Bilal : malý – veľký človek neosoulu


Keď som na prelome rokov 2000 a 2001 prvý krát počul album Like Water For Chocolate od rapera menom Common bol som v tranze. Úžasné produkcie od tímu Soulquarians, hlboká lyrika a zaujímavé spolupráce vystrelili tento album na popredné miesta (nielen) v predaji. Recenzie u hudobných kritikov boli nadpriemerné a nahrávka sa nakoniec dostala aj medzi “top 200 albumov za rok 2000”. Spolupráce s Mos Def-om, Slum Village či Cee Lo boli už vtedy stávkou na istotu a Common to dobre vedel. Čo ale nevedel (respektíve netušil) bolo, že touto nahrávkou predstaví svetu ďaľší obrovský talent – speváka menom Bilal Sayeed Oliver.

Bilal vypomohol Commonovi v skladbách ako Funky For You, či 6th Sense a povedzme si na rovinu – boli to šlágre. Netrvalo preto dlho a Bilal sa prihlásil s vlastným materiálom. Ten sa mu podarilo nahrať ešte počas roka 2001 a v lete uzrel svetlo sveta debut 1st Born Second. Produkcie sa opäť ujali Soulquarians a spolu s Bilalovým netradičným prejavom tak dali svetu jeden z klasických albumov neo soulového žánru. Skladby ako Soul Sista alebo Fast Lane sa rýchlo vryli pod kožu a vlastne celý album pôsobil veľmi solídne.

Osud vie byť ale krutý a krušné chvíle neobišli ani Bilala. Počas rokov 2004 a 2005 síce nahral dostatok materiálu na nový album (Love For Sale), no nahrané skladby presiakli na verejnosť ešte pred oficiálnym vydaním. Vydavateľstvo, pod ktoré bol vtedy upísaný rozhodlo, že materiál sa stal nepredajným a album nakoniec ani nevydalo.

Znechutený managementom vydavateľstva nasledovala preto v jeho kariére tvorivá pauza a Bilala sme mali možnosť počut len ako hosťa na albumoch napr. od 88-Keys, SA-RA Creative Partners, či na albume Game-a . Vytúžený “reštart” kariéry ale nastal v roku 2010 kedy vydal album Airtight’s Revenge. Bilal sa vrátil v plnej sile s novým zvukom a nápadmi. Už len samotný obal, inšpirovaný legendárnou fotkou Malcolma X so zbraňou v ruke bol odkaz pre všetkých, ktorí mu ublížili. Bilal zabíjal, no nie zbraňou ako Malcolm X na fotke, ale svojím prejavom a spevom. Ťažko si predstaviť úspešnejši návrat. Ako umelcovi sa mu podarilo opäť získať si uznanie a hlavne rešpekt. Dokázal, že k vydaniu kvalitného albumu nemusí mať za sebou silné vydavateľstvo (album vyšiel na nezávislom vydavateľstve Plug Research) ani médiá prepchané reklamou.

Po približne 2 rokoch od vydania Airtight’s Revenge sa rozhodol, že je opäť čas prihlásiť sa s novým materiálom. Na 5 mesiacov sa preto zatvoril do štúdia kde usilovne makal na albume číslo 3. Ten vyšiel tento rok vo februári a dostal názov Love Surreal.

A práve ten došiel odprezentovať do Bratislavy v rámci 39. ročníka Bratislavských jazzových dní.  Pred samotným koncertom prejavil záujem o rozhovor, čoho som patrične využil a vyspovedali ho.  

Bilal, s kapelou ste na jazzové dni dorazili o deň skôr. Ako sa ti páči Bratislava? Stihol si už navštíviť nejaké zaujímavé miesta?

Teraz som sem (Incheba) síce dorazil priamo z hotela, no Bratislava je veľmi krásna. Včera som bol v meste po nejaké jedlo a prechádzal som popri budove vašej opery. Cítil som z nej veľa energie. Mám veľmi rád historické mestá.

Podarilo sa ti pozrieť aj nejaké vystúpenia v rámci Bratislavských jazzových dní?

Áno, podarilo sa mi vidieť trochu z José Jamesa a Joshua Redmana.

A aký si mal pocit z ich vystúpení?

Obe boli výborné. Sú to dvaja skvelí muzikanti.

Včera sme sa stretli pri bare a vravel si mi, že ste dorazili priamo z vystúpenia v Londýne. Vravel si, že ste mali počas londýnskeho koncertu technické problémy. Podarilo sa ich odstrániť?

Pravda bola, že sme sa skôr snažili vychytať „muchy“, takže bratislavské vystúpenie bude isto lepšie. Každé naše vystúpenie je lepšie ako to predošlé (smiech, pozn. F-N-B).

Na tvojich koncertoch môžno vidieť pestrú zmes poslucháčov. Od mladej až po staršiu generáciu. Komu je podľa teba venovaná viac tvoja tvorba? Je venovaná skôr mladým ľuďom alebo myslíš, že v tebe nájdu inšpiráciu aj starší ľudia? O starších ľuďoch je známe, že sú viac nepoddajní k novej hudbe ako takej.

Myslím, že moja hudba je pre každého. Vždy sa snažím byť poctivý. Poctivý k sebe. A aj pravdivý. Ľudia sa potom vedia ľahko nájst v mojej muzike.

Prejdime k tvojmu aktuálnemu albumu. Ten sa volá LOVE SURREAL a vydal si ho približne 3 roky po albume AIRTIGHT´S REVENGE. Je to druhý krát čo si použil slovo LÁSKA v názve svojho albumu. Akú úlohu hrá v tvojom živote slovo LÁSKA?

Láska je ten oheň, tá sila ktorá ťa poháňa keď na niečom pracuješ. Vychádza z určitej oblasti (chytí sa za srdce, pozn. F-N-B). Láska k tvorbe, láska k muzike, k životu. Tak isto aj láska vo vzťahu, láska k mojim deťom. Láska ku všetkej tej kráse okolo.

Na obale tvojho aktuálneho albumu môžeme nájst kvet, ktorý je akoby vyrobený z kontúr ženských postáv. Na mňa osobne pôsobí dosť surrealisticky. Si fanúšikom umenia ako takého?

Fotografia albumu je inšpirovaná tvorbou Salvadora Dalí (dielo In Voluptas Mors, pozn. F-N-B). On bol prvý, kto začal vytvárať objekty zo ženských tiel. Konkrétne on ich poskladal do tvaru lebky. Ja som sa rozhodol pre tvar kvetu, lebo tento album pre mňa znamená akési znovuzrodenie. Znovuzrodenie pre mňa a moju šialenú kariéru.

Produkčne si si na album zavolal mená ako Shafiq Husayn, Robert Glasper. Mňa osobne ale zaujala prítomnosť Steva McKie, ktorý produkoval aj pre mená ako Estelle, Jill Scott, Ursula Rucker. Ako došlo k tejto spolupráci?

So Stevom sa poznám dávno. Hrá v mojej kapele už snáď 10 rokov. Poznám ho ešte z čias keď neprodukoval muziku.

Poďme si trošku priblížiť tvoje súkromie. Narodil si sa vo Philadelphii. V meste odkial pochádza napríklad Schoolly D, Bahamadia alebo Black Thought. Philly ako mesto je považované za kľúčové pri rozvoji hip hopu v 70. rokoch minulého storočia. Nahrala sa tu napríklad známa skladba RHYTM TALK od Jocko Hendersona, ktorá je považovaná za prvopočiatky rapu.

Wow, áno. Odkial to vieš? Jocko bol reprezentant Philly. Neoficiálne sa práve Jocko považuje za prvého MC v rape.

A čo mi vies povedať napríklad o takom Aaronovi Comess?

Ou, človeče..Aaronovi vďačím za svoje prvé demo, ktoré som nahral u neho doma. Aaron je bubeníkom v americkej kapele SPIN DOCTORS. Znie to šialene ale ja a Robert Glasper sme chodili na rovnakú univerzitu kde nás oslovil saxofonista Arnie Lawrence. Ten si nás najal do skupiny na hranie v klube. Myslím, že to bolo každý utorok v Sidewalk Café. Aaron Comess bol práve bubeníkom v našej zostave, takže sa z nás stali čoskoro priatelia a ja mu vďačím za veľa.

Bilal pamätáš si ešte na prvé sessions v štúdiu s tímom Soulquarians? Aké to bolo byť v štúdiu spolu s Q-Tipom, Erykah Badu, Jamesom Poyserom?

Nemyslím, že došlo často k situáciám keď sme boli v štúdiu celá partia, väčšinou sa nahrávalo po častiach. Keď k tomu ale došlo a stretli sme sa a džemovali do rána. Ja si osobne veľmi dobre pamätám na nahrávanie s Commonom, J Dillom, Questlove-om, D´ Angelom a Pinom. Bolo to svieže, plné energie. V tom čase som bol mladý a veľmi to celé prežíval. Jeden deň si na univerzite. Máš slúchadlá na ušiach a na druhý už zrazu zavretý v štúdiu so Soulquarians..

Bilal moja posledná otázka sa bude týka pána, ktorého si poznal veľmi osobne. Reč je o Jamesovi Yanceym (J Dilla). Aký ste mali vzťah?

Dilla bol veľmi skromný človek. Tichý a pritom tak prirodzený. Mal prirodzený talent hrať na akýkoľvek hudobný nástroj. Pamätám si ako som k nemu prišiel domov a Dilla hral práve na gitare. Vravím mu : „Nevedel som, že vieš hrať na gitare“. On mi na to povedal len : „Veď ani ja som o tom nevedel.“ (obrovský smiech, pozn. F-N-B). Každú jednu melódiu, ktorú mal v hlave vedel zahrať a bolo jedno  na akom nástroji. Bol ako Prince (spevák) v hip hope.

Ďakujem ti za rozhovor a prajem úšpešné turné. Uži si dnešný koncert v Bratislave.

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.