TOTO JE HIP HOP_FM


Tak čo decká, kde ste boli v piatok večer? V Babylone? Potom všetko v poriadku. A ak nie– koniec koncov, je to len a len váš problém. Ale i tak to o čomsi svedčí. Ono, to je taký ten (typicky slovenský) paradox. Kontrafakt alebo AMO úplne vpohode vypredajú klub či halu s rozmermi Babylonu. Čiže zhruba tisíc tristo ľudí. Tým samozrejme nič proti týmto dvom kapelám, ich šou osobne považujem za kus dobre a profesionálne odvedenej roboty. No keď sem príde napríklad Vadim s One Self, na koncert sa príde pozrieť zanedbateľných päťsto ľudí. Alebo ako teraz v piatok. Raz za čas Bratislavu navštívi niekto naozaj zaujímavý ako DMC champion Mr. Thing (plus rapper Yungun) a dobré že nie polovica publika sa poberie domov už pred ich spoločným vystúpením. Nebudem tu rozvíjať úvahy, prečo to tak je. Nech už je na vine ignorancia domácich akože hip-hopových fanúšikov, ich vek a s tým spojená nutnosť cvakať doma spolu s prvým „nočákom“, či nezmyselný „lokálpatriotizmus“. Je to napokon jedno – len konštatujem.

Do klubu prichádzam čosi po pol jedenástej – akurát včas, dídžej Hajtkovič sa pomaly stavia za gramofóny, púšťa niekoľko párty skladieb, to však na pódium už vybiehajú Daniel alias Čistychov a jeho „parťák“ Slipo. Správne, L-ú-zet-á. Bratislava žije so svojimi lokálnymi hrdinami „priamo z Petržalky, kde žijú ľudia takí, akí?“ pod pódiom to vrie a my všetci sme radi, že trojica vymenila skejty a zmaľované vlaky za rýmy. Len tie rozpaky sa nie a nie dostaviť. Našťastie. Odzneli dnes už klasické skladby, ktoré tu je azda zbytočné menovať. Za zmienku hádam stojí pripomenúť, že boli často oblečené do nového kabáta. (Teraz sa z nedovzdelanosti priznám ja, pretože netuším, či to bol len „bootleg“ alebo nové vlastné inštrumenty).

Všímam si ale iné. Občas bolo až zábavné sledovať mladé hip-hopové „lasičky“ s dokonale zladeným mejkapom a „outfitom“. Alebo ich aktuálnych i potenciálne (ak sa všetko podarí) budúcich priateľov v nenormálne „chlapáckych“ pózach. Nebudem nikoho súdiť, ale ktosi raz frázoval o „hip-hop na sobě, né v sobě v rapu populární době“. Všakže. Na druhej strane, pozerať sa ako im časom na tričkách pribúda Distrikt nálepiek (ale nó, Miro) ma tiež svoje čaro.

To však na pódiu už svoje asfalty roztáča dídžej Trafik, ktorý nahradil pôvodne avizovaného Wicha. Teritorium 2 šou, Orion a James Cole. Ich vystúpenie otvára skladba Teritorium ešte z disku číslo jedna, zvyšok je však venovaný skôr aktuálnemu albumu. S výnimkou jednej skladby pôsobí Cole ako Orionovo krovie. A keď mu práve nevypadne mikrofón (no dobre, stalo sa to len raz), ide mu to celkom dobre. Lenže, zaráža ma istá nepochopiteľná nekoncepčnosť ich „predstavenia“. Načo vygradujem atmosféru v klube klasickou skladbou o plážmajstrovi „Mič Bjúkenenovi“, keď hneď nasledujúcou skladbou rozvášnené publikum pribijem k zemi? No fakt neviem. Asi som nejaký zabrzdený.

O nelogickom úbytku fanúšikov v okolí pódia po tomto vystúpení som sa už rozpisoval. Nič to ale nemení na fakte, že dvojúderka z Londýna rozpútala neskutočne kvalitnú šou. Keby som na vlastné oči nevidel, neveril by som, že jeden dídžej a jeden MC dokážu utiahnuť vyše hodinové vystúpenie. Navyše, Yungun aka Essa frázoval s nasadením, aké by mu mohla závidieť väčšina (ak nie všetci) slovenských rapperov. Tam kde bolo treba ubrať, ubral; kde naopak pritlačiť, pritlačil. Brejky na správnych miestach, dôraz na frázy – bolo tam všetko. Profesionalizmus. A keď Mr. Thing presvedčil všetkých prítomných, že s platňami to naozaj vie, nebolo o čom. V Scratch Perverts nebýva hocikto a titul DMC (rok 2000) sa neodovzdáva len tak. Beat juggling či scratching – kto videl, vie a kto nevidel, musí uveriť. Obaja sa výborne dopĺňali a bolo počuť, že spolu nehrajú prvýkrát. O to viac môžu ľutovať tí, čo to po „papá Orim“ zabalili. Nezažili ani Thingov set, kde by si inak mohli (spoločne s nami) zakričať Manuvovo „wittness the fitness“.

Záver? Osobne som sa v noci z piatku na sobotu bavil a nie je toho veľa, čo by som vytkol. Hádam jeden alebo dva technické výpadky. Babylon patrí ku klubom s lepším zvukom, takže ani tu nič. Príjemný večer, tri „vystúpenia“, niekoľko dídžejov, nie úplne plný, no príjemne zaplnený (nikto sa na nikoho netlačil, teda, aspoň nie neúmyselne) klub a dobrá atmosféra. „Bys chtěl víc?“

Text: Smoet, Fotky: TofkdicK

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.