Viktor Hazard: Ľudia si mýlia tvrdosť a tupotu


Je štvrtok podvečer, sedíme v zaparkovanom aute pred jedným nemenovaným bratislavským obchodom s hudbou a dídžejským vybavením a práve sme dopočúvali prednášku, aké že to problémy s národom mali postavičky zo slovenských dejín: od Štúra až po Tisa. A len tak sa bavíme o veciach, ktoré ma zaujímajú. Nie je to žiaden klasický rozhovor, ani pripravené otázky plné fráz ako „Ako si spokojný s novým albumom?“. Dobrý rozhovor je podľa mňa iba taký obyčajný pokec. Dúfam. Ja, moje ego, VIKTOR HAZARD a RapSuperstar mixtape vol.2.

Ako sa máš?

Môže to byť aj lepšie.

To nie je veľmi pozitívna reakcia.

Neviem, mám strašne veľa vecí a musím sa trepať do Sampleru.

Zaujímalo by ma, ako to všetko stíhaš? Promotér, dídžej, máte kapelu, reláciu, chodíš do školy a neviem čo všetko ešte.

No práveže nestíham, teraz som to zistil pri tom mixtejpe. Že som nevyspaný a chodím povedzme o šiestej ráno domov. Potom vstávam o desiatej a po štvorhodinovom spánku letím niekam do školy alebo povybavovať veci. Lebo u nás je to stále tak, že keď robíš hudbu, tak nerobíš len tú hudbu, ale musíš si povybavovať aj všetky veci okolo. Nefunguje to tak , že sa ti niekto stará o promo. Nie sú na to peniaze. Alebo keď sa ti niekto aj stará, tak sa stará tebe a ďalším sedemdesiatim ľuďom. V podstate to je iba akože. Vlastne si všetko musíš robiť sám. Aj produkciu cédečka, aj zmluvy – všetko.

Často sa ti stáva, že nestíhaš? Nepoznám veľa ľudí, ktorí sa kráčajúc po chodbe pripravujú na prezentáciu, len akosi po ceste pozabudli, že tá už mala byť asi tak pred hodinou.

(Smiech.) Vidíš, toto je presne to, čo hovorím. Že som sa ani nestihol pozrieť do rozvrhu a bol som si úplne istý, že to ešte len bude. Referát som mal hotový a vidíš… Mal som ho pripravený a bolo mi to potom aj trochu trápne.

Ešte stále ťa to baví? Robiť obyčajné veci… Hudbu a to okolo?

Baví ma to, zatiaľ. Vieš ale, ako čo. Sú veci, ktoré ma bavia viac a veci, ktoré ma bavia menej. Samozrejme, hrozne ma baví robiť hudbu a potom ju ľuďom dávať. Keď do nej čosi narapujú. Horšie to je, keď s tou istou hudbou musíš potom stráviť ďalšie štyri noci. A česať ju a mixovať, čo je ďalšia vec, ktorú tu stále nikto nevie robiť dokonale. Musíš si jednoducho púšťať tú vec desaťtisíckrát, až ju nemôžeš ani počuť. Sú na tom veci, ktoré milujem a veci, ktoré vyslovene neznášam. Napríklad, keď otvoríš internet, dva mesiace to robíš poctivo a potom nájdeš na seba nejaký „hejting“.

Od niekoho, kto tomu vôbec nerozumie…

To je jedno, či rozumie, alebo nerozumie. Ale ty z neho cítiš úplnú nenávisť. To sú veci, ktoré sú v tomto biznise napiču. A sú veci, ktoré sú na ňom dobré.

Koľkokrát si si pri tomto cédečku povedal, že už sa na to vykašleš, že ti to za to nestojí?

Veľakrát, veľakrát. (Smiech) A vlastne už v priebehu toho hralo veľa rozhodnutie, že nebudem robiť tretie pokračovanie. Odhliadnuc od toho, ako komerčne úspešné toto druhé bude. Aj keby sa predalo neviem koľko, RapSuperstar 3 nebude preto, lebo do toho vkladám veľa zbytočnej energie, ktorú by som mohol vkladať do iných vecí.

Nemáš to zazmluvnené, ako to zvykne bývať, na tri albumy?

Na tri CD nemám podpísané nič. Ja som pri RapSuperstar podpísal zmluvu na jedno CD, na jednotku a teraz aj na dvojku. Ako AMO sme ale viazaní na tri albumy. Ale to je trochu iná vec.

Spomínaš energiu, vráti sa ti nejako to, čo do tohto projektu vôbec vkladáš? A vonkoncom nemyslím iba finančne.

Finančne to neriešim, pretože v podstate za to dostaneš peniaze od firmy. A nejaké potom za predaj, čo určite nie je tak veľa. Pri jednotke sa mi to vrátilo. Ale uvidím, ako to bude teraz. Odvtedy sa strašne veľa vecí zmenilo. Predtým bolo väčšie nadšenie okolo tej roboty. Aj väčšie nadšenie okolo tej scény. Teraz to všetci vidia skôr cez biznis a aj tá energia okolo tej práce je iná.

Práve preto ma zaujíma, či to berieš ako hobby alebo už ako zamestnanie.

Je to džob, ktorý robím. Strašne mám rád robenie hudby. Ale som v stave, kedy za to dostávam dosť veľa peňazí, čiže z toho vyplýva strašne veľa povinností. Ráno vstaneš a musíš robiť to a to a to.

Myslím skôr, že či niekedy ráno vstaneš s tým, že „jéžiš, zase do práce“. Aj keď je tvojou prácou hudba.

Neviem.

Lebo mne sa stáva, že mám doma kopu cédečiek a je mi to niekedy až nepríjemné. Počúvať veci, ktoré by som normálne nepočúval, lebo ich počúvať nechcem, ale je to práca. Tak si poviem dobre, zaplatia mi za to.

Chápem. Takto to nemám. Lebo ja robím všetko len v rámci toho rapu a viac-menej počúvam len také veci, ktoré aj chcem počúvať. Sám si určujem čo a či, a keď sa mi fakt nechce, tak sa na to vybodnem. Vypnem telefón a tým to pre mňa končí. A spím ďalej. Keď mám fakt mizerný deň, tak nemusím ísť do tej roboty. Predsa len, stále je to voľný, veľmi voľný džob, do ktorého nemusíš chodiť. Je to proste kreatíva, ktorú si v podstate sám riadiš.

Máš niekedy rapu plné zuby?

Ako ktorého.

Ja sa občas sa prichytím, že síce vyšla kopa nových českých a slovenských vecí, ale radšej počúvam The Beatles a Boba Dylana.

Nepočúvam slovenský rap. Skoro vôbec. Baví ma fakt málo vecí zo slovenského rapu. V podstate ma bavia traja rapperi – a nepoviem ktorí. Ostatné veci skipujem. Viem oceniť, že je to dobrý rapper, jedna vec je, keď je to dobre zarapované. Tak isto dokážeš oceniť dobrého dídžeja. Ale druhá vec je, či to budeš počúvať ako tvoju hudbu. To je niečo úplne odlišné. Viac-menej počúvam veľa rapu, ale počúvam americký rap. Lebo z toho sa mám čo naučiť.

Dáva ti čosi, čo ti domáca scéna dať nemôže?

Domáci rap je to, čo robíme my. Čo už sa mám učiť sám od seba? Tí ľudia, čo tu robia rap, sú, ak sa teda bavíme o technike, teda spracovaní skladieb, aranžov, mixu či produkcie, zhruba na tej istej úrovni. Nie je tu nikto taký, od koho by si sa mohol nejako výrazne učiť. A všetci sa tak dobre poznáme, že každý vie zhruba to isté. Pretože sa medzi sebou rozprávame, že čo, kto a ako a potom každý používa defakto tie isté metódy a postupy.

Čo filozofia? Predsa len, rap a akademická filozofia? Nie je to úplne klasická kombinácia, to skôr právo alebo ekonómia.

Neviem, poznám pár rapperov, čo majú vyštudovanú filozofiu. Mám takého francúzskeho kamaráta. Vysoké školy má v Amerike všelikto. Napríklad Mobb Deep majú vysoké školy. Umelecké, čo málo ľudí vie. Väčšina ľudí si myslí, že prišli z ulice. Množstvo má ale univerzity, napríklad aj Rah Digga. Mňa vždy bavila filozofia, až kým som ju nezačal študovať, potom ma dosť radikálne prestala baviť. A teraz, v poslednom ročníku, ma začala opäť zaujímať. Je hrozne dobré, že viem veci, ktoré ľudia nevedia. Dalo mi to strašne veľa, čo mi nemôže dať nič iné. Štúdium filozofie je proste nádherná vec.

Čiže Viktorov odkaz rapperom: nebojte sa premýšľať!

Nebojte sa byť múdri, to je veľmi dôležité, chytrí ľudia to majú v čomsi lepšie. Filozofia je ale iná časť môjho života. Som rád, že viem tie veci. Ľudia si myslia, že byť múdry znamená byť mäkký, to je pičovina, to s tým nič nemá. Ja chodím na filozofiu a napriek tomu počúvam Snoopa, dirthy south a vôbec: to s týmto nemá nič spoločné. To by som rad podčiarkol! Pretože ľudia si tu mýlia tvrdosť a tupotu. Čo je úplný rozdiel.

Spomínal si, že ten mixtejp má byť ulica. Prečo ulica?

V poslednom čase je všetok slovenský rap, ktorý počujem, typu: poďme robiť R&B. Teraz nemyslím nikoho konkrétne, aby sa niekto neurazil, myslím celkovo. Aj my sme mali takúto tendenciu, mať napríklad Bieleho na albume a Bielemu musím dať všetok rešpekt. Ale zistili sme, že to vôbec nevieme robiť. Že Slováci to vôbec nevedia robiť. Tie výsledky sú z deväťdesiatich percent zúfalé.

A nie je to z veľkej miery jazykom? Slovenčina je dosť špecifická a nepustí.

Môže byť. Ja som chcel urobiť mixtejp mixtejpový. Aby tam bolo veľa rapu, to je pre mňa ulica. Keď sa ľudia rozprávajú na internete, že čo je ulica, o pištoliach a tak, že niekto ma zastrelí alebo čo, to je pičovina. Ulica znamená rap, pretože rap je z ulíc, vždy si ho počul na ulici. To ale neznamená nejaké ghettá, iba to, že bol na uliciach. Boli blockparties a tie boli na uliciach. Hrávalo sa vonku, pretože nemohli hrať v kluboch. Toto znamená, že rap bol ulica a stále ňou je. Keď sa prejdeš po ulici, tak päťdesiat percent hudby v Bratislave je rap, počuješ, ako hrá z aut. To znamená, že rap je v uliciach. Surový rap. Ale to neznamená, že my sedíme niekde s brokovniciami. To sú už asi fakt tak jebnutí tí ľudia, že im to musím takto povedať? Sú ochotní si všetko vysvetľovať spôsobom, že ideme hrať nejakú formu. To nie je žiadna forma, proste to má byť špinavý, striktný rap. To je uličný rap.

Aký máš vzťah k médiám? V poslednom čase si sa stal výrazne známejšou osobnosťou a určite za tebou chodí kopa novinárov, že aký je tvoj názor na toto alebo tamto.

Médiá potrebujem, potrebujem promo na CD a potrebujem ho predať, pretože robím komerčnú hudbu. Nebudeme si tu teraz zbytočne rozprávať nejaké bájky. Snažím si selektovať médiá, ktoré sú ako tak prijateľné. Čo je, ako sám dobre vieš, veľký problém, pretože tu sú tie médiá aké sú. O nejakom hiphopovom médiu už ani nesnívam. Nie je tu ani hudobný časopis a fičí to tak, že si môžeš vyberať len zo strašne malej škály. Snažím sa ale mať dobré vzťahy. Poznám kopec ľudí, ktorí pracujú v médiách a sú to úplne normálni ľudia, aj keď je často problém, že nevedia čo je rap alebo hip-hop a ich základné otázky sa stále točia okolo tohto. A hneď vznikne napiču rozhovor, ktorý môžeš zahodiť, lebo nemá kam smerovať. A v rámci tohto sa snažím vyberať to lepšie a prezentovať svoju hudbu tam, kde si myslím, že to je ešte ako tak prijateľné.

A ešte tu píše šesť ľudí pre dvadsať médií a navyše si s každým kamarát alebo známy.

Presne, jeden robí pre viacero časopisov. Do Kamaráta sme mali taký rozhovor, že na tom press dni tam nebol jediný človek, ktorý by povedal, že by to išlo do Kamaráta. Proste urobil rozhovor pre nejaký časopis, ktorým sa predstavil a kde to tiež dal a okrem toho to dal aj inam, kde nepovedal. My sme sa s týmto médiom už aj naťahovali, ale mne sa nechce každému vyhrážať súdom a mimosúdnymi dohodami a tlačiť z toho peniaze. To sme už raz urobili práve s Kamarátom, ale už kašleme na to. Snažím sa dávať si na to pozor a robiť rozhovory iba s ľuďmi, ktorých poznám. A viem, že sú okej. Pretože aj s tými novinármi, ktorých sme mali na press dni k albumu Originál, sme urobili rozhovory, ktoré boli nanič. Nemali žiaden účinok a oni sa všetci pýtali furt to isté.

Ktorá otázka ti príde úplne dementná a ktorá naopak poteší?

Kto napríklad na tom albume spolupracuje. Som mal vtedy pocit, že chytím to posrané CD do ruky a poviem, že prečítaj si to sám. Nech mi radšej položí inú otázku ako, koho máš na tom albume. Alebo: s kým sa ti robilo najlepšie? Asi že nepoviem jedného, aby som potom urazil ostatných. To sú také otázky… Našťastie si takéto otázky už ani nepamätám. A ktoré mám rád? Neviem.

Inak, bola nejaká, ktorá ťa šokovala? V dobrom, v zlom? Pretože máš aj ten pohľad z druhej strany, spoza mikrofónu.

Pozri sa, my tu robíme teraz celkom dobrý rozhovor, pretože sa ma pýtaš na veci, ktoré sa ma nikto iný nepýta. Pýtaš sa ma napríklad na filozofiu, ale to je tým, že ma jednoducho poznáš. Že sme spolu na škole.

Pre mňa bol po dlhej dobe dobrý rozhovor napríklad práve s tebou. Ten, čo robil Lyrik.

Tak ten bol popiči, to uznávam. Lenže to bolo aj tak robené, že sme si sadli k obedu, ako si sadáme vždy a to bol rozhovor, ktorý vznikol mimochodom. Takýchto dialógov my spolu vedieme „x“ tisícok.

Do rádia ste už pozvali kopu ľudí a i keď nemusíš vychádzať s každým, scéna je malá a ľudia ti tam logicky odrotujú. Napriek vašej povestnej uvoľnenosti si si niekedy povedal, že tento tu to už prestrelil?

Vieš čo, aj áno, ale nebudem ti presnejšie špecifikovať, kto. (Smiech.)

No, podobne diplomatickú odpoveď som čakal.

V Sampleri musím byť do istej miery diplomat voči tým ľuďom, ktorých si pozývam, pretože oni dojdú – nemôžem ti preto povedať mená. Ale sú ľudia, ktorí prišli a bol som nimi veľmi nepríjemne prekvapený, že na mikrofón vyzerali ako úplní truľovia. Zapla sa červená a preplo mu a vyzeral ako kokot. Predo mnou, neviem ako pred ľuďmi. A bolo tam takých, nie veľa, ale bolo. Chápem však, že od tej červenej sa človek odosobňuje ťažko.

Niekde som si o tebe prečítal, že si namyslený. Za tú dobu čo ťa poznám, som nikdy ten pocit nemal. Čo ty na to?

Takýto pocit vzniknúť môže. Nikdy som nebol nejaký skromný človek, to je zase o mne všeobecne známe.

Je ale rozdiel byť namyslený a sebavedomý.

Ja som proste arogantný k neznámym ľuďom. My sa poznáme a sme voči sebe v úplne inom vzťahu. Stáva sa mi, že som arogantný voči ľuďom, ktorých nepoznám. Mám strašne veľa kamarátov a tým pádom už nemám potrebu spoznávať nových ľudí. Pokiaľ dopredu o nich nič neviem. Takže môže sa stať, že sa to niekomu zdá. Môžem mať napiču deň, akurát ťa vtedy niekto vychytí a niečo od teba chce a ty to potom zadelíš tak, že to vyzerá, že si namyslený alebo arogantný. Ale viem si to predstaviť, bez vetra sa ani lístok nepohne.

Daj si nejakú otázku sám, také tie všeobecné kraviny, ktoré už všade stokrát odzneli, sa pýtať nechcem. Minule som sa pýtal, že či je čosi, na čo si chcel vždy odpovedať a just sa ťa to nespýtali. Na nič si neprišiel, už takú otázku máš?

Mám kopec takých otázok, ale v tomto momente ma nič nenapadá. Alebo aj mám, jedná otázka je dobrá: ako funguje hudobný biznis, presnejšie rapový hudobný biznis na Slovensku?

No, ako?

Tu veci fungujú tak, že predaje sú pri každom albume žalostne malé. Každý jeden má žalostný predaj, zbytočne sa vypúšťajú tlačovky, koľko kto zarobil. Nezarobil veľa, to môžem garantovať, to sú iba také rečičky okolo. Interpreti sa boja priznať, že predávajú málo. Alebo že nezarobili veľmi veľa, pretože všetci sa snažia byť úspešní. Snažia sa aspoň tak pôsobiť. Vec sa má tak, že z rapového albumu sa predá päť až desaťtisíc kusov.

Aj tých je iba pár.

Také čísla sú.

Desať je u nás platinová platňa.

Jasné, desať je Rytmus a tak. Proste sa tu toho až tak veľa nepredáva. A tým, že bootlegujete a sťahujete cédečka, tak tu rapový biznis skape. Bude to behom pár rokov a tie CD prestanú vychádzať. Pretože zatiaľ, všetci, čo to robia, to, hádam s výnimkou Patrika a ešte možno mňa, robia pol napol s tým, že robia ešte čosi iné, aby sa uživili a jednoducho ich to prestane baviť. Teraz sú mladí a baví ich to a stále sú niekde na rozmedzí hobby. Ale za dva, tri roky, keď budú musieť živiť dieťa alebo rodinu, sa na to vyjebú. A celý váš rap skape a potom asi budete všetci spokojní. Najmä ľudia, ktorí hrozne mudrujú. Je zaujímavé, že tí, čo kritizujú cédečka, sú vždy tí, čo ich sťahujú, čo by si ich nikdy nekúpili. Proste si ich stiahnu a skritizujú.

No počkaj, ja si albumy nesťahujem a kritizujem.

No, neplatí to zase vo všeobecnosti, ale títo ľudia, ktorých ja vídam na internete, si to posťahujú, a potom majú strašne veľa rečí. A ešte by som rád povedal, že dvere sú otvorené pre každého človeka, nech sa páči. Máme tu obchodný register, môžete si nájsť kde sídlia firmy ako Universal či EMI a choďte im tam ponúknuť svoj skvelý undergroundový projekt, ktorý je najlepší a má veľa šancí, akurát mu nikto z veľkých ľudí slovenského hip-hopu nedá šancu, pretože každý si chce robiť iba svoj biznis. Choďte za tým vydavateľom a tam to ponúkajte. A ja budem šťastný, keď vám to bude vychádzať a budem prvý, kto vám otvorí dvere. Môžete dojsť do Samplera a urobiť si tam promo, len musíte čosi spraviť, pretože tu zatiaľ iba všetci sedia na riti a v kuse mudrujú. Je mi ich ľúto, ako im život preteká pomedzi prsty.

Aj keď presne viem, o čo ti ide, na druhej strane, tiež každý nezvládne vymurovať stenu, ale keď je krivá tak toho robotníka pošle dokelu. A nemusí vedieť robiť s miešačkou či kelňou.

Jasné, môžeš skritizovať CD, keď sa ti niečo nepáči. Ja hovorím konkrétne o ľuďoch, ktorí majú konkrétne veľké nápady a veľké reči, ako to treba robiť. Nech sa páči. Jednoducho, keď sa ti ten múr nepáči, tak nepôjdeš niekam a nebudeš to písať. Budeš písať do novín, že tam je krivý múr, to je ale kokot, neznášam ho?

No, ale to sú osobné invektívy a to je úplne úbohé. Ale to je čosi iné.

Keď sa ti nejaké CD neľúbi, tak ho nepočúvaj. A tam to hasne. Tak isto, keď je napiču múr, tak si ho nedávaj do záhrady. Ale s cédečkami je to iné, každý má možnosť si to CD nekúpiť. Je toho plný internet, všade sú ukážky. Takže ak sa ti to nepáči, ok.

Nestane sa ale potom to, že prestanú vychádzať zlé recenzie? A budeme sa tu všetci navzájom potľapkávať po pleciach, akí sme úžasní?

Keď vieš, že tvoj obľúbený recenzent nejaký album pochváli, tak si ho kúpiš. A pokiaľ o ňom nebude písať, tak si ho nekúpiš.

Mne by vadilo, keby vychádzali len dobré recenzie. Pri priemerných veciach podľa mňa treba povedať, že to je priemerná vec.

Môže byť, ja som teraz konkrétne ani nemyslel recenzentov. Recenzent robí svoju prácu a ja tomu rozumiem. Dostane cédečka a kopec z nich sa mu proste nemusí páčiť. Tak to napíše, to je ok. Tu totiž vôbec nejde o recenzie, to mi nevadí. Ja hovorím o ľuďoch, ktorí sedia doma za internetom a púšťajú svoju nenávisť na okolie. Na intrepretov. Neviem, z čoho to vlastne pramení. Ono to nikdy nepramení z toho, že niekto urobí zlý album. Musí to byť v čomsi inom, nech si títo ľudia skúsia sami sebe odpovedať, prečo cítia takú nenávisť. Zrejme to je v tom, že majú napiču život, tak nech radšej čosi robia s ním.

Tak to by som im odporúčal tiež.

Recenzentov úplne chápem, to je iná kategória. A to, že s nimi mnoho raz nesúhlasím, to je tiež iná vec. (Smiech.)

Čo si budeme rozprávať, recenzia je subjektívny názor, aj keď by mal byť nejako vyargumentovaný. Utopiť niekoho len preto, že si sa zle vyspal, je to najľahšie, čo môžeš urobiť.

Keby som ja mal robiť recenzie, tak robím len recenzie na albumy, ktoré sa mi ľúbia.

V tom sa my dvaja nedohodneme.

(Smiech.) Mne by sa to zdalo hroznou stratou času, počúvať čosi, čo sa mi nepáči a hľadať v tom čosi pozitívne.

Zvyšok nášho rozhovoru prebiehal už bez zapnutého diktafónu. O slúchadlách, platniach a diplomovke o Feyerabendovi. To ale niekedy inokedy. Napríklad, keď sa stretneme nad novým albumom od AMO…

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.