Pre niekoho kamzík, pre iného svišť. V každom prípade talent. ZVERINA


Najskôr bol známy len svojou vášňou pre voľný štýl. Pridala sa spolupráca s Vecom a prelomová skladba Gde ste?, ktorá ho dostala do širšieho povedomia. Práve vydal album Svetlo v tme (Street Production), na ktorom kombinuje svoj originálny „hárdkor“ flow s Jazzyho podkladmi. Mc z Popradu a priľahlého okolia. Pre niekoho kamzík, pre iného svišť. V každom prípade talent. ZVERINA.

Na začiatok úplne základná otázka, dnes si hovoríš Zverina, ale všeobecne sa vie, že si v minulosti používal rôzne mená

Mal som Fikus, potom Fikus M.U.C.. Potom prišiel ten prechod, že som už nechcel robiť jemnejší hip-hop, taký kľudný. Raz som s dídžejom Jazzym urobil track „Raz dobre, raz zle“, kde je taký vyvrieskaný refrén. Od tej chvíle som sa rozhodol, že do toho budem dávať viac takej tej „tvrdosti“. Čiže potom som si dal meno Zverina – to keď sa vonku bavíme, vtedy vrieskame „zverina“. Sme proste zvery.

Ako si sa vôbec dostal k hip-hopu? V období, keď si ty začínal ešte neprebiehal ten hip-hopový boom

To je jasné. V prvom rade som to mal dosť ťažké, lebo som bol vždy na východnom Slovensku a býval som v dedinách, nie v meste. K takejto hudbe sa bolo celkom ťažké dostať. Ale klasicky, cez Chaozz. To bol ten prvý impulz. Potom samozrejme americký rap – to už som sa rozhodol, že idem tiež robiť hip-hop. V podstate to ale bolo také nárazové, hneď ako som počul prvý Chaozz, začal som písať vlastné texty.

Nedávno ti vyšiel album „Svetlo v tme“. Keď sa naň pozrieš trochu s odstupom, si s ním spokojný?

Samozrejme

Urobil by si ale niečo inak, keby si znova mal tú možnosť?

Možno by som tam dal viac skladieb, pridal by som také tri nové. Ale boli sme v časovej tiesni. Chceli sme ten album urobiť čo najskôr, aby sa nekryl s AMO. Zase to ale nie je „zbúchané“ nejako narýchlo.

Čiže skladby si mal už pripravené a potom si ich iba nahral?

No, polovicu som mal pripravených a polovica vznikla za ten čas, keď sa album nahrával.

O všetky podklady sa ti postaral Jazzy. Neoslovila ťa produkcia nikoho iného?

S Jazzym som spolupracoval už dlho predtým, než bola ponuka vydať album. Boli to štyri, možno päť rokov dozadu. Ale predtým robil veci na počítači, nie na MPC. Vlastne sedem skladieb už bolo jeho, takže bolo prirodzené, že na albume budú od neho nakoniec všetky. Druhý album dám taký, že priestor dostane hocijaký producent.

Nechýba ti variabilita, čo sa teda týka podkladov?

Myslím si, že je dostatočná. Keby nebola, nešiel by som do toho. Nejde o to, že Jazzy je môj kamarát, ale o to, že som to takto chcel mať.

Z albumu mám pocit, že skôr neosloví hneď na prvé vypočutie. Treba ho počúvať viac ráz a človek sa do neho dostáva postupne. Nemal si chuť urobiť viac „ľúbivé“ skladby? Ktoré by boli na „prvú šupu“?

Keď si sa pýtal, čo by som urobil inak, možno práve toto je ono. Mám pocit, že ten album je možno až príliš rôznorodý. Niežeby som nechcel, aby sa páčil viacerým ľuďom, ale mne sa páči taký ten tvrdší štýl. Aj keď počúvam zahraničné albumy, tak mám rád, ak sú tam všetky tracky podľa môjho gusta a nie, že sa ti páčia štyri a ďalšie štyri sú pomalé a pod.. Presne takéto sú americké albumy, ktoré práve teraz vychádzajú. Príde týpek, dostane obrovský „budget“ a zavolá si strašne veľa producentov – každý z nich robí niečo iné. Niekto „južanský crank“, niekto „west coast gangsta“ – ten album ale vyzerá ako kompilácia. Preto som chcel, aby tento album bol ucelený.

Rôznorodosť je vlastná aj tvojim témam. Sú tam sociálno-politické veci ako Mordooor, je tam národná téma v Zo srdca, ale aj párty ako Pimpin rap a Králi diskoték. K čomu máš bližšie?

Keď píšeš skladby, tak nenapíšeš pätnásť vecí o tom, ako chceš zničiť „sračkových“ rapperov, alebo pätnásť so sociálnou témou. Musíš robiť také aj také. Keď píšeš, tak si niekedy šťastný, občas ťa niekto nasral, niekedy máš fest fajnú ženskú, tak píšeš o láske. Je to tým, čo cítiš – to píšeš. Takže niektoré texty sú nasraté, niektoré kľudné. Nemám to tak, že by som chcel dopredu niečo písať. Čo napíšem, to napíšem.

Spomenul si ostatných rapperov. V textoch ich vôbec nešetríš. Už neplatí, že „scéna“ drží spolu?

To platí vždy, to je naše. Scéna stále drží spolu. Ale je scéna a scéna. To je dobré na hip-hope. V gitarovom pope sú sračky, ale nejako sa to nerozdeľuje. Tí ľudia sú falošní. Aj keď si niekto myslí, že niečo nie je dobré, tak to nepovie, lebo si nie je istý, či by mu to nemohlo uškodiť. V hip-hope ľudia vedia, čo je dobré. A tí, ktorí sú dobrí, si môžu dovoliť „dissovať“ tých slabých práve preto, že sú slabí. Nerobíme to preto, že chceme niekoho zničiť, ale preto, aby si to tí chalani uvedomili a snažili sa robiť lepšie veci.

Keď už sme pri tom, aký je tvoj názor na všetky tieto „beefy“, „diss tracky“ a podobne? V Čechách to už nejaký čas beží, pomaly to začína aj u nás.

Hej, v Čechách to už je rozšírené, u nás to asi tiež bude. Je to dobré. Je to o tom, že sa „dissujú“ tí slabší rapperi v rape, nie niekoho úplne zničiť, ale niekedy ide aj o to, aby sa podarilo niekoho tak trochu navnadiť. Marpo s niekým zo SuperCrooo „dissli“ Indyho, Indy Marpa a Hacka, tí hneď urobili skladbu. Čiže takto z úplného hovna vzniklo niekoľko nových trackov. Rozmýšľal som, že ja „dissnem“ Veca, lebo ten je považovaný za lenivého psa. A rozmýšľam, že keď na neho „zaútočím“, tak možno vznikne nová skladba. Ale to až tak za rok… Tie „diss tracky“ musia robiť ľudia, ktorí na to fakt majú. Vec môže uraziť Rytmusa, Čistychov Opaka, ale keď sa to robí tak, že nejakí úplne mladí chalani urazia fakt krutého rappera, tak je to také… Keby mne urobil „diss track“ nejaký mladý chalan a bolo by to fakt hrozné, ani by mi nestál za to, aby som sa na to ozval.

Ono to je pre mladých možno najjednoduchší spôsob, ako sa dostať do povedomia.

Presne toto hovorím. Lenže to ani nie je výzva. Mohol by sa tak človek dostať do povedomia – ale iba vtedy, ak by to bolo kruté, keby ho fakt zničil. Hneď by všetci vedeli, že „nikto“ takto zničil Rytmusa alebo Čistého. Určite by ten chalan hneď vyskočil z nuly. Takže to je možnosť. Ale na druhej strane, keď niekto na sebe pracuje, tak sa hore postupne dostane, ale keby sa tam chcel dostať tak, že ide niekoho „dissnúť“, ale vlastne by „dissol“ iba sám seba. Bohužiaľ, sú mladí chalani, ktorí pol roka píšu texty a už strašne „chcú“, sú nadržaní. Lenže namiesto toho, aby niekoho zničili, zničia iba sami seba. Je to dvojsečný meč. Treba si dávať pozor, do koho ideš a ako.

Pred štyrmi rokmi o tebe v podstate tiež nebolo počuť a zrazu si rýchlo vyletel úplne hore, do tej skupiny, ktorá kope prvú ligu.

Ty ma považuješ za prvú ligu?

Teraz už určite, koniec koncov, koľko ľudí zo scény ma vlastný album?

Určite som nevyletel rýchlo – ako ty hovoríš. Skôr Kontrafakt vyleteli rýchlo.

Patrik ale robí dlho.

Patrik áno, ale nie ako Kontrafakt. Patrik určite, on to má zaslúžené, niet o čom, ale KF? Dali sa dokopy a hneď vyšli. Alebo napríklad Druhá Strana. To je tiež kapela, ktorá nebola dlho a tiež je považovaná za elitu. Aj keď oni nemajú ten album – ako hovoríš. Ja už nejakých tých štyri, päť rokov „dávam“ po celom Slovensku. Bol som všade, bol som v Prahe, na Slovensku fakt v každom meste. Hrával som len tak. Vedel som, že je niekde párty, vzal som si prachy a šiel som. Došiel som tam a dal som si – ako o freestylerovi o mne vedeli ľudia na celom Slovensku. Vedeli o tom dlho, pretože som proste chodil. Takže si myslím, že u mňa to bolo zaslúžené.

Prelomové ale asi bolo to, že ťa Vec vytiahol na svojom albume.

Je to možné. Teda, nie, že je to možné, určite je to tak. Ale asi iba pre širšiu verejnosť. Pre taký konzumný pohľad na hip-hop. Tí „podzemní“ vedeli vždy, ale pre tú širšiu verejnosť určite. A čo sa toho týka, myslím, že Vec veľmi dobre vedel, prečo si ma do tej skladby (Gde ste? – pozn. red.) dal. On by si ten refrén tak určite nezavrieskal (smiech).

Opýtam sa bulvárne, nebolieva ťa potom hrdlo?

Jasné (smiech), nepočuješ? Keď mám dva alebo tri koncerty po sebe, tak je to fakt koniec. Ak ale iba jeden, tak sa vyvrieskam a je pohoda.

Je už jasné, že hip-hop sa u nás pomaly stáva stredným prúdom. Čo ty na to?

Nič, je to proste tak (smiech). V podstate mi to je jedno. Aj keby hip-hop zajtra umrel, robil by som ho ďalej. To, že je teraz populárny… Keď som začínal, nebývali žiadne párty, iba som si rapoval doma. Až skoro po štyri a pol roku som sa vôbec dostal za mikrofón. Aj to bolo podo mnou asi osem ľudí. To sa ani nedá nazvať párty, to bola skôr kamarátska žúrka. Ale vždy ma to strašne bavilo. Už od prvého roku som chcel vydať album. Nikdy som nemal problém s tým, čo bude. Potom som začal viac chodiť po akciách, zistil som, že mám talent a išlo to. Ale je mi jedno, koľko je v hip-hope ľudí. Vždy ma bude baviť. Na druhej strane, keď to bude veľké a bude sa na tom dať zarábať, prečo nie… Čo sa týka stredného prúdu, asi to tak malo byť. Myslím si, že hip-hop už takýto zostane. Ako rock, nikdy neumrie.

Je to teda zaslúžené?

Určite. Tí ľudia, čo to tu robia, to nikdy nerobili preto, aby nejako zbohatli, ale preto, že chceli niečo vyjadriť. To, že z toho má teraz niekto prachy – je to zaslúžené.

Iná téma. Myslím, že niekoľko rokov dozadu si bol celkom zadobre s Vrabcom. Potom sa to ale nejako zlomilo a dnes si neviete prísť na meno. Prezradíš viac?

Vrabec, hm… Je to pravda, že som sa s ním poznal, ale spoznal som sa s ním už dávnejšie. Keď niekoho stretneš, nemôžeš vedieť, či to je normálny človek alebo či je… To som zistil až neskôr. A keď som to zistil, už nebolo cesty späť. Ak o niekom vieš, že je k…, tak s tým už nič nenarobíš.

Počul som ale, že by si mal spolupracovať s Vodom.

S tým nemám problém. Spolupracujem napríklad s Jojom Engererom, ale nikdy by som nespolupracoval s Robom Pappom a pritom oni dvaja sú veľmi dobrí kamaráti. To si každý myslí a hovorí aj na iné kapely, že oni robia s tým a nemajú radi toho… A pritom sú na pive s tamtým a pritom nadávajú na niekoho iného. Čo sa týka Vodu, poznám ho, je super a myslím si, že je dosť dobrý. Ešte síce nie je na nejakej krutej úrovni, aby sa o ňom vedelo nejako širšie. Ale cítim tam ten potenciál. Keď mám s niekým robiť, tak sú tam potrebné dve veci: aby to bol normálny človek a aby mal niečo v sebe. Aby bolo jasné, že z neho čosi bude. A že on je s Vrabcom, to už je jeho problém.

Si považovaný za veľmi schopného freestylera, tvoj vzťah k voľnému štýlu je viac než kladný. Prečo teda neúčasť na Artattack freestyle battle 2005?

Pravda je taká, že som sa ožral a druhá strana mince je tá, že som nemal ani tisíc korún na ten vlak do Bratislavy. Je to tam tak, že cesta sa neprepláca a peniaze berie iba víťaz. Nechcel som zase riskovať, že do toho dám zbytočne tisíc korún.

A tvoj vzťah k punku? U teba je dosť cítiť punk, hardcore.

Kladný. Robím hip-hop, z deväťdesiatpäť percent počúvam len rap, ale môže byť aj punk, aj metal – mne to je jedno. Keď je niečo dobré, tak je to dobré.

Možno trochu zbytočná otázka, ale asi sa považuješ za patriota. Narážam na skladbu Zo srdca.

No tak samozrejme. Neberiem to ale zase ako nejakí holohlaví nacisti. Ale určite cítim veci ako národná hrdosť. Ale o to nejde. Ja mám doma bundu, na ktorej mám slovenskú vlajku a už veľa ľudí mi hovorilo, že som skinhead a podobné veci. Neberiem to tak. Je to slovenský znak a nemám problém si ho na bundu dať.

Máš nový album. Budú nejaké koncerty?

Určite. 21.10. budem v Trnave a potom 28. v bývalom U klube (súčasný Subclub – pozn. red.) v Bratislave. 29. Banská Bystrica. Potom 5. 11. a 12. 11. Košice. To je zaujímavé, že tam idú po sebe dve akcie. Sám som zvedavý, ako to tam dopadne. A potom ešte 26. 11. som v Žiline.

Album, plánuješ koncerty. Rozmýšľaš už nad niečím ďalším?

Jasné, ja to mám už všetko premyslené, už viem, aký bude štvrtý album… Teraz už iba tých dvesto trackov, čo spravím za pol roka, treba správne rozdeliť, kde by som ich dal (smiech). Teraz plánujem robiť niečo s metalovou kapelou, aby som išiel zase niekde inde. Nechcem ísť tam, kam idú všetci.



Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.