Festival Žákovic Open načrel v dňoch 22. – 23.7.2011 do druhej desiatky svojich ročníkov. Svojho času začínal s visačkou najmenšieho festivalu na Slovensku, s (po-)pohodovou rodinnou atmosférou , unikátnym „Žákovic Hill“ – kopčekom, z ktorého sa dá pohodlne sledovať dianie v areáli festivalu na iný kopec – kopec dobrej slovenskej a českej muziky so stálicou HEX-om, chalanmi, v ktorých hlavách skrsla myšlienka spraviť z Trenčianskych Bohuslavíc významné miesto na festivalovej mape.
Čo sa za tých jedenásť rokov zmenilo? Nič. Nič podstatné. Chvalabohu. Žákovic open je po módnej vlne organizovania všakovakých festivalov síce už nie najmenší, no stále si (paradoxne) s radosťou stále drží primát najmenšieho tradičného festivalu na Slovensku, atmosféra je stále srdečne úprimná, a aj keď o nej viete a čakáte ju, vždy keď prídete na miesto a strávite tu tie dva dni, tak Vás prekvapí a dostane, Žákovic Hill je napriek dostatočnému množstvu miest na sedenie stále obľúbeným sedplacom, gro hudobného programu je stále „bratské“, ale predsa len pootvorené už aj svetu. A HEX je stále HEX.
Čo teda priniesol tento ročník? Pred začiatkom festivalu vrásky všetkých ohľadom počasia s tichým mädlením rúk predavačov gumákov. Slovenský festivalový návštevník však už spolu s festivalmi taktiež dospel, a tak sa gumáky stali už jeho povinnou výbavou a bol pripravený aj na najkatastrofickejšie predpovede nepresných meteorológov. A nakoniec ani neboli tak potrebné, a čo neabsorbovala tráva, tam tráve pomohla slama.
Piatkový program priniesol avizovaného headlinera v podobe Arrested Development, ku ktorým bol vhodne naaranžovaný program. Začalo to A.M.O. s najväčším ohlasom pri skladbách Abstinent a Spolu, pokračovalo Zónou A, kde predzvesťou výborného koncertu bol už len samotný fakt, že chalani sa zodpovedne nazvučovali, stupňovalo sa Billy Barman-om s vydareno-nerealistickým coverom Chleba od Koňýka a spol. a vyvrcholilo explóziou energie v podaní Arrested Development.
Tí napriek technickým predkoncertným problémom predviedli strhujúcu show pozitívnych vĺn, úžasného vystúpenia a energického maxima, ktoré strhlo každého v najväčšom koncertnom dave festivalu. Dokonale potvrdili svoju povesť, ako aj postavenie headlinera, a dokázali, že rozhodnutie organizátorov pozývať podobné zahraničné kapely so strhujúcimi vystúpeniami bol jednoznačne dobrý krok. Reggae v podaní United Flavour tak bolo príjemnou „vytriasačkou“ po piatkovom programe, pričom ak všeobecne platilo, že piatok býva na Žákovici len predzvesťou ešte lepšej soboty, tak bolo jasné, že sa je na čo tešiť.
A veru že bolo! Počasie sa umúdrilo, a tak Andreja Šebana sa dalo počúvať aj ležmo na tráve, resp. na mieste, kde bola pred dňom ešte tráva, po vlažných the Uniques to rozpálili mladí chemici z Košíc Puding pani Elvisovej, ktorí sa profilujú na jednu z najlepších súčasných slovenských koncertných skupín, a potom už prišiel silný triplet. MIG 21 s Jiřím Macháčkom zabavili celý areál, HEX potvrdili, že nielenže nestarnú, ale zrejú ako víno a tretí drahokam na korunu pridal David Koller, i keď najmä hitmi, ktorými spravil zo skupiny Lucie českú legendu.
Atrakcie a druhý stage, ktorý mal v podstate len doplnkovú funkciu bez ambície konkurovať svojmu väčšiemu a staršiemu bračekovi, plniac funkciu skôr oddychovej zóny (čo je len a len dobré riešenie vzhľadom na nutnosť prejsť k nemu cez cestu 1. či 2. triedy), vhodne doplnili kolorit festivalu a tak sa po celom festivalovom kolotoči dalo povedať – opäť dobre, a vôbec nie prekvapivo, ale už štandardne. A preto nie je pochýb, že Žákovic tam bude mať o rok po „nasáčkovaní“ novej trávy opäť „nasáčkovaných“ starých ľudí, ktorí už teraz vedia, že festival ich zase nesklame.
Fotky: Dušan Gajdoš
Text: Tomáš Baláž a Andrea Lamešová
