat vedie sám.

 

Kde vznikla v hlavách grafických dizajnérov úplne prvá myšlienka zaoberať sa kúpou risografického stroja a ako prebehla jej realizácia?

Hoci ani jeden z nás neštudoval polygrafiu, k tlači sme mali prirodzený vzťah, pretože sme ju vnímali ako súčasť grafického dizajnu a jeho výstupov. Myslím, že to bol Ondro Gavalda, kto nám prvý ukázal video s technikou risografu. Hneď nás to zaujalo. Zistili sme si, koľko stojí nový stroj a kedže sme si nevedeli predstaviť, ako by sa nám to vrátilo, tak sme to nechali tak.
Potom som náhodou našiel ponuku použitého stroja na bazoši, model z roku 2001. Po obhliadke sme zistili, že k nemu boli dva dosť opotrebované valce, čierny a modrý, využívali sa totiž len na tlač textov. Stroj sme zobrali, no chceli sme viac farieb. Nové valce boli pre nás extrémne drahé, keďže sa už dlhšiu dobu nevyrábali. Našli sme však výhodnejšiu ponuku od človeka z Melbourne, nebol však ochotný to poslať do zahraničia. Zhodou okolností išiel Ondrov brat študovat do Sydney, a vďaka tomu sme si to cez neho mohli nechať poslať. Nové 4 valce sme sa rozhodli nafarbiť na ružovú, žltú, fialovú a zelenú, aby sme mali škálu zaujímavých farieb. Neskôr sme zohnali ďaľšie valce z Ameriky – fialový a červený. Fialový je už dnes zmenený na metalický zlatý.

Na Slovensku v súčasnosti obdobné štúdio ako Risomat vlastne nie je, aj keď samotné stroje určite ešte niekde sú.

Kde táto technológia vznikla a aké má zastúpenie a využitie na Slovensku?

Technológia vznikla v 60.tych rokoch v Japonsku, risografické tlačové stroje sú na trhu od 80.tych rokov. K nám sa dovážali po revolúcii, najmä do rôznych úradov. Pôvodný názov je totiž „digital duplicator“, teda slúžili ako kopírky. Klasické kancelárske stroje vtedy ešte nedokázali tlačiť dostatočný náklad za priaznivú cenu a čas. Xerox žerie veľa elektriny, zohrieva sa, naopak risograf je ekologickejší, z jednej matrice dokáže vytlačiť až 8000 výtlačkov.
Po nástupe digitálu po prelome storočí sa však tieto stroje hromadne vyhadzovali. Zhruba pred desaťročím túto techniku objavila dizajnérska a kultúrno-umelecká scéna. Stále je však dosť undergroundová aj v západnej Európe a Amerike, väčšia scéna je v Kórei a Japonsku, kde majú niektorí tlačiari až 40 farieb. Tiež však nerobia komerčnú tlač, ide skôr o umelecké veci. Na Slovensku v súčasnosti obdobné štúdio ako Risomat vlastne nie je, aj keď samotné stroje určite ešte niekde sú.

Nie je to škoda? Nie je aj na Slovensku dosť veľká kultúrno-umelecká scéna, ktorá by uživila viac risografov?

Napriek tomu, že mám v tomto monopol, tak je to škoda. Pôvodne som však čakal oveľa väčší záujem od ilustrátorov, grafických dizajnérov alebo aj umelcov. Ale keďže sa projekt grafík pre Čierne diery slušne rozbehol, tak mi to ani nechýba. Aktuálne ani nemám moc čas tlačiť iné veci ako Čierne diery. Risomat funguje už tri a pol roka a približne 80% výstupov je pre Čierne diery.

Ako sa podarilo nakopnúť tlač, o ktorú dovtedy nebol záujem?

Začalo to Čiernymi dierami. Rozbiehali projekt, požiadali ma o logo a neskôr odo mňa chceli nejaké propagačné plagáty. V tom čase sme už v Kat-e mali risograf a rozmýšľali sme nad spôsobom ako ho predstaviť širšej verejnosti. Prihlásili sme sa na blížiaci sa Bratislava Design Week (rok 2015). Spojili sme sa s ASILom (Asociácia ilustrátorov) s výzvou na vytvorenie grafík slovenských industriálnych pamiatok pre Čierne diery. Na výzvu zareagovalo šesť ilustrátov (Cina, Kubáňová, Malatincová, Maťátko, Olejníková a Soboň), vytvorili vizuáli, ktoré si mohli vytlačiť na risografe a my sme mali čo prezentovať. Pridali sme k tomu workshop, kde si aj návštevníci mohli vyskúšať túto techniku a ich výsledky sme tiež zavesili v prezentačnom priestore. Kedže pointa risografu je vytlačiť nejaký náklad, kópie grafík sme sa rozhodli predávať a ich výťažok išiel aj pre Čierne diery. Malo to celkom ohlas a tak vlastne vznikla myšlienka grafík pre Čierne diery tak, ako funguje dodnes. Neskôr sme sa prihlásili na Dobrý trh a Trnavský rínek, takže sme potrebovali vytvoriť nové grafiky. Začali sme oslovovať kamarátov ilustrátorov či bývalých spolužiakov z VŠVU, niektorí sa nám potom už hlásili sami. Celkom sa to rozchýrilo a tlačili sme aj iné veci, napríklad pár čísiel 3/4 revue, rôzne letáky i brožúry.

Je to aj určitá exkluzívna forma výstupov pre Čierne diery, dopyty na veľmi podobné koncepty často odmietam.

Na aké projekty sa váš risograf najviac využíva v súčasnosti?

Stroj aj samotná značka Risomat sú pre mňa spojené hlavne s Čiernymi dierami. Sú spolu silno naviazané, ak by táto spolupráca skončila, možno by som v tom nepokračoval. Je to aj určitá exkluzívna forma výstupov pre Čierne diery, dopyty na veľmi podobné koncepty často odmietam. Tlačil som napríklad viacero vecí pre Ivanu Palečkovú, vstupenky pre Fest Anča, visačky pre Slowatch, grafiky výtvarníkov – Danielu Olejníkovú, Matúša Maťátka či Erika Šilleho. Medzičasom sme štúdio Kat v pôvodnej zostave rozpustili, dohodli sme sa, že sa osamostatníme. Projekty sme si prirodzene rozdelili, podľa toho, kto čo robil najviac. Ondro sa vrátil ku knižnému dizajnu, Rado pokračuje ako Kat a ja som si zobral značku Risomat.

Jedna z dôležitých vlastností risografu je jeho ekologická stránka. Čo a prečo je na ňom ekologické?

Matrica je vlastne tenký pauzák vyrobený z banánových šupiek, farba je vodou riediteľná, neobsahuje acetónové chemikálie, iba rastlinný olej zo sóje či ryže. Je tam ešte pigment, čo je jediná zložka, pri ktorej nemôžeme s istotou povedať, že je ekologická. V porovnaní s laserovou tlačiarňou, ktorej sa zahrieva hlava, míňa veľa elektriny a stroje je celkovo problém recyklovať, risograf tlačí mechanicky len na princípe tlaku a gravitácie. Nič sa pritom nezohrieva, motor len otočí valec. Vďaka jeho ekologickej stránke ma oslovujú aj značky, ktorým na tomto aspekte záleží. Tlačil som napríklad rôzne etikety pre Merchyou či Mylo, vyslovene vyhľadávali ekologickú tlač na recyklovaný papier.

Sám si autor niektorých grafík. Čo je tvoje hlavné zameranie, na čo sa chceš sútrediť?

Učím na Katedre vizuálnej komunikácie na VŠVU v ateliéri Pala Bálika. Druhou vecou, ktorou sa zaoberám je grafický dizajn – najmä pre Čierne diery a menšie lokálne značky, ako je napríklad knižné vydavateľstvo Egreš. Ďalej pracujem na svojich písmach, aj keď nie toľko, koľko by som chcel. Kreslenie či ilustrovanie ma bavilo vždy. To ma vlastne dostalo na výtvarnú školu, neskôr som sa zameral na písmo a typografiu a kresliť som prestal. Takže kreslenie grafík pre Čierne diery je skvelá možnosť ako sa vrátiť k tomu, s čím som začínal.

Čo sa najbližšie chystáte s Čiernymi dierami?

Posledné mesiace sme hlavne pracovali na príprave knihy Čierne diery, ktorá má byť kvázi cestopis po lokalitách, ktorými sa Čierne diery už zaoberali. Plus v nej bude veľa fotografického materiálu a pár rozhovorov. Je to pre nás výnimočný projekt. Celá kniha bude tlačená 4 priamymi farbami, k čomu nás inšpirovalo Riso a bude mať trochu atypický dizajn, ktorý som mal na starosti ja 🙂

Cítiš sa ako súčasť Čiernych dier?

Nie som oficiálnym členom, ale zvyknem o tom vtipkovať, že tak ako Beatles mali svojho piateho člena – producenta, tak ja som tiež v podstate ako ich 4-tý člen. Veľa vecí riešime spolu, kedže veľká časť toho, ako sú vnimaní, je práve cez riso grafiky. Primárna úloha Čiernych dier je popularizácia stavu technických pamiatok. A ukázalo sa, že upozorňovať na tieto lokality a ich stav má nakoniec aj určitý spoločenský ohlas. Veríme tomu, že ľudia začali viac vnímať svoje okolie a že táto téma sa viac posúva do popredia. Okrem toho, že ma spolupráca s Čiernymi dierami baví, tak táto pridaná hodnota ju robí ešte uspokojúcejšou.

Nemusí to tak byť, ale aspoň mne sa to tak zdá, že vďaka vašim grafikám resp. ich popularite začala aj mierne širšia verejnosť viac vnímať prácu ilustrátorov a grafikov. Je okrem linky záchrany technických pamiatok pre teba dôležitý aj tento kontext?

Určite je. Mne sa na tom páči hlavne tá rôznorodosť výstupov. V jednom projekte sa stretli autori, ktorí sa navzájom ani nepoznajú. Už ani neviem koľko ich je, myslím, že viac ako 35 a spolu vytvorili cez 100 rôznych grafík. Sú to architekti, grafickí dizajnéri, ilustrátori či voľný umelci. Síce je trochu náročnejšie udržať vždy rovnakú úroveň kvality, ale to mi je vzásade jedno. Vytvára to už spomínanú rôznorodosť, rovnako ako sú rôznorodé aj tie budovy a lokality, ktoré sú na grafikách zobrazené.

Myslíš, že keď ľudia vedia viac o technológii tlače, dokážu viac oceniť výsledný produkt? Alebo je to vždy len o tom či sa im to „páči“ resp. sa nejak ztotožňujú s tým, čo je zobrazené na grafike?

Myslím si, že väčšina ľudí techniku tlače vôbec nerieši. Dôležitejší je pre nich ten motív, či už o akú budovu ide alebo ich nejak osloví to, ako je to nakreslené. Keď predávame grafiky na trhoch, tak si občas niekto všimne aj to, ako je to vytlačené a trochu sa zaujíma o techniku. Ale je to mizivé percento a väčšinou sú to ľudia, ktorí sami niečo výtvarné tvoria.

Na trhy vždy chystáte nejakú špeciálnu edíciu, ktorá sa zvykne rekordne rýchlo vypredať a je to len pár krát do roka. Ako sa môžu ľudia ku grafikám dostať, ak vás zrovna nezastihnú na nejakom markete?

Veľmi nás teší, že grafiky majú taký úspech. Na druhej strane je však veľa sklamaných ľudí, ktorým sa grafika neujde. Ale keďže ide o limitované edície, tak sa to inak ani nedá. Nechceme ani navyšovať náklad (maximálny je 95ks) a ani meniť cenu. Skôr chceme vydávať viac rôznych grafík. Pred nedávnom som sa spolu s vydavateľstvom Egreš presťahoval do nového ateliéru v retailovej časti Novej Cvernovky, kde budeme mať okrem pracovného miesta aj spoločné predajné miesto. Ešte tam musíme doladiť zopár vecí a onedlho ho oficiálne otvoríme. Grafiky Čiernych dier sa budú onedlho dať kúpiť aj na e-shope, ktorý je už takmer hotový, ešte tam nahadzujeme tovar. Takže okrem trhov bude viac možností ako sa ku grafikám dostať.

Ďakujem za rozhovor a želám ešte veľa umelecko-ekologických spoluprác 🙂

Risografiky môžete bližšie spoznať na výstave Grafix: grafiky a tradičné tlačové techniky

Risomat môžete sledovať na ich facebook stránke alebo na risomat.sk
OZ Čierne diery tiež predstavuje grafiky, ktoré tlačí Risomat.

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.