Kde má hip-hop kráľov?



Warning: Undefined variable $commenttitle in /data/2/9/29b41c66-053a-4959-a840-f9f7f1ba7da3/artattack.sk/web/wp-content/plugins/facebook-comment-by-vivacity/user-file.php on line 121

Warning: Undefined variable $commentcount in /data/2/9/29b41c66-053a-4959-a840-f9f7f1ba7da3/artattack.sk/web/wp-content/plugins/facebook-comment-by-vivacity/user-file.php on line 121

Hip-hop nie je vzbura bez autorít. Rap nie je ani punk pre 21. storočie. Tvrdenia, že hip-hop je len sofistikovaná anarchia, protisystémový svet bez štruktúr, antispoločenský manifest, sú smiešne. Hip-hop je možno všeličo, ale presne toto nie. Rap je skôr presným opakom – je konzervou, staromilom, akýmsi kmeňovým spoločenstvom s priehľadnou hierarchiou. Robíš to dlho, máš úctu, robíš to dlho a dobre, máš úcty viac. Hip-hop má svoje mýty, svojich bohov a kráľov, pokrytcov aj slúžky. Je subkultúrou s vlastnými pravidlami, autoritami a rešpektom.

Hip-hop sa tvári, že najvyššou hodnotou je autentickosť. Na Slovensku, kde sa pol scény hrá na čosi, čo nebolo, nie je a nikdy nemôže byť, sú podobné pokusy viac smutné ako zábavné. Tatranské rapové teatro však nie je celý hip-hop. Také graffiti je oveľa čistejšie. Maľbu neoklameš arogantnou pózou, stena nesklopí zrak pred šermujúcimi pästičkami. Stáť pred takouto výzvou vyčistí stôl a vytvorí prirodzenú hierarchiu: so zákonmi a nedotknuteľnými elitami.

Niektoré veci sa jednoducho nerobia. Nepôjdem do mesta, nevezmem cany a nezbombím kultúrnu pamiatku. Ak áno, som hlupák bez hodnôt. Rovnako tak nepôjdem do toho istého mesta a neprejdem staré SWD alebo DCK. Vážim si totiž ľudí, ktorí pred mnohými rokmi kládli základy čohosi, o čom dnes všetci tak radi rozprávame.

Takže keď sa streetartová superstar Banksy v decembri minulého roku vybral do Londýna a prešiel Robba, nemohla nasledovať iná ako záporná reakcia. Prejsť stenu z roku 1985 (bez ohľadu na to, koľko toyov na nej zanechalo svoj tag), môže iba blbec. Typ, ktorému nerobí problém počarbať sochu alebo secesnú fasádu. Je úplne fuk, do akého konceptu to obalíte.

Vždy som si myslel že hip-hop rešpektuje vlastné pravidlá. K nim patrilo aj uznávanie (prirodzených) autorít. To je vlastne to, čo nás vždy odlišovalo od strednoprúdu: tam nám autority niekto vytvoril a snažil sa verejnosť presvedčiť, že im máme veriť.

Mám však pocit, že akási úcta vo vnútri komunity sa vytráca. Každé decko si zrazu myslí, že má patent na rozum, pravdu, vieru a nádej. Výsledkom je, že nikto nikoho nepočúva, výsledkom je práve tá anarchia. Ale toto hip-hop pre mňa nikdy nebol.

Hip-hop totiž nie je vzbura bez autorít.

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.