Žijeme v šťastnej krajine. Prejdete sa ulicou a vidíte autá rôznych značiek. Na prechádzke mestom počujete angličtinu či španielčinu. Pôjdete do obchodu a kúpite si čokoládu: trebárs aj Ritter Sport. Môžete vyjsť pred vchod svojho domu a kričať – prinajhoršom vás zavrú do blázinca. Ak vezmete kameň a rozbijete výklad, zavrú vás za výtržnosť a poškodzovanie cudzej veci. Nezastrelia vás však pre rozvracanie republiky.
Žijeme v šťastnej krajine. Je len málo okamihov v histórii, na ktoré môžeme byť hrdí. Starí Slováci sú výplod chorej mysli dnešných národniarov, dejiny Veľkej Moravy sú plné mýtov a zbožných želaní. Ale v roku 1918 sa Slovensko ako súčasť väčšieho štátu prihlásilo k tradícii západného sveta a Československo sa stalo jednou z najmodernejších krajín. Hrdí môžeme byť na SNP – aj keď sa nám nedarí zbaviť propagandistických povier okolo. Hrdí by sme mohli byť i na 1. január 1993 – i keď sa bohužiaľ nik ľudí nespýtal, či ho vlastne chcú. A vážiť by sme si mali aj 17. november 1989. Po štyridsiatich rokoch socialisticko-komunistického strašiaka sa zrútil režim, ktorý je svojimi zverstvami porovnateľný s klérofašistickým satelitom Hitlerovho Nemecka. Padli tak nezmyselné a hlúpe zákazy, príkazy a odporúčania, ktoré z ľudí robili bláznov v rovnošatách – a ešte tomu kričali v máji hurá. Niektorí dobrovoľne.
Žijeme v šťastnej krajine. Vďaka novembru pre dvadsiatimi rokmi môžete dnes prísť do školy v mikine a širokých gatiach, aj vďaka nemu môžete počúvať hip-hop a nik sa vás nepokúsi ostrihať ani napchať do menčestrákov či tesilákov. Môžete povedať, že premiér je blbec, rovnako ako ten minulý a pravdepodobne aj budúci. Môžete vziať občiansky preukaz a ísť si kúpiť komiksy trebárs do Londýna.
Žijeme v šťastnej krajine. Aj keď sme komunistov vyhodili oknom a oni sa vrátili dverami: a s fanfárami sedia tieto karieristické nomenklatúrne kádre znovu v parlamente. No vyhli sme sa občianskej vojne. Áno, mohli sme komunistov a eštebákov vešať. Ale rovnako mohlo prepnúť generálom a armáde, ktorá by chcela dav rozohnať streľbou – lebo aj také plány boli. Takto nie sú nikoho ruky od krvi.
Mali sme šťastie. Aj keď stále nájdete takých, ktorí veria, že predtým bolo lepšie. V tom lepšom prípade však trpia výpadkami (historickej) pamäte, v tom horšom sú to idioti.
Žijeme v šťastnej krajine.
ODPORÚČANIE: Nechceme od vás, aby ste teraz nosili na svetri logo Verejnosti proti násiliu. Nechceme ani, aby ste kládli vence na hrob neznámeho vojaka. Ale spomeňte si, až sa budete najbližšie hrať na playstatione, že za to, že dnes môžete pozerať CNN a naháňať autá na konzole umierali ešte nedávno ľudia v base a uránových baniach. Možno aj váš starý otec.
