Krajina ružových okuliarov


Slovensko je malé, Bratislava ešte menšia, nehovoriac o ďalších mestách. Dôsledkom života v krajine, ktorá má menej obyvateľov než priemerné svetové veľkomesto, je, že každý skôr či neskôr každého. Je jedno, či to práve funguje v hudbe, v pečení pagáčov, alebo natieraní obvodových stien vykurovacích telies.

V takejto situácii sa veľmi ťažko hľadajú a rešpektujú autority. Ťažko budete považovať za vzor človeka, ktorého ste v klube stretli pod stolom, prípadne ste sa s ním hrali kedysi na vojakov a indiánov, či chodili s rovnakou ženou. A čím je menej autorít, akoby sa každý považoval za oprávneného vyjadriť sa k hocičomu. Problémom Slovenska sa stáva elementárna profesionalita: veď ministerstvo školstva riadi „dopravák“, novinársku cenu za komentár dostane istý ľavicový pseudointelektuál vďaka blogu a rozhovory s vedcami robia hudobníci. A naopak, o hudbe píšu metodológovia vedy.

Nie je však pravdou, že v našej krajina sa nerodia šikovní jedinci. Lenže ich počet je relatívne obmedzený. A ak si dokážu uvedomiť svoje schopnosti, po krátkom čase ich prestanú baviť ideály a nekompetentní nadriadení. Vtedy si povedia, že síce budú prostitútky, ale aspoň drahé. Výsledkom napríklad je, že písať o hudbe vedia asi piati ľudia, pri ďalších štyroch vás nefackuje hanba. A z týchto deviatich robí zhruba šesť väčšinou čosi iné. Pretože zaplatiť treba splátku na hypotéku.

V ideálnom svete plnom ružových okuliarov by ľudia robili to, čo robiť vedia a čo ich baví. V reštaurácii by vám jedlo pripravil kuchár, ktorý miluje kvalitné suroviny a varenie, v celoplošných novinách by ste neriešili otázku, či nové albumy Bonoba alebo Blockheada sú alebo nie sú vhodné témy pre čitateľov. A v hip-hope by ste nedostávali zamrznuté polotovary vraviace si rapperi.

V takejto krajine by som mohol napísať Bekstejdž, ktorý by smutnou antiutópiu o alternatívnom živote, kde človek nemá čas na veci, ktoré ho naozaj bavia. Namiesto toho číta odporné knihy od mladučkých pózerov. Lenže Slovensko je malé, Bratislava ešte menšia, nehovoriac o ďalších mestách. A každý robí všetko, málokto však to, čo mu naozaj ide.

OPORÚČEME: Aspoň raz sa pokúsiť robiť v živote to, čo naozaj viete. A vypočujte si k tomu trebárs The Defamation of Strickland Banks od Bena Drew alias Plan B. Tento (dnes už možno bývalý) rapper nahral príjemný retro album na pomedzí bigbandového popu a rokenrolu. A stále je to dobré.

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.