Nazdar, mohol by si na úvod prezradiť klasické klišé, teda aké meno píšeš, crew, mesto…
Ahoj. Budím sa v Bratislave, cestujem po Bratislave, vyhýbam sa padajúcej omietke v Bratislave, zaspávam v Bratislave. Maľujem si v nej po tých stenách CAMEL crew a občas si dám aj HROM.
Kedy si naposledy maľoval a čo?
Naposledy ulicu. Minulý týždeň, konečne je teplejšie. Ruky nemrznú, nemusíš mať na sebe 150 vrstiev. Teším sa na leto, tieto zimné dni ma ničia. Ale zase majú tiež svoje čaro.
Ako dlho už maľuješ?
Zhruba od 1999. S nejakými nútenými prestávkami.
To je už pekná kôpka rokov. Spomenieš si ešte ako si sa vôbec ku graffiti dostal?
To išlo tak nejako samo. Kúpili sme si s Arielom fixky s hrúbkou asi 2mm a čmárali s nimi na schody pri Istropolise a po našej dedinke. Postupne sme to skúšali pod mostami, na vodárňach, na búdach v poli a ťahalo nás to stále ďalej a ďalej. Potom sme spravili prvý vlak ešte za ARcrew. A to ma tak nejako nakoplo. Ja som sa odsťahoval do Bratislavy, spravil si crew s chalanmi zo školy a išiel som zas odznova tagy a postupne aj bombingy v Ba. Chalani sa na to vysrali, išli si po svojom. Jeden ale zostal pri mne, dali sme dokopy Camel a pokračuje to do teraz.
Čomu dávaš prednosť, panelom, ulici, alebo legálom?
Aj aj aj mám rád. Striedam to spontánne. Každá jedna udalosť či už panel, legál alebo ulica má svoje čaro. Ale keby som sa mal posnažiť nad tým pouvažovať tak asi vlaky. Tá vôňa koľajníc, stojace súpravy, radosť z toho je navýkovejšia jak lepidielko v sáčku. Aj keď v poslednom čase mastíme skôr ulicu.
Inak prečo práve Camel? Má ten názov nejaký hlbší význam?
Ťava neskape ani v tých najhnusnejších a najťažších podmienkach. Je to vychcané zvieratko, ktoré si so sebou nosí vodu v hrboch.
Máš nejaký obľúbený odtieň?
Vampire violet R-V27 🙂 chróm a čierna.
Čo hovoríš na zákon, ktorý už dlhší čas platí? Darí sa mu podľa teba obmedziť graffiti?
Nezaujímam sa o zákony ale nijaký zákon nikdy neobmedzí graffiti. Zákon neobmedzí kreativitu, ktorú v sebe máme. To, že by sa mu to niekedy podarilo, si možno myslí pani študovaná čo také niečo splodila v noci, keď jej manžel mrdal sekretárku na hoteli a ona domka sedkala v kútiku hryzkala si prstisko a rozmýšlala čo ráno povedať múdreho v parlamente.
Mal si už aj nejaké problémy s mužmi zákona?
Problémy boli všelijaké. Malé, veľké. S odratými ušami som však zatiaľ vykľučkoval zo všetkých. Musím poďakovať svojim nohám, rozumu a kamošom, ktorí ma podržali v ťažkých situáciách. Cením si to. Ale čo, ako, prečo a kedy, nemá zmysel rozoberať. Obľúbil som si hlášku našich pánov strážcov Stoj lebo strelím. A chcem im odkázať nech sa neboja a konečne už strelia uvidíme čo trafia 🙂
Kde všade si maľoval a čo sa ti tam páčilo?
Na Slovensku sa mi páči stále všetko.V Chorvátsku sa mi páčilo more 🙂
Aký je podľa teba najväčší rozdiel v maľovaní doma a v zahraničí?
V zahraničí som moc nemaľoval, ale sú tam úplne iné podmienky a pravidlá na aké si zvyknutý.
Chcel by si navštíviť v budúcnosti nejaký konkrétny štát ?
Španielsko má super mentalitu.
Zažil si niečo, načo si rád zaspomínaš ?!
Ani nie. Po čase sa mi tie silné zážitky nezdajú až tak silné… celo nočný útek cez les, policajná pištoľ na hlave, pár jaziev, spanie na strechách… každá jedna akcia je iná. Nikdy nevieš čo sa stane a to je to silné. To ostatné sú len zážitky.
Ovplyvňujú ťa pocity pri maľovaní?
Aké pocity más na mysli ?! Vždy mám nejaké. Mám pocit pred, pri a po. Ten pocit po dokončenej veci sa nedá prirovnať k ničomu. Je to proste radosť. Určite to všetci poznáte či maľujete legál, alebo ilegál.
Myslíš si, že existuje v Bratislave niečo ako rivalita?
Neviem či sa to dá nazvať rivalitou. Vždy sa snažíš byť lepší ako ten druhý. Je to tak vo všetkom. Prekonávaš sám seba a to by ťa malo uspokojovať.
Ako to vidíš so začínajúcimi writermi v Bratislave a na Slovensku? Daj nejaký odkaz…
Veľa nových talentov sa po Slovensku v tomto období vynorilo a veľa zaniklo. Chalani kúpte si ceruzky, tučné balíky A4 papierov a kreslite, rozmýšľajte nad tým čo kreslíte a hlavne si nekopte sami sebe hroby. Všetko má svoj čas. Netreba to unáhliť zbytočne. Spravíte 5 sračiek v ulici a o mesiac je po nadšení. Nech sa darí tým, ktorí rozumejú, tomu čo chcú robiť.
Tak to bola reč ako víno … daj ešte na úplný záver klasické odkazy a sme na konci.
Kývam paprčou. Chemlon ktorý to stále ťahá so mnou, Ariel dík za dobu, ktorá bola však vieš, Comsovi, chalanom z Rendezu, nech to zase oprášia, Daorovi, Pantovi, Winerovi, stokárom z KGB, Inžinierovi, Keysovi, Moemu, Noizovi, frajerke za to ako je tolerantná a chápe ma, všetkým, ktorí sa snažia a darí sa im. Neprajníci sa skrývajú v tieni prázdnych rečí a tam aj skonajú. A ďakujem aj tebe za to, že som sa mohol trošku vyjadriť aj slovne.
Ahoj a nech ti to ešte dlho maľuje…
