Máš to za sebou. Bohužiaľ, je tomu zhruba cez týždeň, čo sme navždy zakývali Hlasu. Môžeme sa prieť, čo je soul a kto je jeho ikonou, no nech už to je akokoľvek, Isaac Hayes mal v sebe čosi, čo vás nútilo ho obdivovať.
Možno to bolo tou farbou hlasu, ktorá by vás aj pri jeho „fuck you“ presvedčila ísť a pokloniť sa mu. Bohvie ale, kto by si dnes spomenul na Hayesa, keby nebolo dvoch vecí. Shaft a Mestečko Southpark. Je trochu smutné, že pri mene hudobníka sa vám vynoria projekty, ktoré s hudbou v princípe súvisia len okrajovo.
Soundtrack k černošskému, a údajne prvému výhradne černošskému, postnoir detektívnemu filmu Shaft v podstate naštartoval Isaacovu kariéru. Príznačne, ukončila ju kontroverzia v podobe nenávideno-obdivovaného animovaného seriálu Mestečko Southpark, kde narozprával postavu „kuchára“.
Od roku 2006 ho totiž v seriáli nenájdete. Autori ho zabili po tom, ako sa rozhodol seriál opustiť. Vraj preto, lebo nezniesol, že si uťahoval zo scientológie. Sám k týmto bláznivým sektárom patril. Azda sa nevidel v Tomovi.
Mohol by som tu písať ďalšie ódy o živote, drogách, sláve i úpadku, ale ak si chcete Hayesa uctiť, radšej si pustite spomenutý soundtrack k Shaftovi. Alebo albumy Hot Buttered Soul či Black Moses. Prípadne kultovú trafenú a neuveriteľne nákazlivú blbosť Chocolate Salty Balls.
„Say everybody, have you seen my balls?
They’re big and salty and brown.
If you ever need a quick pick-me-up
Just stick my balls in your mouth.
Oooh, suck on my chocolate, salty balls.
(Put ‚em in your mouth!)
Put ‚em in your mouth and suck ‚em and suck ‚em… „
Odporúčame: Zbaliť si saky-paky a odteperiť sa do Hradca Králové na Waxa Tailroa, The Roots a Kana. K tomu si pustite Shafta a predýchajte posledné dni prázdnin (ak teda ešte prázdninujete). Leto je v tramtárii, tak nech sa to točí. Šéfe!
