Vec – Dobré ráno


Vec nový album CD Dobré ráno

Vypínam Čakám na ten deň. V prehrávači sa dokrúti album Tozmemi. Písal sa rok 1997. Dlhých, predlhých sedem (a dačo) rokov. Toľko nás nechal (nerátajúc vinyl) DJ, MC a producent Vec čakať na svoj nový hudobný počin. Tentokrát nie pod menom (už asi naveky mŕtvej) „materskej“ skupiny Trosky, ale pod svojim vlastným ako „sólo produkt“. Nedočkavosť. Eufória z „comebacku“. To boli emócie, ktoré aj u mňa sprevádzali vyprosený album Dobré ráno. Vec je späť. Abbé Vec v plnej zbroji. Páter Vec a jeho arytmické frázovanie, ktoré ma tak baví. Zase to bude poriadna nádielka chytľavých rýmov, kopa nadhľadu a irónie, tak typickej pre jeho texty. Zase to bude niečo, o čom sa neprestane ešte dlho rozprávať. To posledné platí, ale…

S nadšeným očakávaním zakladám CD a stláčam play.

Po troch týždňoch počúvania už hádam poodpadávali prvotné pocity, CD je napočúvané a ja sa s vami (hádam) podelím o svoje zážitky z tohto albumu. Aby som si to ale tentokrát neuľahčil, vezmeme si Dobré ráno pekne skladbu po skladbe.

Nitro. Rozbiehačka na úvod, akési intro, hm, dá sa, ale ideme ďalej.

Prvý regulárny track, číslo dva a Môj jazz. Fúzia hip-hopu a jazzu? To mám rád. Aj keď je pravda, že od doby Jazzmatazz ma nič výraznejšie neoslovilo. Uvidíme. Prichádzajú rozpaky. Kopák s basou mi nesedia. Podklad nemá groove. Po hudobnej stránke mi chýba myšlienka, ani ten kvázi jazzový sampel – no neviem. Skladba sa mi zdá celá akási prázdna. A ani rap ju nezachráni. Apropo rap. Vec a jeho flow (naň ma iste copyright), záležitosť možno nie pre každého, ale ja to žeriem. No nie v tejto skladbe.

Sa zobuďte. Už vidím, ako sa toto bude páčiť. Všetkým tým hip-hopovým masám. No namiesto toho, aby tento track ukázal Vecove schopnosti, zhruba po prvej tretine sa zvrhne na akési recitovanie, ako je ten a henten a oný a taký a onaký. Už ma to nudí. Ja viem, niektoré témy sú večné. Ale nedržia práve takéto texty tie (nemenované) prípady nad vodou? Nie práve takáto „kritika“? Vraj aj zlá reklama je reklama. Aj keď výraz „čistý Labuda“ sa mi páči. Naozaj. Nakoniec vykričíme mená „elity“ a ideme ďalej.

Akiste ste už zaregistrovali (vo všemožných mediách viac, alebo menej, pochybného charakteru) skladbu Na horách. Vtipný klip, ešte vtipnejší text. Výborná skladba. Ten nadhľad, ten zmysel „blahosklonne“ pomenovať veci, ktoré „sú“. Bavím sa a smejem od začiatku do konca. Myslím, že tu konečne máme snowboardovú hymnu (možno som zaujatý, ale SNB fakt môžem). Bolo načase. Takže nepochybne jedna z naj vecí albumu. Ruky smerujú nad hlavu, toto je plnokrvný „pártytrack“. „To nemôžeš do seba liať / to len tak lízneš.“ Čo povedať viac?

Päťka, Gramatické okienko (skit). Pri prvom vypočutí som sa pobavil, pri ďalších ho preskakujem. To hovorí snáď za všetko.

Toto som už kdesi počul. Si sereš do huby. Viem, že táto skladba funguje. Ľudia poznajú texty, „spievajú“ si ich. Na mikrofóne hosťujú Kontrafakt, ich agresívne arogantný a bezohľadný flow sa hodí. Text nekometujem. Zato podklad sa mi páči. Cítiť z neho zmysel pre experiment. Nepomôžem si, ale pripomína mi Dizzieho Rascala. Ani neviem, čím vlastne.

Tak teraz neviem, aké by som k nasledujúcemu tracku mal zaujať stanovisko. Podľa všetkého v Oblečte si kroje ide o scratch. A tomu ja nerozumiem. Do rytmu hrá ok, a to je všetko, čo asi tak spoznám. Bohužiaľ, v skladbe je aj podklad. To bohužiaľ tam nebolo len tak. Pokým Vec ešte drží ako tak pokojné, nízke bpm, dá sa, no v okamihu, keď zabrúsi do rýchlosti typickej pre d’n’b, vznikne totálny chaos. Bicie sú jednoducho zlé. Možno to vyznie tvrdo, ale táto skladba na albume vôbec nemusela byť.

Geniálna. Jednoducho geniálna. Takou je pre mňa skladba s poradovým číslom osem, S vlkmi žijem s vlkmi vyjem. Výnimočný text, okolo ktorého sa táto skladba celá točí, je okrem Veca zásluhou petržalskej H16. Môžete ma obviniť s povrchného bratislavského lokálpatriotizmu, ale toto je skladba albumu. Bez debaty. Temná atmosféra faktov, podopretá tónmi gitary, atmosféra, ktorá na vás z tracku priam dýcha a rozlieva sa všetkými smermi. Mrazí ma v chrbte. To som pri hip-hope už dávno nezažil. H16, Vec, za toto máte môj rešpekt. Aj keby na celom albume nebolo nič iné, kvôli tejto veci ho jednoducho treba vlastniť.

Na tak trochu módnej (momentálne v hip-hope) vlne sa vezie nasledujúca skladba. Čaute baby. Žensko-mužské „praktiky“. Verím, že na pódiu dobre funguje, podobne niekde v klube, ale doma ma nebaví. Chýba mi tam nejaký nápad, niečo čo by túto skladbu ozvláštnilo. Ale ako pozadie k „inej“ činnosti sa dá.

Vybrnkávaná basa, mierne jazzový (funky? blues? – kto vie) nádych, Qju. Zaujímavé bicie, perkusie, silný delay na pade. Na skit síce trochu pridlhá záležitosť, ale v každom prípade, jedna z tých hudobne príjemnejších na albume.

Jedenástka a Ďalší level. Hip-hop ako hra. Zaujímavá paralela. Neobvyklá. No aj tak by skladba u mňa zapadla prachom, nebyť jednej pasáže: „ľudia len rapujú / o tom ako rapujú, že rapujú / a nikto vlastne nevie, o čom rapujú“. Pravda pravdúca. Pozorný poslucháč ešte zaregistruje mierne obtretie sa o Dávida, ale to je len taká perlička na záver.

Ďalší v poradí je skit Ulrych a hneď na to Gde ste? so Zverinovou popradskou výpomocou v refréne. „Party“ nádych, podklad príjemne pulzuje, hlava sa kníše. Takto nejako si predstavujem oddychovú skladbu. Gde ste isto nie je niečo, nad čím by sa malo nejako hlbšie zamýšľať. Pár faktov, niekoľko fráz – hip-hopová pravda. Niekomu sa to môže páčiť, inému nie. Mne sa páči.

Ak vám až doteraz na albume chýbali emócie, štrnástka S tebou vás v pomalom tempe presvedčí, že ani hip-hop sa nemusí vyhýbať istým témam. Napríklad vzťahom a láske. Vecov prejav trochu pripomína recitál (možno príliš monotónny), no v tomto prípade sa asi k skladbe hodí. V refréne vypomôže (posmrtne) slovenský klasik Karol Duchoň. Toto je jednoducho skladba na dlhé zimné večery. Najlepšie vo dvojici.

Pre všetkých mojich ľudí. Skladba, ktorá sa produkčne vymyká z rámca tohto CD. Hádam aj preto, že sa o ňu postaral Pangi, čo je mne síce meno neznáme, ale istý talent tam cítiť. Vec „dáva“ korektne, tematicky také krátke reprezentačné venovanie.

H16 sa pripomenie ešte raz, tentokrát v osobe Kardinála Korca, v mierne „výchovnom“ tracku DJ. Ak chcete počuť Vecovo umenie za platňami, prípadne, čo si o DJingu myslí, tak si pustite túto skladbu. Záležitosť vkusu. Ja sa napríklad pri tejto skladbe nudím.

Poslednou, „funkovou“ rozlúčkou sa albumom Dobré ráno je skladba Ruky hore. Vec si podáva mikrofón s Kam?Čom a Čistým. Z textu sa dozvieme, ako podľa nich vyzerá „žúrka“. Najviac priestoru ale pre mňa dosť nepochopiteľne dostane Kam?Čo. Ako to povedať, aby som zase raz niekoho neurazil: možno by bolo lepšie, keby Kam?Čo ostal stáť za gramofónmi a rapovanie prenechal niekomu, kto to vie. Na jednej strane si síce rád zaspomínam, ako kedysi vyzeral štýl rapovania, v ’95 by som sa z tohto tešil ako malý chlapec (ktorým som vlastne vtedy bol), ale dnes, v roku 2005 mi to je iba smiešne. A ešte čosi k podkladu, ten klavír je falošný a vôbec sa nehodí.

Tak a máme tu koniec. Ďakujem vám. Posledná skladba, CD sa dotočí.

Výsledné pocity sú zmiešané. Ten album je taký, no, ako to povedať diplomaticky, zvláštny. Najbližšie k tomu má hádam slovo nevyvážený. Čo ma teda naozaj mrzí, pretože som sa naň fakt tešil. A ako blázon bežal do obchodu kúpiť si originálku (ešte skôr, než by ku mne konečne dorazilo promo). Tak či onak, peniaze to ani náhodou neboli vyhodené, ale… Čo ja viem, nebyť trackov Na horách a S vlkmi žijem s vlkmi vyjem, bolo by to „iba“ priemerné CD. Nezdieľam postoj, že Vecovo Dobré ráno je prepadákom roka. No v každom prípade (podľa môjho skromného názoru) Vec premrhal obrovskú šancu ukázať, čo sa v ňom naozaj skrýva. A ak máme na ďalší album zase čakať sedem rokov, mrzí ma to o to viac.

Nech sa ale na to pozerám z akejkoľvek strany, pre každého, kto to v Čechách a na Slovensku myslí s hip-hopom aspoň trochu vážne, je vlastniť tento album v originále povinnosťou. Ak vám vadia moje výhrady voči nemu, berte to ako výhrady individuálne. Je síce pravda, že mnohí hudobní producenti toto CD kritizujú za produkčné prázdno, ktoré nám ponúka, no dôležitejšie je, že „ľuďom“ sa jednoducho páči. A to je, myslím si, to podstatné.


Tracklist k albumu Dobré ráno (EMI – 2005)

1. Nitro
2. Môj Jazz
3. Sa zobuďte!
4. Na horách
5. Gramatické okienka (Skit)
6. Si sereš do huby + Kontrafakt
7. Oblečte si kroje
8. S vlkmi žijem s vlkmi vyjem + H16
9. Čaute baby
10. Qju
11. Ďalší level
12. Ulrych (Skit)
13. Gde ste? + Zverina
14. S tebou
15. Pre všetkých mojich ludí
16. Dj + Kardinál Korec
17. Ruky hore + Kam?Čo? a Čistýchov
18. Ďakujem Vám

Pozri SK a CZ Hip Hop CD´s v ArtAttack Shope.


Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.