Predstavte si, že chcete napísať článok. Je to jednoduché. Teda, v skutočnosti je to zložité, ale nakoniec to musí jednoducho vyzerať. Tým najťažším je téma. Napríklad pri Bekstejdži. Niežeby sa za rôznymi oponami nič nedialo, ale väčšinou to je zúfalo nezaujímavé.
Rovnako, niežeby sa nebolo k čomu vyjadrovať, ale ono by to vraj malo aspoň okrajovo súvisieť s hiphopom. Lebo: dalo by sa rozprávať napríklad o písaní vo všeobecnosti. Keď napríklad jeden zbytočný minister jedného zbytočného ministerstva vyhlási, že bude kontrolovať ovládanie slovenčiny u novinárov.
Že na slovenských weboch deväť z desiatich píšucich písať nevie, je obyčajný fakt. Ale keď sa rúbe les, začal by som štátnymi médiami. Inak, zajímalo by ma, ako chceme kontrolovať úroveň redaktorov v súkromných firmách. A kto má na to právo. Alebo nabudúce môžeme predpísať úradníčkam za prepážkami, akým perom majú písať. Počkať, vlastne to tu už bolo: „píšme všetci modrým perom, iná farba nebude. Rovnaké A, rovnaké O…“
Ale aby som to vztiahol na ten hip-hop: naozaj by nebolo márne, keby sa ľudia naučili aspoň základy pravopisu a štylistiky. Počnúc tlačovkami a končiac článkami rôznych pseudoredaktorov. Čudujsasvete, niektorí na to vraj majú aj školy. Ale nechcime riešiť úroveň slovenských variácií na „žurnalistiku“. Lebo možno je vysvetlenie úplne banálne, ak robíte web pre deti, je fajn, keď je aj od detí. Ale toto už vôbec nie je len problém nejakého hiphopu.
Na druhej strane, nech si píše každý, čo chce. Napokon, nik nemá právo niekomu čosi predpisovať. Nechcem, aby každý vedel písať alebo nebodaj myslieť. Len mi príde zábavné, keď sa takíto ľudia nazývajú redaktormi. To je ako keď sa u nás kope kanál. Jeden robí a piati kibicujú. Asi sú manažérmi: ľudských zdrojov, technológie práce, výrobného procesu. Slovenský šoubiznis, a náš hip-hop, so všetkou úctou, nič iné ani nie je, je plný takýchto manažérov.
Takže aj ja, už nechcem byť udavač, chcem byť manažér. A ešte predtým sa musím odučiť čítať: najskôr iné weby, potom časopisy a ktovie, možno nakoniec i noviny. Televízie sa to netýka, tie sa dokonca už ani nehrajú na nejakú serióznosť.
Čo z toho vyplýva? Ak chcete byť novinárom, píšte. V podstate hocičo a hocijak. Ono sa to nakoniec aj tak uhrá. Ak navyše chcete byť novinárom hiphopovým, pridajte tam pár slov ako „jou jou“, hocičo s príponami „in“ či „az“ a budete cool. Veď hip-hop na Slovensku je tiež také „emo“. Konrád kam sa pozrieš.
Odporúčame: 5. novembra vyšiel na Hyperdube druhý Burialov album Untrue. Aj keď to už nie je taká depresívna paranoja ako debut a dokonca sa tam spieva, stále to stojí za vypočutie. V Bratislave navyše beží Mesiac fotografie, rozhodne sa oplatí. Dve výstavy tu napríklad majú reportéri z agentúry Magnum, v galérii Medium sú domáci mladí, na Prepoštskej zase 5lovakia, atď. Viac na www.sedf.sk.
