Cesta za neónmi


Ulica, mesto, architektúra, graffiti, typografia, vizuálny smog, doba minulá,… To sú niektoré z kľúčových slov, okolo ktorých prejdeme spolu so Samuelom Čarnokým v jeho spovedi o knihe NEÓNa, ktorú vydali spolu s Radoslavom Sinčákom.

Veľká časť Samovej predošlej tvorby sa týkala graffiti a streetartu, hoci dnes už je to pre neho viacmenej minulosť a venuje sa typografii. Spojivo medzi oboma aktivitami však vidí jasne, “je to chuť a potreba TVORIŤ. Premostenie od mladíckej energie vloženej do graffiti, cez tvorbu pod nálepkou streetartu, ku grafickému dizajnu, typografii a tvorbe písma, bolo nevyhnutným procesom neostať na jednom mieste a vyvíjať sa ďalej. Konieckoncov, z hľadiska formy nie je od graffiti ďaleko k písmotvorbe a od streetaru ďaleko k grafickému dizajnu a naopak.”

Celý názov knihy Neón a reklamná typografia do roku 1989 na východe Slovenska sa zdá byť výstižným opisom obsahu. V spojení s dobovou typografiou sa však dozviete aj industruálnu históriu a širšie súvislosti z navštívených lokalít, ktoré poslúžia ako sprievodca. Priemysel bol dôležitým faktorom rozvíjania sa alebo úpadku konkrétneho regiónu. “Priemyselné závody a podniky boli aj z pohľadu skúmanej typografie cenným zdrojom pre náš výskum. Priemysel konkrétneho mesta dokonca často ovplyvňoval obsahovú povahu ďalších nápisov vo svojom dosahu (príkladom je chemický priemysel v Strážskom a nápis Kino Chemik, alebo Hotel Metal v Košiciach-Šaci, zjavne súvisiaci s blízkymi železiarňami). Akousi našou romantickou predstavou je, že kniha môže slúžiť ako „navigačná mapa“ pre typo nadšencov, ktorí budu ako turisti cestovať po mestách, hľadať nápisy (ak ich medzitým neodstránia) a prostredníctvom knihy sa dozvedia aj niečo viac o navštívených lokalitách.”

V súvislosti vplyvom verejného priestoru na ľudí je známy „efekt rozbitého okna“. Ťažko povedať, či ideologické názvy vplývali na ľudí v miere, v akej by si to tvorcovia dobovej dogmy želali. Počas dokumentovania nápisov pre Neónu sa autorom podarilo vypátrať aj tieto zbytky ideologického charakteru. “…názvy ako Rozvoj, Profit, Mladosť, Družba, či odkaz na budovanie zdravej spoločnosti na nemocnoci v Trebišove. Na druhej strane formálna kvalita bola z estetického hľadiska často riešená citlivejšie v porovnaní s množstvom vizuálneho smogu, lacnej nekvality a reklamnej zahltenosti verejného priestoru, s ktorou sme konfrontovaný mnohokrát v súčasnosti.”

Dnes je však verejný priestor ostro sledovaný, ľudia sú citliví na zmeny, čo podnecuje k diskusii, tlačí architektov a developerov k spolupráci a následne k obhajobe. Ako tento výber prebiehal v období normalizácie? Z prehliadky fontov je zjavné, že niektoré typy sa vyskytujú častejšie, teda boli populárnejšie. „Preferované boli krabicové podkladové plochy (štvorec, obdĺžnik), do ktorých boli zvyčajne umiestnené strohé, lineárne písmená. Inou kategóriou boli skriptové (kaligrafované) písma, evokujúce pocit dynamiky a progresu a ich písaná forma bola vďačná pre aplikáciu neónových trubíc. Obľúbené bývali aj geometricky konštruované písma modernistického vzhľadu. Existovali teda štandardizované typy písma (príkladom bol závod Chribská, ktorý produkoval blokové písmená typizovaných veľkostí a tvarov). Okrem preferovania niektorých fontov, sa používali aj originálne navrhnuté písma, alebo atypické letteringy. Je pravdepodobné, že pri realizácii mnohých stavieb (nákupné centrá, obchodné domy) bola typografia navrhnutá ako samozrejmá súčasť architektúry a nebola len dodatočným doplnkom. Príkladom môže byť nápis na OD Dargov (pôvodne Domino) v Košiciach, alebo nápis na OD Pokrok v Krompachoch (oba nápisy dnes už neexistujú). Výlohy obchodov a predajní bývali často riešené ako súčasť väčšieho celku (v zmysle ulice, vybavenosti služieb na sídlisku a pod.), pričom centralizovaná ideológia uprednostňovala namiesto značiek čiste typografické riešenia výrazným písmom. Výsledkom bolo, že rovnaký názov aj typ nápisu (napr. Textil, Potraviny, Mäso-údeniny…) bolo možné nájsť v identickej podobe v ktoromkoľvek meste.”

A čo ostatné územie? Samo a Rado sú rodení východniari, preto obsah zamerali na lokálne a regionálne vymedzené prostredie. Dôvody boli praktické – časové aj finačné. “Mnoho našich priateľov a známych pochádza z rôznych kútov východného Slovenska a dávali nám tipy na pre nich dôverne známe miesta výskytu typo úlovkov. Nevylučujeme pokračovať v našej typo-aktivite aj mimo tohto regiónu. Pri svojich potulkách nezabúdam so sebou nosiť fotoaparát a v archíve mám už kôpku úlovkov aj z ďalších regiónov a miest nielen na Slovensku. Rizikom je, že tieto dobové nápisy v poslednej dobe rýchlo miznú. Či bude výsledkom ďalšieho procesu opäť publikácia bude závisieť od mnohých faktorov a predovšetkým financií. Minimálne je naším ďalším plánom aktívne publikovať nové typo úlovky z iných lokalít na Facebook stránke NEONa, z ktorej máme ambíciu vytvoriť rozsiahlejšiu online databázu nostalgickej mestskej typografie. Vzhľadom na dožívajúci charakter týchto pozoruhodných písmových artefaktov, chceme apelovať na tých, ktorí majú tip na pekný nápis alebo foto zo svojho mesta, nech sa podelia a pošlú nám svoj príspevok.”

Inšpirovala ťa práca na NEÓNe v tvorbe nejakého nového fontu?  “Áno, z profesného aj osobného hľadiska je pre mňa typografia z doby normalizácie nielen predmetom záujmu, ale aj cenným zdrojom inšpirácie. Ešte pred prácou na NEÓNe som napríklad vytvoril písmovú sériu s názvom LECO, inšpirovanú nápismi na zaváraninových fľašiach od leča zo 70-tych a 80-tych rokov. Rovnako pôsobivo vnímam aj typografiu publikovanú v knihe NEÓNa a náchadzam tam mnoho inšpiratívnych impulzov. Obzvlášť zaujímavé sú pre mňa predovšetkým skriptové letteringy a originálne spracované písma. Aj keď som zatiaľ podľa nich žiadny font nevytvoril, do budúcna už mám svoje plány a dúfam, že sa mi ich časom podarí zrealizovať. Mimo toho budem nesmierne rád, ak sa kniha stane zdrojom inšpirácie aj pre mnohých ďalších písmotvorcov alebo grafických dizajnérov.”

Obsah NEÓNy je poctivo odchodený strana po strane. Miesto zdanlivo jednoduchšieho zozbierania fotiek zo súkromných zbierok poctili autori každý neón osobnou návštevou a s ňou spojenou snímkou. Niežeby bolo málo ľudí s touto záľubou, od nich by však závisela aj výsledná kvalita. Zvolili preto dobrodružnejší vlastný terénny výskum. “Pocit zadosťučinenia a radosti býval o to väčší, keď sa nám po dlhom márnom hľadaní podarilo v konkrétnom meste napokon objaviť nejaký „typoskvost“. Publikované fotografie sú selekciou zo zhromaždeného materiálu. Vyradili sme menej zaujímavé nápisy alebo tie so sporným datovaním. Zámerom bolo tiež nepublikovať dobové a historické fotografie. V knihe to síce nijak priamo nepomenovávame (nechávame na čitateľovi, aby si spravil vlastný názor a čítal „medzi riadkami“), no práve cez kombináciu súčasnosti a minulosti je možné lepšie konfrontovať stav vizuality verejného priestoru a nepriamo tak poukázať na vplyv vizuálneho smogu, ktorý v reálnom živote často prehliadame. Výsledkom výskumu je napokon okolo 200 reprodukovaných nápisov, zdokumentovaných počas posledných dvoch rokov, s presahom niekoľkých fotografií, ktoré sme vytiahli z vlastných starších archívov.”

Kniha NEÓNa je jedinečný projekt, ktorý vznikol spojením spoločnej záľuby, nadšenia a vlastného financovania autorov. Sme radi, že je aj v ponuke nášho ArtAttack Shopu, kde si ju môzete kúpiť.

Samuel Čarnoký je freelance grafický dizajnér. Zameriava sa predovšetkým na tvorbu písma a typografiu, grafickú úpravu tlačovín a kníh. Pod značkou Carnoky Type od roku 2010 publikuje autorské písma. Sledujte jeho tvorbu na www.carnoky.com.
Radoslav Sinčák je architekt. Profesne voľne spolupracuje s autorizovanými architektmi a projektantmi na vypracovávaní architektonických a urbanistických štúdií a projektov, hlavne v regióne východného Slovenska.

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.