Hula abstraktné obrazy

Maliarka HULA: Dobré umenie by v nás malo vyvolať emócie.


Hula je späť – aj tak by mohol znieť titulok k článku. My však vieme, že nikam neodišla, svoje dni trávi stále naplno, je otvorená novým výzvam a situáciám. Jej zjav možno pôsobí extrovertne, keď ju však spoznáte, zistíte, že je to klam. A že je vlastne tak trochu introvert…

Maliarka Mária Hula Valenčíková má na vlastné uskutočnené projekty skromný pohľad a pilne pracuje na tých budúcich. Tento rok počas kratšej pauzy v tvorbe úspešne zabehla sériu výtvarných kurzov, na ktorej máva vždy plno, presťahovala ateliér a svoje najnovšie obrazy predstavila v rámci netradičnej výstavy v petržalskom zabudnutom podchode.

Úplne najnovšie obrazy na netradičnej výstave Spots#10

Ahoj Hula. Máš za sebou prvú výstavu po pár mesačnej prestávke. Aké sú tvoje prvé dojmy?

Ahoj. Moje dojmy sú skvelé, môžem s presvedčením povedať, že takú netradičnú výstavu som ešte nemala, takže vo mne nie je ani zrnko nespokojnosti. Samozrejme za to všetko vďačím Spots – unique places to celebrate art – s ktorými sme to celé spáchali .

Aké obdobie zhruba si venovala maľovaniu týchto obrazov? Je aj niečo, čo si z novšej tvorby nevystavila?

Týmto obrazom som sa intenzívne venovala necelé posledné 2 mesiace, takže ich môžem označiť ako úplne fresh. A áno, jeden obraz som nevystavila, čo som ale zistila až na druhý deň, lebo po príchode do ateliéru bol opretý o stenu, neviem ako som naňho mohla zabudúť, ale asi to tak malo byť, hah.

Od začiatku tvorby Ti všetko išlo od ruky – výstavy, medializácia, spolupráce. Tento rok si si však dala prvú pauzu v maľovaní. Ako si k tomu dospela?

Kvôli tejto otázke som zalovila v pamäti a áno od apríla do konca septembra, teda 6 mesiacov som mala s maľovaním úplnú pauzu a v tom období nevznikli žiadne obrazy. Bolo tam viac aspektov, ktoré ma ktomu „prinútili“ ale v konečnom dôsledku sa mi nič lepšie ani nemohlo stať, keďže som mala dosť času na premýšľanie o tom, čo a ako chcem ďalej. Vďaka tej pauze v maľovaní som mala čas a nápad začať organizovať výtvarné kurzy, ktoré som odvtedy zaradila do môjho pravidelného programu.

Prehodnotila si nejak aj svoj doterajší štýl alebo techniku maľby, zmenilo sa niečo v tom, na čo sme boli doteraz od teba zvyknutí?

To bola hneď druhá vec, na čo bola tá pauza super. Zmenilo sa viac vecí , začala som sa viac venovať abstraktnej tvorbe, teda ženy ako hlavný doterajší predmet mojej tvorby ustúpili a tiež som pomerne dosť ubrala z farebnosti v porovnaní stým, na čo mohli byť moji sledovatelia doteraz zvyknutí.

Akú funkciu má podľa teba obraz plniť?

Obraz by mal byť v prvom rade výpoveďou autora o téme, ktorú chce stvárniť. Tejto výpovedi samozrejme ale nemusí každý divák porozumieť, prípadne jej každý môže porozumieť po svojom. Dobré umenie by v nás malo vyvolať emócie. Samozrejme zas nie každý cíti emócie rovnako. Najdôležitejšie si teda myslím je, aby si sám autor stál za svojim dielom a za svojou výpoveďou, bez ohľadu na to, komu sa to páčiť bude alebo nebude. Toť krásna veta : „Umenie nemá hraníc.”

Akí sú tvoji obľúbení maliari?

Ak mám pravdu povedať, tak nemám veľmi veľa času na sledovanie inej tvorby a iných maliarov, čo viem, že je možno aj na škodu. Ale ak by som mala spomenúť nejaké mená, tak zo súčasnej slovenskej výtvarnej scény patrí medzi mojich obľúbených maliarov určite Michal Mráz, Peter Cvik a Andrej Dúbravský.

Sleduješ aj domácu grafitti a streetart scénu?

Poznám zopár mien šikovných streetartistov, ktorých práce sa mi páčia a o ktorých je u nás počuť, ale nejak špeciálne sa tomu nevenujem.

Prišla by si maľovať aj na graffiti jam?

Už som na graffiti jame maľovala, presnejšie dvakrát, oba boli na východom Slovensku, tam som ale pochopila, že moje zručnosti so sprejmi sú o dosť slabšie ako tie so štetcami, a teda som to musela kombinovať, čo bolo o dosť pomalšie a náročnejsie pri tých veľkých formátoch a teda som si povedala, že tento odbor prenechám radšej zdatnejším jedincom.

Tvoj pôvodný ateliér bol v niekdajšej Cvernovke – s kým si tento priestor zdieľala a ako sa Ti tam tvorilo?

V Cvernovke sme mali obrovský ateliér o rozlohe 400m2 takže sa tam tvorilo úplne skvelo, zdielali sme ho spolu šiesti, z rôznych oblastí záujmu takže to bolo super v tom, že si som sa vždy čo to mohla priučiť.

Ovplyvňovali ste sa navzájom čo sa týka tvorby?

Ovplyvňovaním v tvorbe by som to asi priamo nenanazvala , ale určite má na človeka pozitívny vplyv, ak sa na dennej báze stretáva s inými kreatívnymi ľudmi.

Zapájala si sa do cvernovkárskej komunity?

V cvernovke som mala ateliér približne 3 a pol roka. Väčsinu tohto obdobia som ale (ani sama neviem prečo) komunikovala prevažne len s ľudmi, s ktorými som bola v ateliéri a nejak som všetko ostatné, čo sa v Cvernovke dialo, nechcene obchádzala. Bola som taký introvert vlastného ateliéru. Dokonca môj prvý 1.máj (pozn. Deň otvorených ateliérov) v Cvernovke bol vlastne až ten, ktorý bol organizovaný ako posledný, už v čase keď nám „zvonili” na odchod – za čo sa fakt dosť hanbím. Ale vďakabohu som tam bola, konečne som videla každý jeden ateliér a zistila som aká veľká a silná je tá komunita, s ktorou som celé tie roky zdielala jednu budovu a vlasne som o tom ani poriadne nevedela.

Rozhodla si sa teda pokračovať s komunitou. Prečo?

Ako som už spomínala práve pre ten potenciál, ktorý v tejto komunite je a tiež preto , že sú to skvelí ľudia, ktorých spája spoločná vízia lepšieho zajtrajška.

Ako vnímaš nový priestor na Račianskej, do ktorej sa cvernovkári sťahujú?

Vnímam ho určite pozitívne, a tak ako som pred pár mesiacmi plakala za Cvernovkou tak teraz viem, že toto bude ešte omnoho lepšie.

Ako si v súvislosti s tým strávila svoje leto?

Leto bolo veselo pracovné, všetci sme spolu makali na brigádach okolo nášho budúceho kreatívneho centra, kde sme spravili kus roboty, takže určite to hodnotím ako pozitívne strávený čas.

Novinkou, s ktorou si tiež prišla tento rok sú výtvarné kurzy. Aké typy ľudi na ne chodia a čo chcú najviac maľovat?

Na kurzy mi chodia ľudia úplne rôzni. Ľudia, ktorí sa chcú odreagovať po ťažkom pracovnom dni, ľudia, ktorých maľba láka ale myslia si, že je to príliš náročné a chcú sa niečo nové naučiť, mamičky, ktoré si chcú nájsť chvíľu pre seba alebo ľudia, ktorí chcú svoj voľný čas tráviť inak ako pred televízorom alebo počítačom. A práve tá pestrosť ma veľmi teší.

“ľudia sú šikovní a vedia sa naučiť naozaj takmer všetko. Akurát to niekomu ide rýchejšie a niekomu pomalšie.”

Myslíš, že majú ľudia vo všeobecnosti talent na vytvarnú tvorbu?

Zovšeobecniť sa to asi nedá a slovo talent je tiež podľa mňa dosť relatívne, v tomto smere som pomerne otvorená a myslím že najdôležitejšie je to, aby tvorba človeka bavila a všetko ostatné príde s tým. Ale myslím si, že ľudia sú šikovní a vedia sa naučiť naozaj takmer všetko. Akurát to niekomu ide rýchejšie a niekomu pomalšie.

Vysokú odozvu mali aj tvoje vlastné kolekcie oblečenia. Budeš v tomto smere tiež pokračovať?

Určite niečo ešte vymyslím, ale v jemnejšom a jednoduchšom duchu. Rôzne zložitejšie veci boli síce fajn ale boli omnoho náročnejšie na výrobu a takisto náročné aj z časového hladiska. Rozhodla som sa tento čas teraz radšej venovať mojej tvorbe, maľovaniu a kurzom.

Chystáš nejaký merch pre tých, ktorí si možno nemôžu dovoliť obraz, ale radi podporia tvoju tvorbu?

Niečo chystám, uvidíme čo z toho nakoniec vznikne ))

Tak a ako je to tým smoothie?

Keit .. ty nechceš, aby som tu o tom písala 🙂

Ďakujem za Tvoj čas a želám ešte veľa úspešných projektov. 

Hulinu tvorbu si pozrite na jej oficiálnych stránkach hulaitsme.com alebo Hulaworld facebook fanpage. 

Foto: Floe Fotography, Spots, Hula, Artattack 

Pozri tiež:
Umenie z novej Cvernovky: Hula – Mária Valenčíková
Obrazy na predaj od Huly


Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.