Hip-hop je mŕtvy. Tak nech ožije


Zúri kríza! Fabrika prepustí ďalších päťsto ľudí! Čo robí Fico? A čo na to Jan Tleskač? Takto sa predháňajú bulvárne titulky i Zelený Raul. A pritom kríza v hudbe kosí pár posledných rokov. Teraz však dorazila aj do slovenského hiphopu a českí kamaráti spoza hraníc nám tak možno prestanú závidieť predaje. Rumunsko ako Rumunsko – bez urážky, povedal by asi Wladimir.

Nebolo to tak dávno, keď chlapci v mikinách demonštratívne pózovali so zlatými a platinovými platňami. Dnes si vrabce čvirikajú, že Hip-hop.sk zruší label, pretože sa stáva finančne neúnosným. Keby to aj nebola pravda, pointa je, že minulé predaje rapových albumov patria histórii. A je v ľudskej prirodzenosti pozerať sa na ňu ružovo.

Kto vie, možno raz budeme hovoriť o polovici tohto desaťročia ako o zlatom veku slovenského hip-hopu. Úplne rovnako, ako keď sa dnešným šesťdesiatnikom cnie pri spomienke na šesťdesiate a (česko?)slovenský bigbít.

V istom zmysle je to dobre. Náš rap dospel do situácie, kde album vyšiel hocakej príšernosti. O všetkých tých demách a „singloch“ škoda hovoriť. Možno konečne máme za sebou násťročný folklór, keď sa slovník, výzor a falošné pózerstvo stali nevyhnutnou (mentálnou) výbavou k prežitiu na základnej a strednej škole. Možno konečne dospejeme do stavu, keď sa samovoľne vytriedi odpad od kvality. A možno nie, rachitická ruka trhu málokedy siahne po tom lepšom.

Každopádne sa však nebudeme musieť pozerať na „ikstý“ klon populárneho chlapíka s retiazkou na krku, ani počúvať polodementné patafyzické frázy ľudí, ktorí nemali čo povedať ani včera a nemajú ani dnes. Možno sa prestaneme potľapkávať po ramenách, ako je to v tom našom – inak relatívne nudnom – hiphope všetko „najsampopičisuper“.

Pravdepodobne nás čaká stav, že sa slovenský rap vráti tam, odkiaľ v deväťdesiatych vyliezol. Pár kapiel to asi prežije a stále budú vydávať albumy. Možno nepredajú tritisíc, ale predajú len sedemsto kusov. A po skúške v garáži pod Prístavným mostom sa pôjdu osprchovať a vyspať, aby ráno o pol siedmej mohli pekne krásne „odpípať“ kartou na termináli vo vestibule.

Osobne mi vonkoncom nevadí, že slovenský hiphopový zázrak – čo je také trochu smiešne označenie pre smutnú štatistiku slovenských hudobných predajov – je v čudu. Ak pred krachom majorov stihne vyjsť ešte pár domácich albumov, fajn. Ak nie, tiež fajn. Niekto prežije a niekto nie. Vraj sa to volá evolúcia, tak sa teda pozerajme. Kým môžeme.

Odporúčame: Jestvujú štáty, kde platia pravidlá hry. A jestvujú štáty, kde štátotvorní … (doplň podľa vkusu) s diplomom z práva riadia veci verejné spôsobom, ktorý je len ťažko zlúčiteľný s morálkou i zákonom. V štandardnej krajine by bol Gašparovič v base. V neštandardnej krajine už druhý raz kandiduje na post, ktorého meno si ani nedokáže riadne zapamätať. Artattack nemusí politiku. Ale túto pre Slovensko symbolickú figúrku nemusí ešte viac. Preto: choďte voliť

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *