abstraktne stavy rozhovor

Katarína Branišová: kreslenie ako meditácia


Filozofia, osobný rozvoj, karma, princípy fungovania života a sveta, zákonitosti ľudského správania… aj o tom si len tak mimochodom neplánovane pokecáte s Katarínou Branišovou popri tom, ako vám rozpráva o svojej umeleckej tvorbe. Neskutočne pracovitá a “balanced” osoba, ktorá napriek svojmu talentu zostáva skromná a hľadá cesty ako sa posúvať ďalej.

Kam siahajú tvoje prvé kontakty s ilustráciou resp. umením/dizajnom ako takým?

Už ako dieťa som si veľa čmárkala a túžila som stať sa módnou dizajnérkou. Umenie ma úplne pohltilo až v roku 2002 na Novom Zélande. Začalo to večernými art classes, veľa som čítala o umení a každý víkend navštevovala galérie.

O pol roka som mala samostatnú výstavu v miestnej komunitnej galérii Small Dog a následne zopár ďalších výstav; samostatných i kolektívnych. Popri práci v dizajnovom obchode som si takto maľovala a vystavovala asi 4 roky. Neskôr som sa rozhodla ísť študovať art&design na Auklandskej universite AUT.

Boli to skvelé roky! Pracovala som na art inštaláciách, krátkych filmových videách, študovala som furniture a interior design. Tri roky štúdia ubehli ako voda a ja som mala dve ponuky: štipendium od univerzity na Master Degree s možnosťou byť assistant teacher alebo super pracovnú ponuku vo firme zameranej na produktový dizajn. Zvolila som druhú možnosť.

Človek by sa mal občas zastaviť, stráviť čas osamote a nájsť v sebe pokoj, aby prehodnotil kvalitu svojho života.

Ako ľudia reagovali na tvoje prvé práce?

S veľkým prekvapením výborne. Všetky obrazy sú fuč. Svoj prvý obraz som dokonca predala za 700 dolárov. Bola to akrylová maľba mojej najobľúbenejšej pláže Spirits Bay, kde som zachytila západ slnka. Pamätám si, ako si ho pani niesla domov a mne bolo veľmi smutno, že môj obraz už nikdy neuvidím.

Kreslíš primárne analógovo alebo v PC?

Začiatky boli vyslovene analógové a ako predlohu som často používala svoje fotografie. Tým, že som časom prešla z plátna na papier, zmenila sa aj moja príprava. Teraz používam hlavne pc, kde je príprava kompozície oveľa rýchlejšia, praktickejšia a hlavne presnejšia. Na papieri si už nemôžem dovoliť veľa chýb 🙂

Potrebuješ na tvorbu nejaké konkrétne rozpoloženie, alebo jednoducho kreslíš kedy to na teba príde?

Keď mám chuť kresliť, nepotrebujem žiadne špeciálne podmienky. Často zachytávam v mojich kresbách subjektívne vnímanie reálneho sveta mixované s istou dávkou fantasy dream world. Boli časy, keď som trávila dlhšie obdobie osamote.

Vtedy som kreslila jeden obraz za druhým, dávala som von jeden pocit za druhým, nemala som núdzu o nové podnety. Čistila som si pri tom myseľ i dušu. Teraz mám relatívne spokojný balanced life a o to viac musím hľadať inšpiráciu.

V tvojich najnovších prácach vidno, že zapájaš do malieb aj techniku tieňovania, ako si sa k tomu prepracovala?

Po troch rokoch dizajnérskej práce, kde stále človek používa illustrator, si zvykneš na linky a bold colours. Navyše som vždy milovala japanese tattoo art. Tak som si akosi zvykla dlhé hodiny čiarkať, linkovať a vytvárať neskutočné detaily vo svojich kresbách tušovými perami. Malo to veľmi kvalitný meditačný charakter.

Potom do môjho života prišiel Parxant, neskutočný umelec, ktorý ma veľa naučil a stále učí. Povedal mi, že ak chcem hĺbku, musím vypustiť linky a začať tieňovať. Tak som sa do toho pustila. Stále si zachovávam svoje staré linkovanie v niektorých častiach kresby, ale kombinujem to s cool akvarelovou stopou a ceruzovým tieňovaním.

Umenie je vždy akýmsi zrkadlom doby. Aké posolstvo by si chcela svojím umením sprostredkovať?

Všetky moje ilustrácie reflektujú moje emócie, túžby, zranitelnosť, ženskosť; sú to výpovede o láske a živote. Je fajn si dopriať cítiť, byť ľudský a úprimný  k sebe samému. A každý jeden človek by sa mal občas zastaviť, stráviť čas osamote a nájsť v sebe pokoj, aby prehodnotil kvalitu svojho života.

Okrem ilustracií, viem že máš aj značku Abstraktné Stavy, ako vznikol tento nápad?

Ovplyvnila to určite moja dizajnérska prax na Novom Zélande. Navyše milujem t-shirts! Jeans a triko je môj najobľúbenejší a najpohodlnejší outfit. Z každej jednej cesty a z každého jedného mesta som si vždy priniesla koolerské triko.

Myšlienka výroby vlastných uletených tričiek ma vždy fascinovala a prenasledovala. Pojem Abstraktné Stavy vznikol nečakane na jednej žúrke, kde sme si s kamoškou Bagetkou a Parxantom ťapli, že poďme založiť značku s týmto názvom.

Je teda aj Parxant súčasťou značky Abstraktné Stavy alebo sa skôr navzájom ovplyvňujete?

Určite je! Parxant je full time umelec a v grafike je veľmi silný. Jeho grafiky sú veľmi detailné a komplikované. Zvyčajne to funguje tak, že ja niečo na hrubo načrtnem a postupne to spolu pretvárame. Parxant má iný background, je ovplyvnený kultúrou streetart a hip hop, a ja som skôr od dizajnu a fashion, ale vznikajú z toho zaujimavé kombinácie.

Každá jedna činnosť mi dáva niečo iné a vytvára vo veľkej podstate dobrý balans. Dôležité je asi skúmať svoje potreby, možnosti a realitu. Vnímať všetko ako cestu, učenie a hlavne praktizovať pokoru a vďačnosť.

Čo to vlastne znamená názov Abstraktné stavy?

Úlet! Čo iné to môže znamenať 🙂 Ale náhodou abstraktné stavy je veľmi výstižný názov pre súčasnú dobu, ktorá je príliš rýchla, príliš instantná a niekedy až príliš povrchná. Buď fičíš úplne naplno, alebo z toho vypadneš a cítiš istú prázdnotu, naopak potom zažívaš úplný chill, alebo si uletíš až rovno do vesmíru. Tak či onak ide o nejaký “stav”, ktorý zažíva každý jeden z nás – je to everyday life.

Z čoho všetkého sa skladá tvoj pracovný život?

Pracujem fulltime v modelingovej agentúre a popri tom sa venujem značke Abstraktné Stavy, svojim ilustráciám a učeniu jógy. Priznávam, že niekedy to je všetko časovo náročné a únavné, miestami frustrujúce, ale som makač a časom si viem vždy upratať hlavu.

Každá jedna činnosť mi dáva niečo iné a vytvára vo veľkej podstate dobrý balans. Dôležité je asi skúmať svoje potreby, možnosti a realitu. Vnímať všetko ako cestu, učenie a hlavne praktizovať pokoru a vďačnosť.

Spomenula si, že cvičíš yogu. Prepája sa ti nejak kreatívna tvorba s filozofiou yogy?

Umenie ma často prenesie do pokojného “meditatívneho” stavu. A práve na tieňovani vidím, že si to musím oddrieť, skúmať techniku, učiť sa trpezlivosti, kým príde výsledok. A ten výsledok určite prichádza, ale je to long long path 🙂

Yoga je tiež parádna cesta učenia a cvičenia. Najprv je to fyzické cvičenie ásan, ktoré nám pomáha utíšiť myseľ, trochu sa sprítomniť a predýchať telo. Fyzicky sa spevníme, máme väčšiu flexibilitu, poprípade splníme si túžbu zmáknuť haluzné pozície. Časom možno človek zistí, že vedieť dýchať, vnímať a koncentrovať sa je ďalší level v joge a oveľa ťažší. Takže opäť practise practise practise 😉

Ktorým lokálnym značkám z tvojej brandže fandíš?

Samozrejme musím spomenúť parxant art studio, mega mega kreatívny človek. Veľmi sa mi páči Cityfolklore, babenka je cool a FRL má unikátne kúsky a parádnu filozofiu už dlhé roky.

Si aj vo svojej domácnosti obklopená umením?

Áno a to úplne všade, vrátane wc. Kamoška vždy vtipkuje, že každá návšteva u nás musí zaplatiť vstupné do galérie. Niečo som si priniesla z Nového Zélandu, iné veci zo všetkých možných krajín. Cestovanie je moja veľká inšpirácia. V každej krajine navštívim galérie a local design shops. A nikdy neodolám a prídem domov s nejakým art object alebo kúskom umenia. Doma máme tiež veľa umeleckých knižiek o svetových umelcoch, ilustráciách, architektúre alebo fashion.

Máš nejaký vysnívaný produkt, ktorý by si chcela realizovať?

Produkt ani nie, ale veľmi by som raz chcela vlastniť malý coffee art shop, kde by sme vystavili všetko čo tvoríme: art, printy, ilustrácie, tričká, lampy, šperky, sochy, postavičky, ….

Aké sú tvoje obľúbené zdroje, ktoré sleduješ pre inšpiráciu?

Everyday life je môj hlavný zdroj… ale rada sa prehrabávam doma v našich knižkách a art magazines… milujem Basquiata, Fridu Kahlo a Keitha Haringa. Z contemporary artist spomeniem Austrálčanku Del Kathryn Barton, Japonku Yoko Furusho a úžasnú Nicolettu Ceccoli.

Čo je pre teba v živote najdôležitejsie?

Láska, rodina, rešpekt, pokoj a pokora. Mať pri sebe real kvalitných ľudí, a skvelú rodinu je najvačšia výhra v tomto svete. Praktizovaním pokory a vďačnosti prichádza fajn pokoj.

Nejaký odkaz?

Veľmi by som si želala, aby si ľudia na Slovensku viac našli cestu k lokálnemu umeniu a dizajnu. Máme tu kopec šikovných umelcov, dizajnérov a malovýrobcov. Ak by ľudia zabudli na všetky tie veľké konzumné a komerčné chain stores, zvolili si nakupovať menej, možno trochu drahšie, ale o to hodnotnejšie, podporili by tak krásne slovenský umelecký trh. Ako hovorí Picasso: Art washes away from the soul the dust of everyday life.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a zdieľanie pozitívnej energie!


Katarínú Branišovú a Abstraktné stavy si môžete obzrieť a bližšie spoznať na výstave Grafix: grafiky a ilustrácie na produktoch


Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.