Dostať sa k členom Arrested development chcelo trochu trpezlivosti. Tlačovku zorganizovanú na 13.30 zrušili. Zastihli sme ich až na večeri v rozhlasovej reštike. Ostali sme traja: Peťo Bálik so SME, chalan z Rádia OK a ja. Arrestedi mali naponáhlo, pretože ste ich už očakávali v Babylone a tak sme zimprovizovali malú tlačovku zatiaľ čo Speech s manželkou a dvomi rozkošnými deťmi jedli rajčinovú polievku. Spoza stola sa usmievala Sista Neesha a tanečníčka, priateľsky sledujúc ako si vyberáme fidlátka na nahrávanie. Pred jedlom sa Speech pomodlil, presadol si bližšie a začali sme. Potešilo ma aký balanc majú títo ľudia v sebe. Žiadne vyvyšovanie sa, ale ani falošná skromnosť. Hrdí a normálni boli Arrested. Dvomi slovami – slobodumilujúci, prírodní ľudia…
P.R.: Pred Bratislavou ste mali koncert v Prahe. Bolo to vôbec vaše prvé vystúpenie v postkomunistickej krajine a toto je druhé. Keďže hráte hudbu, ktorá je „vynálezom“ z USA, aké sú vaše očakávania pred koncertom pre slovenské publikum?
Speech: Čestne povedané, v Prahe sme získali veľkú skúsenosť. Praha bola úžasná, ľudia nadupaní a vzrušení. Takže pre mňa a pre všetkých z Arrested bola česť hrať pre ľudí, ktorí skutočne milujú hudbu. Užíval som si pocitu, že tunajší ľudia vedia o čom hip-hop je. Myslím že všeobecne sú na hip-hop napojení ľudia, ktorí majú radi zmeny a sami sa chcú meniť. To je esencia hip-hopovej hudby a naša hudba je tiež o tom. Motkali sme sa tu trochu v Bratislave pokiaľ sme stíhali a všetci na nás boli veľmi milí, aj keď trošku viac pozerali pretože sme čierni, ale očakávam skvelý večer.
P.B.: Aký je príbeh Arrested Development. Vraciate sa späť alebo ste sa v skutočnosti nikdy nerozpadli?
S: Áno v roku 1995 sme prerušili existenciu kapely. Zažívali sme v tej dobe vnútorné napätie najmä kvôli biznisu. Boli sme dosť mladí keď sme začali, asi vo veku 18 rokov. (Najmladsí člen mal 13 a najstarší, Baba Oje, mal 57 rokov.) Viete, v tej dobe bol biznis pre Arrested Development ťažkým orieškom k rozlúsknutiu. Boli sme zvyknutí žiť ako komunita a robiť veci a hudbu len na základe pocitov a z lásky k umeniu. No a keď už sme mali nahrávací kontrakt, bolo ťažké tieto princípy vtesnať do pravidiel biznisu. Snažili sme sa tieto problémy vykrívať tak dlho ako sa len dalo ale v 95-tom sme prestali nahrávať a znova sme sa spojili až v roku 2000. Takže teraz je to znovuzrodenie skupiny, v ktorej je momentálne 19 členov. Napríklad Neesha (Neesha sa usmieva) je s a Arrested 9 rokov a je tu stále, ale budete môcť vidieť aj nové tváre.
P.B.: Baba Oje, ten starý pán, duchovný otec rodiny, je tu s vami?
S: Nie je s nami, ostal v štátoch. Teraz má 72 rokov a ostáva dosť aktívny. Práve pracuje na svojom sólovom albume. Ide o hudbu spojenú s poéziou.
P.R.: Ostáva Baba Oje stále vašim spirituálnym otcom?
S: Ale áno. Stále je v skupine, hráva s nami, po celý čas nám dáva spirituálne rady a my ich väčšinu času nepočúvame (smiech) … ale snažíme sa.
P.R.: V časoch keď ste sa stali slávnymi bol hip-hop najmä o násilí a sexizme. Vy ste do neho priniesli niečo čerstvé, prirodzené. Zdá sa že ani po 12-tich rokoch sa toho na hip-hope príliš nezmenilo, takže možno povedať že Arrested Development pokračuje vo svojom občerstvujúcom pôsobení na hip-hopovú kultúru?
S: Viete, v živote si niektoré role vyberiete sami a niektoré role sú naopak vybraté pre vás. Myslím že nám bola vybratá úloha prinášať pozitívny hip-hop. Totiž vždy keď niekde vystupujeme, prídu za nami ľudia a povedia: „Hej ľudkovia, vy musíte pokračovať, musíte sa vrátiť na scénu, naozaj nám chýba čo vy robíte.“ No a my berieme vážne a osobne čo nám hovoria fanúšikovia, takže sme späť.
P.B.: Vraj vydávate nový album, je to pravda?
S: Áno, volá sa „Among the trees“ (Medzi stromami). Je to fantastická nahrávka, nadupaná hudba. Mal by vyjsť (váhanie) snáď okolo júna … chceli sme už v apríli ale zabralo to trochu viac času takže…
P.B.: Sledujete teraz svojou tvorbou úspech ktorý ste mali v 90-tych rokoch?
Speech: Pravdupovediac si to moc nemyslím. Z prvého albumu sme predali 5 miliónov kusov ale, čestne, nikdy sme nešli za takýmto druhom úspechu. Za úspech považujeme skôr základňu fanúšikov, ktorí sa o našu hudbu skutočne zaujímajú, fanúšikov ktorí nie sú „singlovo orientovaní“. Teda nejdú po jedinej najnovšej skladbe ktorú majú radi. Single a predaj, to je skôr práca pre nahrávacie spoločnosti… však ale viem že firma chce, aby sme tieto promo veci robili ako prvé – oh yeah! (úsmevné povzdychnutie)
P.B.: Môj kolega hovoril o násilí v rapovej hudbe. V 60-tych a 70-tych rokoch ale bola čierna hudba dosť pozitívna. Prečo je dnes podľa teba toľko násilia v hip-hope?
Neesha: Pamätám si na éru v čase keď sme my vyšli na svetlo sveta – boli tu Public Enemy a podobné skupiny ktoré sa zaoberali napríklad politikou, sociálnymi otázkami … ale vždy tu boli typy ľudí ktoré chceli robiť násilnícky rep. Arrested chcel robiť uvedomelú hudbu.
Speech: Na scéne bolo NWA, Ice Cube a také skupiny ktoré vždy hovorili o násilí a gangsterskom živote. Napríklad mládež na začiatku 90-tych rokov bola sklamaná z vecí čo sa diali. Ale okolo rokov 94 a 95 sa zdá že si v hip-hope revolučná, kritická hudba vymenila poradie s populárnou kultúrou a oveľa populárnejšie sa stalo len sa zabávať. Stalo sa viac populárne utekať pred realitou. A násilie sa stalo vlastne formou úteku. Ani pritom nebolo nutné aby raperi žili naozaj v tom, o čom hovorili. Celé tie gangsterské príbehy boli ako film, teda únik, zábava. Vlastne v mnohých týchto textoch môžeš počuť príbehy podobné filmovým. A ako sa tieto „príbehy“ aktivizovali v textoch, z filmu sa stal reálny život. Začalo to zastrelením 2 Paca a Biggyho a ľudia začali zomierať naozaj. Ľudia sa začali skutočne dostávať do väzenia. A tak sa rapová hra stala viac než obyčajnou zábavkou, fikciou. Stala sa skutočným životom. Hip-hop vo svojej podstate vždy chcel byť „real“. Teda keď predstavuješ násilie vo svojich nahrávkach, ako umelec si potom akoby zaviazaný žiť to naozaj aj poza scénu. Streieľačky, násilie … je to tu stále ale pomaly to zomiera. Napríklad 2 Pacova matka Afeni Shakur sa vyslovuje proti násiliu. Hovorí k celej Hip-Hopovej mládeži: „Zastavte násilie, zastavte rozdeľovanie na West a East Coast, zastavte beefy … robte dobrú hudbu, spojte sa.“ Afeni je náš fanúšik a dobrý priateľ. A my s ňou súhlasíme. Je teda čas vrátiť sa k hip-hopu ako umeniu a nie k hip-hopu ktorý je len formou úteku.
P.R.: Keby ste mali spomenúť skupiny ktoré by mohli spolu s vami patriť do jednej rodiny, ktoré by to boli?
S: Boli by to Fugees, Wyclef, myslím The Roots, Talib Kweli, Common, Blackalicious, Lifesavers, A Tribe Called Quest, Jungle Brothers, De la Soul. Myslím že tieto skupiny existujú v rovnakom priestore v ktorom aj my, aj keď sme všetci rozdielni.
P.R.: Ako vás vnímajú gangsterskí rapperi. Je medzi vami nejaký dialóg?
S: Ani moc nie. Myslím, že sa s nimi nemáme príliš radi. Neviem ako to máte hoši vy ale existujú okruhy priateľov, s ktorými to ide a s ktorými nie. Tak to jednoducho je. Ale nemôžem povedať že nenávidím Eminema, podľa mňa je to skvelý umelec. Dr Dre je zase úžasný producent. Rovnako nemôžem povedať že neznášam 50 Centa, aj on je veľmi talentovaný. Som si istý, že keby sme sa stretli a cvaklo by to medzi nami, tak by sme „pokvasili“. Ale jednoducho, čas trávime s iným druhom ľudí.
Neesha: Čo je unikátne na vašej krajine?
P.R.: Vysoké Tatry a len 5-miliónov obyvateľov.
P.B.: Rap tu má tisíce fanúšikov a Slováci patria medzi stredoeurópsku špičku.
Speech: Vážne? A znie to dobre?
P.R.: Hm hmmm! Znie to dobre.
Speech: Počujte hoši tu vám dám vizitku (manželka podáva vizitky, deti dojedajú kuracie na brokolici) a pošlite mi slovenský rap dobre? (prichádza čašník) A ako sa povie po Slovensky ďakujem?
P.R. a P. B.: Ďakujeme!
Text: Pavol Remiáš a Peter Bálik
