Karaoke Tundra: “Medveď je najvtipnejšie zviera v lese”


Ľudom, čo sledujú náš web a našu prácu, musí byť meno Karaoke Tundra viac ako známe. Tento hudobný šialenec, ktorý má za sebou spolupráce s ľuďmi ako Bene, Strapo, Vec, Luzer, ale hlavne vlastné práce, ktoré sa dostávajú za hranice, mi už dlhú dobu príde ako veľmi zaujímavá osobnosť, ktorá má čo povedať a to nie len hudbou a cez jeho twitter. No a preto vlastne vznikol aj tento rozhovor…

Ahoj Viktor, hneď na úvod ma zaujíma, čo je to v Tvojom ponímaní undergroundový umelec?
Nič nehovoriace slovné spojenie, ktorého význam závisí od kontextu, v ktorom je použité. Osobne sa snažím vyhýbať podobným škatuľkám. Underground – to je asi vtedy, keď máš z nejakého dôvodu obmedzenú cieľovú skupinu. Z globálneho hľadiska potom celý slovenský pop je ťažký underground. Alebo je to niečo, čo existuje napriek nezáujmu širokej verejnosti a bez podpory oficiálnych médií? Aj to môže byť. So slovom “umelec” je to ešte komplikovanejšie, takže prejdime radšej k ďalšej otázke.

Vec sa drží pravidla „S kokotmi nerobím“. Riadiš sa niečím podobným aj ty, teda ak má niekto skills, ale je kok, tak jednoducho spolupráca padne?
V rámci hustlingu by som nemal problém predať beat nejakému MCmu pokiaľ by som nemal výhrady k obsahovej, formálnej či technickej stránke jeho tvorby. Za peniaze občas robím hudbu aj pre film a televíziu a nepátram po ľudských kvalitách režisérov – aj keď musím povedať, že zhodou okolností sú to všetko fajn ľudia. Našťastie u producentov je to inak než u raperov – nemusia predávať svoj ksicht a zodpovedajú viac-menej iba za remeselnú stránku spolupráce. Okrem toho ak nejaký raper stojí o môj beat niečo mi hovorí, že to v hlave má pravdepodobne dosť v poriadku a oplatí sa mu venovať pozornosť. Mne sa ale nikto taký neozýva. Pokiaľ ide o moje autorské projekty, tak tam je samozrejme podmienkou aby som si s tými ľuďmi rozumel , bez toho to nefunguje. Ak obdivujem niekoho prácu a zistím, že s tým človekom mám podobné životné skúsenosti, povahu, názory a zmysel pre humor, keď intuitívne vycítim “medveďa”– potom môžeme spolupracovať, vlastne automaticky k tomu skôr či neskôr dôjde. Teraz dokončujem nové EP, na ktorom mám skreče od 3cka, dychové nástroje od Radima z Champion Sound a o mix a mastering sa stará Gaex, ktorý je mimochodom zodpovedný za zvuk väčšiny mojich trackov. Každý z nich je podľa mňa absolútna jednotka vo svojom odbore a zároveň sú to super kamoši, moja krvná skupina. Takých ľudí je veľmi málo, o to viac si ich vážim.

To znie ako bardzo zaujímavé EP so zaujímavými hosťami, prezraď viacej.
EP sa volá „Krakatit“ a malo by vyjsť do konca roka. Je inšpirované románom Karla Čapka o vedcovi, ktorý vynašiel nový extrémne výbušný druh trhaviny. Tracky sú tiež výbušné, urobili sme ich viac, ale do finálneho tracklistu sa dostanú iba najväčšie bomby. Nahrávanie bolo pre mňa veľkou skúsenosťou, s chalanmi sme sa dlho bavili o detailoch a možných variantoch realizácie nápadov. Ešte nikdy som nepristupoval k tvorbe hudby tak zodpovedne.

Najviac releasov Ti vyšlo pod ajlávmjuzik, čím to je? Dá sa povedať, že takáto spolupráca Ti vyhovuje najviac?
Práveže na Ajlávmjuzik nemám žiadny sólo release, vyšli tam ale moje spoločné nahrávky so Santiagom, Mariánom Jaslovským alebo Benem a taktiež nejaké remixy a tracky na kompiláciách. Spolupráca s Ajlávmjuzik je logickým pokračovaním dlhoročnej spolupráce s Mirom Gajdošom, s ktorým robím od čias Kačice s hlavou tigra.

Kačica s Dj Spinhandzom bola legendárna! Nedá sa mi vyhnúť dvom otázkam – kto vymyslel názov a dočkáme sa pokračovania niekedy?
Na pokračovanie sa ma pýtajú dosť často, ale neviem si to v tejto chvíli predstaviť – z organizačného hľadiska je to dosť náročný projekt, myslím si že ani ja ani Spino by sme na to už nemali čas a nervy. Okrem toho obaja to cele vidíme už trochu inak ako vtedy. Ten mixtape treba brať v kontexte doby, v ktorej vznikol – aj keď veľa ľudí ho považuje za stále aktuálny, až na slovenské pomery nadčasový. Názov vznikol podľa mňa ako úplne prvé a z neho sa už odvial celý koncept, ale možno sa mýlim – bolo to už dávno.

Ďalšou zo spoluprác s Mirom Gajdošom aka M to theGm bol vinyl Samoobsluha. Bola to veľká vec. Aký je Tvoj postoj k vinylom? Si aj zberateľom?
Vinyl samozrejme milujem. V dnešnej dobe vydanie akejkoľvek platne pre mňa signalizuje to, že tú hudbu treba brať vážne. Už len kvôli tomu, že jej niekto verí natoľko, že je ochotný investovať do výroby peniaze, ktoré sa mu pravdepodobne nevrátia. Inak pred pár mesiacmi na labeli Silver Rocket vyšiel môj split 12“ s MRC Riddims, novým projektom Oktopusa z kultovej americkej crew Dälek. Už môžem odohrať set vlastných veci iba z vinylu a je to skvelý pocit.

Strapo, Peťo Tázok, Santiago, s kým ďalším by si si vedel predstaviť nejaký projekt?
Mojím ďalším projektom by mal byť rapový debut Sitičovej Babky „Šišky EP“!

Tvoj zmysel pre humor nie každý vždy pochopí, niekedy s tým mám tak isto problém, ako berieš vlastne celý twitter? Majú tam vôbec od Teba ľudia brať Tvoje tweets vážne, alebo je to len také rozptýlenie pre Teba.
Twitter beriem predovšetkým ako zábavu a neviem prečo sa z toho robí také halo – nikoho nespamujem, píšem si subjektívne komentáre k tomu čo vidím a nikoho ich nenútim čítať. Preto ma vždy udivuje keď moje ironické poznámky o kolegoch z brandže bývajú označované za “hejt“. Slovákov je málo, všetci sa tu poznajú, hlavne hudobníci. V snahe vyhnúť sa konfliktom si väčšinou nechávajú názory na ostatných pre seba a svoje okolie, inými slovami preferujú ohováranie kolegov za chrbtom. Preto ak sa verejne kriticky vyjadrím o niekom, ľudia začnú za tým hľadať osobný konflikt, závisť a ďalšie možné príčiny, ktorými sa to snažia vysvetliť. Málokto dokáže pripustiť, že dotyčného ani nepoznám a je mi jednoducho iba smiešna jeho tvorba alebo spôsob prezentácie a že nič viac za tým nie je. Robím to, pretože môžem. Pre mňa je to istý prejav vnútornej slobody a budem rád ak tým niekoho inšpirujem k tomu, aby bol úprimnejší aspoň k sebe a svojím blízkym. Verím, že moja práca dodáva mojim slovám dostatočnú váhu na to, aby nevyznievali ako anonymné frflanie a že sa ľudia občas zamyslia nad tým, čo píšem a prečo. Niekedy však ide naozaj o vyslovene insiderský humor, ktorý je určený malej skupinke followerov alebo dokonca iba jednému. Celkovo moje tweety bývajú zrejme často nesprávne pochopené, ľudia ktorí ma nepoznajú môžu mať o mne skreslenú predstavu. Neriešim to.

Viem, že si veľký fanúšik filmov, na twitteri však často píšeš o svojich nápadoch na scenár a to ma zaujíma viac. Aký je Tvoj najlepší podľa Teba (o čom) a máš v pláne aj také niečo zrealizovať?
Mám obrovský rešpekt k ľuďom, ktorí vedia písať. Napísať dobrý scenár nie je zďaleka také ľahké ako nahrať dobrý album. Zatiaľ mám vymyslený základný koncept, jednotlivé scény a dialógy, ktoré posúvajú dopredu dej nejakým zaujímavým spôsobom. Ale najťažšie je spojiť tieto veci do zmysluplného celku, neviem či sa mi to niekedy podarí. Samotný príbeh zatiaľ nechávam pre seba, môžem prezradiť iba to, že sa odohráva v súčasnosti na Slovensku.

Samoobsluha, Netvor, Obor Haraburda… To sú všetko slovenské, zaujímavé názvy projektov, prečo takýto výber?
Často to vychádza zo samotného konceptu a okrem toho sa snažím nerobiť to, čo mi príde smiešne u iných. Keď nejaký lokálny hrdina nazýva tracky zložitými, často štylisticky a gramaticky nesprávnymi anglickými názvami – zrejme aby aj zahraniční “fanúšikovia“ vedeli o čom má byť jeho tvorba… C‘mon son, ak chceš byť svetový – stačí mať zaujímavé nápady a robiť originálne skladby a je úplne jedno ako sa budú volať. Preto v poslednej dobe dávam svojím trackom prevažne slovenské názvy. Okrem toho je dosť vtipné vidieť ich v setoch známych producentov a DJs alebo napríklad vo vysielaní nejakého marginálneho japonského radia – istým spôsobom cez slovenské samply a názvy šírim kultúrne dedičstvo. Aj keď nie som Slovák.

Na Slovensku si už dlhú dobu, Tvoja hudba je ale uznávaná aj za hranicami, možnože aj viac ako „doma“. Ktorá scéna/krajina Ti je najbližšia a prečo?
V dnešnej dobe je úplne jedno v ktorej krajine sa fyzicky nachádzaš. Nejdem si scény ani krajiny, ale jednotlivcov. Všeobecne však môžem povedať, že ma oveľa menej zaujíma dianie na americkej alebo západoeurópskej elektronickej scéne než to, čo vzniká povedzme na východe – v Rusku alebo Japonsku. Pokiaľ ide o mňa – je pravda, že asi častejšie hrám v Čechách než v Bratislave, ale viac to súvisí s osobnými vzťahmi a mojou prehnanou úprimnosťou než s tým, že o mňa je na Slovensku menší záujem. Vonku ale nehrám tak často, ako by som chcel. Poľsko, Rakúsko, Nemecko – to sú zatiaľ moje jediné zahraničné destinácie ak nepočítam príležitostné hrania ako napríklad v Londýne pred rokom. Inak nič, mohlo by toho byť viac. Potreboval by som niekoho, kto by za mňa riešil aspoň booking, odjakživa všetko robím sám ale už na to asi nestačím.

Úprimnosť, to je vlastnosť, ktorá Ťa zdobí. Ako si aj napísal, možno aj vďaka nej tak často nehrávaš napríklad v Bratislave. Nebolo by niekedy si lepšie „zahryznúť do jazyka“, keď vieš akí sú niektorí ľudia u nás urážliví?
Viem si predstaviť, že si človek občas musí zahryznúť do jazyka napríklad v zamestnaní – lebo hypotéka, auto na splátky a tak. Našťastie nie som v takej situácii a napriek tomu že ma hudba v podstate už niekoľko rokov živí som sa ešte nemusel kvôli kšeftom pretvarovať. Čo by som tým získal? Hranie na každom „urbannom festivale“ a hipsterských diskotékach v KC Dunaj? Z biedy by ma to nevtrhlo a umelecky nikam neposunulo. Rád to obetujem za možnosť zostať sám sebou a nerušene komentovať okolité dianie naďalej. Okrem toho ak organizátor akcie zostavuje line-up podľa osobných sympatií a nedokáže sa povzniesť nad humor alebo prijať konštruktívnu kritiku – je to jeho problém, nie môj. V konečnom výsledku na to doplatia návštevníci, znudene čakajúci na vystúpenie headlinera pri setoch tých istých, tristokrát prevarených slovenských „objavov“.

Áno, takých akcií som bohužiaľ pár zažil. Čo ty beefs? Môžeš povedať, že s niekým nejaký máš? Párkrát som videl, nejaké Tvoje narážky na konkrétne osoby, pobavilo ma celkom aj Tvoje tričko „Odborník“.
Nemám s nikým problém, takže žiadny beef, aspoň o ňom neviem. Možno niekto má problém s nejakou mojou poznámkou na jeho adresu, je to celkom možné. Ale neviem o nikom, s kým by som mal otvorený konflikt. Celkovo nie som konfliktný človek – nebojím sa konfrontácií, ale ani ich nevyhľadávam. Väčšinou si iba uťahujem z ľudí, oni mi to totiž všemožne uľahčujú, často ani nemusím nič robiť. Všeobecne však platí, že pokiaľ človek na mňa nič nehrá a sprava sa férovo – môže očakávať to isté aj odo mňa.

Kto je to Arnold Vajda?
Art-projekt kombinujúci gangsta-rap so slovníkom slovenského dabingu – búchačka, poliš, mariška, došľaka atd. V skutočnosti je to len jeden z mojich spontánnych nápadov z twitteru, pochybujem že niekedy dôjde k jeho realizácii. Aj keď Delik už prejavil záujem v tom účinkovať, tweetoval to.

Moja reč, Boy Wonder, James Cole – dobre menujem , keď by som chcel písať o raperoch, ktorých ceníš a Ťa bavia? Prečo práve týto hráči? Prečo nie napríklad Drvivá Menšina?
Je to otázka vkusu a ďalších čisto subjektívnych kritérií. Ale najdôležitejšie je to, či sa s tým rapom dokážem stotožniť. U nás najviac cením Wondera – vtipne a uveriteľne hovorí o veciach, ktorým rozumiem. Inak československý rap príliš nesledujem práve kvôli nedostatku uveriteľnosti a celkovo nízkej kultúrnej úrovni interpretov. Väčšina lokálneho rapu mi príde infantilná a ten kto sa tu pokúša o inteligentný resp. uvedomelý rap sa väčšinou nevyhne moralizátorstvu a pátosu.

Eugenika, Tvoja obľúbená veda – ako to vlastne celé myslíš, myslím, že mne si to ešte nevysvetľoval.
Nechcem aby to vyznelo tak, že sa vo voľnom čase vážne venujem tejto vedeckej disciplíne. Je to veda o ľuďoch, našom pôvode, génoch a v konečnom výsledku hlavne o rozdieloch medzi nami. Preto bola zneužitá nacistickou propagandou a po vojne bola považovaná za kontroverznú. Pre mňa je to skôr vďačná pôda pre množstvo vtipných situácii a komentárov, ale základné poznatky v oblasti eugeniky majú aj praktické využitie – dávajú isté výhody v komunikácii, takisto ako základy psychológie alebo neverbálnej komunikácie. Takže nejde len o srandu.

Na záver ma zaujíma ešte jedna vec, aký máš vzťah k medveďom? Všímam si, že toto pomenovanie používaš aj pre “svojich ľudí”.
Medveď je môj osobný maskot. Ľudia sa často stotožňujú so zvieratami, väčšinou sú to spoločensky prijateľné mačky a psy. Pre mňa medveď symbolizuje moju hudobnú a životnú cestu – je to samotár, ktorý si ide svoje, nepotrebuje k prežitiu svorku. Napriek tomu, že je pre nás od detstva symbolom priateľstva každý vie, že pri stretnutí s nim to netreba preháňať s familiárnosťou. A je to samozrejme najvtipnejšie zviera v lese, nič ma nedokáže udržať tak dlho pri TV ako prírodopisné dokumenty o medveďoch. Čo sa týka ďalších významových rovín tohto slova – pred pár rokmi som začal používať na twitteri hashtag #medvede bez akéhokoľvek vysvetlenia a bol som prekvapený, koľko ľudí sa toho chytilo. Baví ma to sledovať, je to totiž jedná z malá vecí, ktoré sa dostali z internetu do offline-u a začali žiť vlastným životom. Medveďmi nazývam ľudí, ktorí sú mi podobní, naladení na tú istú frekvenciu. Dá sa povedať, že pod týmto označením sa skrýva súhrn osobnostných kvalít, ktoré požadujem od ľudí v mojom okolí.

foto by Sitič

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.