Tento rok musel mať každý fanúšik hip-hopu na Slovensku hody. Pred niekoľkými rokmi sme ešte rozprávali, ako u nás nie je možné za normálnych podmienok nahrať hip-hopovú skladbu a dnes sa skladby nielen nahrávajú, ale celé albumy dokonca vychádzajú na major labeloch, točia sa klipy a najmä, na Slovensko začínajú chodiť rapové hviezdy svetového kalibru.
Roots Manuva, The Herbaliser, Guru, Kid Koala – to je len krátky výpočet toho naj, čo sa dalo v roku 2005 vidieť. No to najlepšie si promóteri nechali na koniec. Ako vianočný darček pre každého priaznivca – a lepší hudobný darček si asi predstaviť neviem, priviezla agentúra Music Academy legendárnu (a v tomto prípade to nie je ani náhodou nadsadené) zostavu The Fugees.
Keby mi pred pár rokmi niekto rozprával, že Wyclefa, Lauryn a Prasa raz uvidím naživo a v Bratislave, asi by som sa schuti zasmial. A vidíš ho… Kapela, ktorá dala hip-hopu dnešnú podobu v mojom meste.
Po komplikáciách zapríčinených vízovou politikou Európskej únie a chybou na strane The Fugees sa koncert presunul z pôvodne plánovaného termínu 29. november (koncertom mali otvárať európske turné) na dátum 22. december. Zároveň sa týmto koncertom trio z New Yorku rozlúčilo s Európou.
Bratislava mala vlastne šťastie, pretože koncert vo Viedni bol kvôli spomínaným problémom zrušený. Samozrejme, zaujímalo ma to pramálo. Omnoho viac ma zaujímalo, ako to celé nakoniec dopadne. Pretože keď sa človek na niečo veľmi teší, zvykne to dopadnúť všelijako.
Namiesto sľubovaného dj warm upu o 19.00 ešte prebieha zvuková skúška a už z prvých tónov mi je jasné, že zvuk bude trpieť klasickým slovenským komplexom nevyhovujúcich priestorov. Neviem, či je to chyba pánov zvukárov, alebo to je dané skôr akustikou haly C v Inchebe, no basa nepríjemne rezonuje a v priestore sa zvláštnym spôsobom odráža od stien.
Okolo ôsmej na scénu ale prichádzajú Patrik aka Rytmus a Ego, za chrbtom sa im za gramofóny stavia dídžej Aneš. Rozbieha sa Mulano šou. Je síce pravda, že osobne Kontrafakt veľmi nemusím a občas si o nich myslím všeličo, no klobúk dolu. Ká-eF sú totiž ťažkí profíci akých je v slovenskom hip-hope pramálo. Chalani vedia, ako urobiť párty, práca s publikom je na výbornú a do posledného miesta zaplnená Incheba to dokáže náležite oceniť.
Pri skladbe „Neľutujem“ kapelu dopĺňajú hudobníci okolo zvukového mága a multiinštrumentalistu Mariána Čekovského a bubeníka Martina Valihoru. Kontrafakt chytá funky odtieň a známe skladby ako napríklad „Pravda bolí“ publikum spieva spolu s protagonistami na pódiu.
Keď už sme pri publiku, zaujímavé je jeho zloženie. Okrem klasických hip-hop deciek ste mohli natrafiť nielen na známe tváre bratislavskej kultúry a novinárov, ale aj na celé rodiny s deťmi či kravaťákov z vedenia Incheby. Pre tých mohli byť expresívne texty KF možno ťažším sústom, ale – koho to vlastne zaujíma…
Jedinou výhradou tak ostal iba zvuk, z ktorého sa niekedy stával úplný šalát – až natoľko, že rapperom na pódiu občas nebolo rozumieť. Mimochodom, zdalo sa mi to, alebo Kontrafakt boli naozaj zapojení na iný mixpult než po nich The Fugees? A ešte jedna vec, sľubovaný krst DVD Murdaro Mulano Tour sa nakoniec nekonal.
Už som to naznačil, po Kontrafakte na pódium prichádzajú The Fugees. Trocha klišé nástup s akože otrasným rapperom nezaujal – niečo podobné som už niekoľkokrát videl. Dídžej ale rozohrieva publikum a po záverečnom beat jugglingu prichádza na pódium kapela a najmä Wyclef Jean, Lauryn Hill a Pras.
Keďže toto bolo posledné vystúpenie The Fugees na ich turné, ťažko povedať, či si samotné vystúpenie viac užívali oni alebo diváci. Zvuk sa trochu zlepšuje – a najmä šouman Wyclef rozbieha také nasadenie, že aj keby hral na umelohmotnom tranzistore, zožeriem mu to.
Počas vyše dva a polhodinovej šou vyťahujú skoro všetky skladby z kultového albumu The Score. Čo skladba to hit s obrovskou odozvou. Ľudia sa chytajú, spievajú spolu s kapelou, kričia, skáču – ruky všetkých zdvihnuté nad hlavou. Toto je jednoducho párty. Len nie niekde v klube, ale v hale a spolu s ďalšími siedmimi, ôsmimi tisíckami ľudí.
„No Women, No Cry“, „How Many Mics“, „Ready Or Not“, „The Beast“ – je tam všetko. Miestami si Wyclef berie do rúk sólovú gitaru a predvádza aj čosi zo svojho hudobníckeho umenia. Prekvapí excentrická pasáž, keď hrá sólo naslepo s gitarou za chrbtom alebo vybrnkáva tóny ústami. Pán skoro dokonalý.
Lauryn kontruje zamatovým spevom a nasadením vo frázovaní, neskôr vyťahuje aj pár skladieb zo svojho albumu The Miseducation Of Lauryn Hill. Sekundujú jej tri vokalistky. Občas mám ale pocit, že Pras je do počtu – nebolo to nakoniec tak trochu vždy?
Svoje napriek tomu predviedol v skladbe „Ghetto Superstar“ a tú snáď ani netreba bližšie predstavovať. Zo sólových vecí zazneli aj Wyclefove hity ako „911“ či „Wish You Were Here“ z albumu The Ecleftic.
Navyše, Wyclef Jean behal rozvášnene po pódiu a keď mu už bolo malé, bez zábran ho opustil, vybehol medzi ľudí a prinútil zo stoličiek vstať aj tých niekoľko zakaprovaných jedincov vo VIP lóžach. Pri jednej skladbe dokonca vybehol až na koniec haly medzi novinárov a divákov – z čoho snáď vznikli aj nejaké fajnové a exkluzívne fotky (však Tofk…;).
Po dvoch prídavkoch nakoniec The Fugees pódium opúšťajú – aj keď nie zase tak úplne. Wyclef si sadá na bočný reproduktor a na „javisko“ – ako absolútne prekvapenie – vybieha Laci Strike a jeho Street Dance Academy. Ďalšie výborné vystúpenie, kombinácia power moves s tancom a prepracovanou choreografiou. Kto nevidel, nepochopí. Wyclef to všetko komentuje a na konci mu to nedá a do tanca sa zapája tiež. Pre mnohých je to takpovediac šok – ja osobne som ho videl asi dva roky dozadu na akejsi šou hádzať saltá, takže čosi podobné som trochu čakal. Zahanbiť sa ale nenechá, no hudba mu ide iste viac – v tomto okamihu na tom ale vôbec nezáleží, pretože koncert sa zmenil na nefalšovaný žúr.
Bohužiaľ, dokonalý dojem z koncertu pokazila zostava H16. Chalani za to sčasti mohli a sčasti i nemohli. Jeden fakt je, že v okamihu, keď sa väčšina publika otočí a odchádza domov, je naozaj ťažké vystupovať. Chápem. Ale keď si dídžej nevšimne, že zabudol vytiahnuť zvuk podkladov a tie hrajú iba do odposluchov, pričom rap ide normálne, tak to už neviem, čo si mám myslieť. Rozdiel bolo počuť napríklad vtedy, keď dídžej The Fugees túto chybu napravil a pustil skladbu na premostenie po vystúpení „jednašestky“. Lenže, premostenie bolo do „nikam“ – avizované zostavy AMO a Vec sa neukázali.
Kuloáry šepkajú čosi o nedodržaných podmienkach a nezaplatení vystúpenia – ale, len boh vie, kde je nakoniec pravda.
Tak či onak, Bratislava dostala pod stromček jednu výbornú akciu. Škoda niekoľkých organizačných a hudobných prešľapov. Napriek tomu som sa ale výborne bavil – a to sa samozrejme počíta. Napokon, kedy budete mať ešte možnosť vidieť The Fugees naživo?
Fotky: Tofk, Text: Smoet