Jeden zo slávnych Bad boys de Marseille vystúpil sobotu 21.8.2010 na hlavnom stejdži Hip Hop Kempu 2010 s talentovanými, ale menej známymi avignonskými rapermi, Le Personnelom a Avicennom z grupy Le Turf. Výrazný člen slávnej formácie Fonky rodiny, s typickým zastretým hlasom, zastupoval francúzsky rap na ´cudzej´ pôde mimo francúzskeho šesťuholníka. Ako zvládal fakt, že nefrankofónne publikum jeho sólovky Dans mon monde (V mojom svete), Second Souffle (Druhý dych) či Diasporu ani nepočulo a nepoznalo tak, ako slávne beaty a melódie zo starých dobrých a úspešných časov francúzskeho rapu Cherches pas à comprendre, L´amour du risque, Art de rue, Marginale musique… bez toho, aby boli „chaud comme Marseille“ (horúci ako Marseille) rapujúci s ním, sa dozvieme v rozhovore.
Aký máš teraz po koncerte pocit? Rapoval si v Čechách, kde väčšina z týchto ľudí počúva z pochopiteľných dôvodov rap, ktorému i rozumie a teda americký, domáci či slovanský… Aj keď je Francúzska scéna druhým rapovým národom sveta, kvôli rečovej bariére, si ju tu len Ty prezentoval.
Áno bola to špeciálna situácia, rapovať pre ľudí, ktorí fakt nevedia presne, čo hovoríš. Ale bavilo ma s nimi komunikovať prostredníctvom môjho prejavu a emócií… Ponúkol som niečo iné ako význam textov, čo som predtým nepoznal. Som milo prekvapený, že si sa našla ty s hŕstkou ľudí, ktorí ste mi aj rozumeli. Ale som naozaj veľmi spokojný, pretože ľudia úžasne reagovali a bavili sa, držali ma počas celého koncertu. Neskôr som vyrozumel, že už treba končiť, signály zozadu… bol som dosť sklamaný, u nás je práveže opačný problém (úsmev). Mal som pripravené ešte nejaké treky.
No tak to si viem predstaviť, že je ťažké odísť pred besniacim marseillským publikom:). Určite snom každého, kto počúval francúzsky rap koncom 90tych rokov, bolo zažiť FF naživo… Ty si nám to splnil, z časti, dával si svoje state z piesní, ktoré ste robili spolu. Avšak čakala som celý čas na banger Marseille City…
V takomto type koncertu, je veľmi dôležité, aby si človek pripravil tie správne treky, teda som si vybral tie, o ktorých som si myslel, že sú dosť energické a ktoré určite budú ľudia poznať aspoň z počutia. Nikdy sme tu s Fonky Family neboli, teda som vybral to, čo by malo publikum baviť. Dúfam, že budem mať možnosť sa tu opäť vrátiť a dám aj tie sólo treky, ktoré spomínaš.
A čo povieš na festival, jeho organizáciu a atmosféru?
Super, nijaký problém, som spokojný. Rozmýšľal som, že sa pridám k publiku a zažijem koncert ako normálny človek. Nikto by ma nepoznal, nikto nechytal ani neomdlieval (úsmev). Určite sa tu chcem vrátiť, keď bude možnosť.
Vrátim sa ja ešte ku chúlostivejšej téme, mladí na Slovensku ani v Čechách, veľmi dobre nevedia prečo sa také silné „rodinné puto“ pretrhlo a skoro každý z Fonky Family išiel svojou cestou… Teda Ty, Le Rat Luciano aj Don Choa ste ešte pred oficiálnym rozpadom vydali sólovky, ktoré reprezentovali Váš autentický rap. Avšak aj keď som robila pre slovenskú stranu recenziu na Marginale musique v 2006tom, spomenula som, že akokeby každý trek bol v inej produkcii, akokeby už dosku nedržala jednotná sila. Paradoxne Ty si spomínal v textoch toho albumu, že si už v „sračkách“ a máš krízu na témy.
No tak, tak, rozdelili sme sa v roku 2006, už sú to štyri roky a našej spolupráci je koniec. Každý má svoj život, robí si svoje už ani nie sme v kontakte. Myslím, že už žiadna spolupráca neprichádza ani do úvahy. Škoda. Ale je to tak, c´est la vie… Taký je život.
Ale v najnovšom februárovom albume máš veľa featov s ´veľkými´ marseillskými menami… Akhenaton, Shurik´N, Soprano, Alonzo, Faf La rage, Keny Arkana… darí sa Ti.
Počuj, fakt nie je mi ani ťažko, ani neľutujem, keď sa na to pozriem spätne… Idem si svojou životnou cestou a dúfam, že nie som horší ako som bol. A som vďačný za všetko čo som prežil. A teraz som maximálne spokojný (úsmev).
Aj tak si trošku nostalgický za starými časmi… Stále vychádzam len a len z tvojich textov. Myslím na pieseň Au bon vieux temps (Na staré dobré časy).
Áno, ale myslel som na svoj osobný život, nie na Fonky Family, však dobre vieš, že tam spomínam staré fotografie ako si ich prechádzam a rozmýšľam, kde sú tí moji kamoši z detstva teraz a tak. Za tým mi je ľúto. Ale máš úplnú pravdu, som veľmi nostalgický… A chcel by som zažiť tie chvíle opäť, zavrieť oči a vybavovať si spomienky… zostalo mi len to. Všetky materiálne veci, autá, domy do hrobu nevezmem, a to čo som prežil, mi nikto nezoberie. A ten trek, ktorý spomínaš, je jeden z mojich najobľúbenejších, lebo fakt robí resumé z tých najkrajších chvíľ v mojom živote.
Určite to teraz vidno na Tvojich textoch, sú dozreté a uchopuješ vysoké aj ploché témy svojím vlastným štýlom aj krásnymi poetickými metaforami, ktoré miešaš s drsnou vulgárnou realitou. Snívaš a zároveň ukazuješ pravý život v Marseille. Už si otec malého Axela Jamala, nebojíš sa o neho v takom krutom meste, ako Marseille prezentuješ?
O, nie nie. Pokiaľ som tu ja, dám na neho pozor… (smiech). Áno prostredie je veľmi kruté a ťažké. Je to pravda čo rapujem. Ale poznám ho a svojho syna, dúfam, že na neho pripravím. Aj na ten rapový svet, ktorý už nie je tým, čo býval. Teraz už robím hudbu len a len pre radosť, je pravda, že teraz som už iný, tak ako je iná doba, iná mentalita a preto som tak nostalgický. Už to nie sú city, ktoré ťa vedú k tomu, aby si niečo vytvoril, už sú to len a len peniaze a biznis. Všetci myslia na to isté. Úprimne si nemyslím, že už vydám ďalší album. Možno nejaké kúsky dám na internet, myspace, ktoré budem musieť robiť, lebo mi tak vnútorný hlas bude hovoriť a budem tak potrebovať potešiť samého seba aj iných ľudí, ktorí to čakajú.
A posledná otázka. Ako by si charakterizoval terajšiu generáciu francúszkeho rapu. Veľa ľudí hovorí o tom, že pravá rapová éra vo Francúzsku už končí a držia ju ľudia, ktorí v minulosti stvárňovali pojem francúzsky rap a vydávajú alebo pomáhajú pri vydávaní albumov aj dnes. Myslím Akhenatona, členov Mafie K´1 Fry, ex FF, PSY 4 a pod…. Súčasní vraj už Vás ani nerešpektujú, resp. tradíciu… Takže, kam ide francúzsky rap podľa Sata?
No poviem to takto… Je veľmi veľa dobrých a kvalitných vecí, o ktorých sa málo vie. My sme na výslní, lebo sa predávame a predávame sa nie preto, či sme dobrí alebo zlí, ale preto, že sme známi ešte zo starej éry… Problém vo Francúzsku je ten, že je paradoxne iba jedno rádio, ktoré šíri rap a rap, ktorý ponúka širokému publiku, hlavne „deťom“, v tomto ja nie som doma. Často treba hľadať kvalitu dosť ďaleko, napr. veľmi zaujímaví sú interpreti, ktorí prišli dnes so mnou. Nanešťastie najlepší francúzski raperi nie sú v rádiu ani v televízii, česť výnimkám. Súčasný francúzsky rap má skvelé veci, len ich treba hľadať… ale nie je to až tak zlé, ako sa hovorí…
– rozhovor si užila a pre nás zhotovila Simona / video Duke … posielame pozdravy
– report z tohtoročného Hip Hop Kempu nájdeš TU
