Jeden z elementov hip-hopu sa prebudil. Je tu, trieska o zem, je medzi nami. Je všade. Má to na svedomí jeden človek. El Strýc. Jemu to naozaj vyšlo. Zhmotnil myšlienku tanečnej kultúry a ukázal všetkým okolo, že sme tu. Že máme na to a môžme konkurovať aj krajinám, kde sa to všetko začalo odvíjať o 15 rokov skôr. Po tom, ako som sa s týpkom stretol a videl som jeho žiakov na párty v miestnom podniku, môj pohľad na pouličný tanec sa dostal do úplne iných rozmerov. Títo ľudia sú úplne spontánni a tancom sa doslova rozprávajú…
Tak formálne na začiatok. Nejaké základné info?
Volám sa Laci, pochádzam z Handlovej. Mám 32. Som vyučený mechanik strojov a zariadení. A k tomu mám dvojročné štúdium ako zubný technik. Ale to sa mi moc neoplácalo, tak som si presadil tanec. Venujem sa výlučne len tancu, organizovaniu akcií a zabezpečujem chod tanečnej školy.
Streetdance academy?!
Škola pouličného tanca. Fungujeme zhruba tri roky. Hlavne chcem aby decká tanec pochopili, tak sa to snažím rozvíjať nejak prirodzene. Kladieme dôraz na kvalitu ale hlavne učíme ako nachádzať pohyby. Pri tanci to musí z teba vychádzať a úplne zobrať by ťa to malo aby si to zatancoval. Od septembra sa k nám prihlásil strašný kopec ľudí. Veľa z nich odpadne a niekto sa udrží. Keď má chuť a my vidíme, že to ten človek cíti ako má, tak myslím, že neni o čom.
Vďaka tebe vznikla SDA. Ako sa na to pozeráš s odstupom času?
No, toľko času zase neuplynulo aby som sa na to mohol pozerať s nejakým odstupom. Tak ale všetko niečo stojí. Hlavne peniaze a čas. A energiu. Môžem ti povedať, že miestami som bol na dne. Dával som do toho všetko. V poslednom čase do toho dávam vlastne najviac. Zo začiatku sme mali úplne zlé priestory na tréningy. A tiež ľudia vôbec nevedeli, že čo to je? SDA?! Teraz sme v Ymce a v Saratove ale kapacitne to už nestačí. Decká sa kopú do hlavy. A Ymca nám teraz dala termín aby sme sa odpratali tak ideme do Trnávky, kde vybudujeme mega hip-hopové centrum s 3 sálami a chill out zónou. A chcem tam aj školu pre DJov. Nech mladé talenty skúšajú nejaké techniky hrania.
Jak vyzerá tvoj pracovný deň?
Doobeda zabezpečujem chod školy, alebo vybavujem veci keď sa rieši nejaká akcia. Od pol štvrtej do deviatej učím tanec a večer odpisujem na maily. Pomedzi to sa postískam s Aničkou. Niekedy som už dosť unavený, ale celý život som makal na to, aby som mohol robiť to, čo ma baví. A som štastný / klop, klop, klop /. A navyše mám z toho celého dobrý pocit. Nikto mi nič nedal len tak, vydupal som si to sám.
Veď to. Nie je veľa ľudí takých. Bojoval si a si tu. A v podstate z ničoho si urobil niečo.
Poviem to takto. Boli ľudia čo pri mne stáli, podporovali ma a pomáhali mi a veľa ľudí bolo takých, čo iba frflali že z toho nič nebude a iba zavadzali. Začiatky boli tažké. Ale tie sú vždy.
Čo bolo,než si sa dostal k prvému tancu?
Bol som depešák a potom sa to začalo postupne meniť. Raz som videl v telke nejaký brejk, tak som začal skúšať. To som mal takých 17 a drží ma to doteraz. Začínali sme v Handlovej. Mali sme crew a ostal som len ja.
Myslíš legendárnu Quassit zostavu? Čo ostatní?
S chalanmi som v kontakte stále, ale teraz ma podporujú len mentálne. Väčšina išla svojou cestou a robia si svoj biznis.
Skúšal si aj niečo iné ako je tanec?
Nebol som nejaký športovec. Môj otec bol futbalista, ja sa do lopty netrafím. Nohy používam ináč. Ale robil som už všeličo. Barmana, vodára, zubného technika, obchodného zástupcu, plastové okná, staval som lešenia v Nemecku a x brigád v Bratislave.
Robíš to, čo ťa baví. O tom nepochybujem. Za ten čas si toho musel aj veľa precestovať. Kde všade si bol a čo nejaké súťaže, bitky… niečo?
Pocestované je veľa. Barcelona, Vigo, Paríž, Viedeň, Monako, Offenbach, Hannover, Lipsko, Rimini. Skoro celé Slovensko, Morava a Čechy. Minulý rok bol celkom oka. Battle Brno – najlepší tanečník, Druhá šance 2na2 – 1.miesto, Nike dance convention Praha – 1.miesto. Táto Praha ma celkom teší, lebo to boli bitky 1na1. Hlbšie do minulosti nejdem zachádzať, bolo toho dosť. Úplné začiatky súťaží boli samozrejme trapasy ako u každého začínajúceho, ale výraznejšie som sa nakopol až keď sme sa vrátili z Battle of the year 1997, kde sme štyria Slováci reprezentovali na svetovej súťaži. Tu som poprvýkrát videl Style Elements z USA a dosť ma zaujalo, že nerobia ten gymnastický break, ale že tancujú.
Čo konkurencia? Ono je to celé viac či menej o rešpekte. Ako sa na to pozeráš ty?
Konkurencia je hnací motor pre mňa. A ten rešpekt majú všetci tanečníci čo robia hip-hop. Mám rád kompletných tanečníkov. Nie takých, čo idú len jeden štýl. Ja sám si neviem predstaviť, že by som robil len jeden štýl.
Na akciách spoznávaš ľudí, získavaš motiváciu pre svoj vývoj a teda vývoj celej školy lebo potom tie skúsenosti premietaš na tréningoch, mýlim sa?
Nedávno na jednom sústredení som sa spoznal s týpkom, volá sa Byron. Je to street drtič. Padol som si s ním do rany aj štýlovo. Učí v Rimini a Paríži. Oslovil nás na spoluprácu, čím ma úplne zabil. Pre mňa je to viac ako hocijaká medaila. Nechápal, že odkiaľ sa učíme, keď sme zo Slovenska a máme štýl. Raz za čas sa stretneme, dá deckám workshop, potancujeme, trochu sa pomotivujeme a tak…
Dancehall prerazil dnes všade. Je to dosť bláznivý štýl tanca. Pri dobrom riddime by som aj uletel…
Ya man… niektoré sú vážne ťažká vec na vybláznenie. Dancehall ja môžem. Aj tanec je veľmi špecifický. Napríklad kroky nazývajú podľa konkrétnych činností /parasuting,runaway/ Je to jedna veľká párty. Zo známejších, taký Sean Paul má výborných tanečníkov. Myslím, že si hovoria Dainte Crime.
Minule, ako som sa flákal s Karďom pri rozhlase, tak Karol Zajac aj s bandičkou a rádiom si prešli iba tak okolo. V pohode mi to prišlo,lebo som si uvedomil, že ulica vs.ulica. Ako to vnímaš ty? Pohľad na skateboarding, popr.snowboarding?
Vidím v tom niečo veľmi spontánne. Páči sa mi to. A keby som netancoval street, tak možno práve snowboardujem alebo skejtujem. Ale nechcem veľmi pokúšať. Teraz sú nohy môj chlieb. Mám rád to, čo prichádza z ulice. Nie je to škrobené, nikdo ti nič nekáže a to je pre mladých ta správna kreativita.
Povedz mi niečo o tom miliónovom tanci. Ty si to tam občas usmerňoval. Kto podľa teba mal najviac na to. Som čumel jak puk, keď battlili Dada s Melániou. A z tej tvojej poslednej choreografie som nechápal. To si im urobil naschvál? Kebyže mám motorovú pílu priviazanú k rukám, tak som pokrájaný na cimpr-campr.
Bolo to trochu na pamäť. Keby som to staval bezcharakterne a dám tam trochu iný pohyb, bolo by to o dosť tažšie. Oni sa nehnevajú. Sú v pohode. Bola to aj požiadavka od tvorcov programu. Stále ľudia haluzia, že to bolo ťažké. Nebolo. Na otázku kto mal alebo nemal vyhrať neodpoviem, lebo v týchto reality show je to o smskách. Ľudia poposielali smsky a počítač vypľul výsledok. Je to na zábavu národa.
Ty, so svojím tancom to môžeš dotiahnuť ďaleko. Ľudia potrebujú takých ako si ty. Takých, čo vedia dať smer.
No tanec je široký pojem. Pohyb v tanci je další pojem. Poznám veľa tanečníkov čo sa nevedia hýbať. Tanec sa mi stal prácou a je to oka. Je veľmi veľa lektorov tanca a každý má iný systém učenia. Je to trochu pomýlene. Lektori učia ľudí video tanec, alebo klipový tanec. Ale sú podľa mňa aj dôležitejšie veci na skúsenosti. V Barcelone sme si na ulici zarábali na život. A toto mi je bližšie. Technika krokov je veľmi dôležitá. Choreografie sa snažím stavať tak, aby boli pestré a aby vyzerali prirodzene. Skutoční tanečníci musia mať cit pre rytmus. Treba rozoznávať štýly a udržať sa v trende. Každý týždeň je niečo nové vonku. Nové kroky, nové pohyby… ale nemalo by sa zabúdať na oldschool Lockin, Poppin.
Čo oficiálne súťaže IDO a SZMT?
Tak toto naozaj neriešime. Tu nás nemá kto ohodnotiť. O hip-hope nič nevedia. To je ako keby si ty mohol skejtovať iba po chodníku, točiť iba do ľava a v žiadnom prípade neskákať schody a nešmýkať sa po zábradliach. Malo by to význam? Nemalo! Preto od jesene minulého roka začali v Bratislave akcie streetdance battles. Je to dobré na rast kultúry.
Tak to smrdí tým správnym progresom.. hehe.. ako SDA už ste tancovali do pár videoklipov, zviditelnili ste sa na koncerte Fugees, kde ste dali tú 12 minútovku a to je dobre. Ľudia vás vidia.
Som síce pouličný tanečník, ale pre mňa je to práca ako pre teba tvoja práca. Sú umelci, ktorým by som choreografie neurobil ani bohovi a sú týpkovia, ktorým aj zadarmo. Určite, že musím rozlišovať komu a čo zatancovať, poprípade ako postaviť choreografiu. Treba trafiť atmosféru a dať tam to, čo sa hodí.
Takťiež som sa dozvedel, že plánujete vlastný klip? Alebo sa mýli moja magická guľa?
Hej,hej… budú to tanečné vychytávky. Začali sme spolupracovať s pánom muzikantom Čekym. Klip bude bez slov, len beat a smrť tanec. Je to taká predzvesť programu, ktorý chystáme. Prvé tanečné divadlo… živá kapela a my.
Také malé zviditeľnenie streetdance academy…
Ide nám o to aby ľudia videli,že SDA sú týpkovia z ulice. Ale na druhej strane, ak nás niekto osloví, urobíme si svoju prácu stopercentne.
Máš nejakých ľudí,ktorým chceš poďakovať?
V prvom rade ďakujem rodine, všetkým, ktorí stáli pri mne, všetkým, s ktorými som drtil – ivo, belo, peťo, števo, igor, smido, amatéri. Ďakujem každému členovi SDA za to, že svojou maličkosťou pomohli vybudovať prvú slovenskú hip-hopovú tanečnú školu, ďakujem elite teamu SDA za to, že je s nimi skvelá spolupráca – Anička, Boogie, Braňo, Duon, Dexter, Awangarda, Trify, Saška, Mirka, Mishell, majbradamadafaka Paul a samozrejme starým hip-hopovým psom, čo pohli kultúrou a čo to stále držia v obrátkach. Big up Karolovi Zajacovi. A ešte niečo. Buďte všetci normálni, buďte sami sebou, nepózujte a zaujímajte sa o hip-hop do hĺbky.
Laci, díky za rozhovor.
Neni zač. Nech sa darí.
Text: Homie
