Dialóg s writerom, ktorý sa snaží priblížiť viac k umeleckej tvorbe ako k vandalizmu – Bluer


Kto si, odkiaľ si?

Maľujem BLUER, alebo len modré R. Som z východnej časti nášho Slovenska (upresnovať je zbytočné, aj tak by nikto nevedel kde to je). Mnoho ľudí ma spája zo Žilinou, čo je v podstate pravda, pretože maľujem za žilinskú crew SORTA.

Ako si sa dostal ku graffiti, tvoje začiatky?

Prvý kontakt s graffiti bol v prvom ročníku na strednej škole, čo bolo asi v roku 94, kde sa v tom čase rozbehla tagovacia mánia, piecy sa kreslili po laviciach (na tie časy to boli vynikajúce veci, škoda že len na laviciach), boli kvôli tomu dosť veľke problémy… Nechal som sa očariť aj ja, a vtedy to začalo. Prišlo dvojročné obdobie tagov a prvé pokusy skečov. Spoločne so mnou začínal aj môj spolužiak, ktorý je dnes znamy ako SOUL a ktorému dnes vdačím za veľa, pretože on bol tá skutočná hybná sila. Prvé skutočné graffiti odo mňa vzniklo asi v roku 1997 a odvtedy to v rámci možností pokračuje.

Čo ťa ovplivňovalo v minulosti a čo dnes?

Stále som obdivoval ľudí, ktorí sa pokúšali experimentovať, a tým aj posúvať hranice. V začiatkoch to bola najmä Praha so svojím uvoľnením v ramci formy, písma i myslenia. Do istej miery ma ovplivnila aj poľská scéna, v ktorej tiež cítiť ten správny východný feeling. Čo ma ovplyvňuje dnes je najme francúzsky (ale nielen) streetart, ktorý mi otvoril úplne nové možnosti. Momentálne sa snažím čerpať nielen z klasického graffiti, ale aj z moderného umenia. Inak sú pre mňa stále inšpiráciou ľudia, ktorých poznám a s ktorými maľujem.

Si študent, ako si spojil štúdium a graffiti?

Študujem v oblasti umenia. Spajať graffiti a vlastnu tvorbu sa pokúšam neustále…V rámci zimnej semestrálnej práce sa mi podarilo spojiť aj graffiti a štúdium, šlo o projekt, v ktorom som sa pokúsil spojiť obsah graffiti – čiže prezentáciu svojho mena s formou čerpajúcou zo sveta reklamy a grafického dizajnu. Bol to koncept objektov (pútačov) a plagátov s nimi súvisiacimi, ktoré boli rozmiestnené po meste. Cieľom bolo poukázať na to, že umenie ulice sa dá robiť aj inak a to možno takouto menej deštruktívnou a pre verejnosť prijateľnejšou formou, bez toho, aby sa zmenil zmysel obsahu, ktorým je prezentacia pseudomena, či ega…

Aké máš plány do budúcna?

Rád by som sa snažil hľadať a skúšať stále niečo nové, aj keď vymyslieť niečo originálne je dnes takmer nemožné. Rád by som nápady, ktoré som započal (či už školský projekt, spajanie graffiti a ostatnej tvorby, alebo streetartové pokusy…) posunul a skrz to sa dostal daľej…..uvidíme.

Čo preferuješ v graffiti, legál-ilegál?

Neviem, či dokážem na túto otázku jednoznačne odpovedať. Ilegál je pre mňa priťažlivý, možno najmä kvôli zakázanosti, no na druhej strane mám rád aj legál. Myslím si, že v mojom prípade je to skôr vyvážené.

Graffiti na Slovensku?

Situácia na Slovensku je oproti minulosti v celku v pohode a vzhľadom na to, že graffiti tu nemajú príliš dlhú tradíciu, je to dobre rozbehnuté. Mestá už majú svoje vlastné scény. Takmer všade behajú zmaľované vlaky, robia sa jamy, a jednoducho graffiti už vidieť takmer úplne všade, a čo je hlavné, stále sa to tu v pohode dá…

Kam smeruje podľa teba toto všetko (graffiti)?

Je ťažké povedať, kam to všetko smeruje, pretože nie som žiaden jasnovidec ani nič podobné, preto naozaj neviem. Dufam len, že graffiti ešte nejaký ten pekný čas požijú a to už či v takej alebo onakej forme. Koniec koncov je to len na nás, a naších pokračovateľoch. Tak maľujte čo najviac a majte to radi.

Aká hudba sa ti páči?

Kedysi som počúval hardcore a crossover. Dnes ma už táto hudba až tak veľmi nenadchýňa. Môj záber je tak trochu širší a je ťažké ho jednoznačne špecifikovať /dnešná hudba je celkom pekný guláš/, mám rád jazz, funky, mixovanú muzičku, ambient, trochu hiphopu, drum´n´bassu, ale aj punku a rôzne zmesy toho všetkého atď.

Sleduješ Slovenské rapové kapely? Ich vývoj, koncerty a tak okolo?

Pravdupovediac tieto záležitosti takmer vôbec nesledujem, ja osobne rap alebo hiphop a maľovanie nespájam. Pre mňa sú muzika a maľovanie dve odlišné veci, aj keď po jame na party si rád vypočujem nejaký ten domáci hiphop a som rád, že sa tu aj v tomto smere niečo deje.

Na záver môžeš povedať čo chceš, čo ťa štve, alebo naopak teší…

Štve ma ohováranie, hlúpe reči, intrigy, závisť a všetko okolo toho… Ľudia by si mali uvedomiť, že graffiti nie je o súťaživosti a intrigách, ale je to kultúra o hľadaní kreativity a forma vyjadrenia sa a nezáleží na tom, či niekto robí to, alebo ono a či sa to ostatným páči, alebo nie. Pokiaľ človeka uspokojuje to, čo robí, je to v poriadku a je jedno, či je king alebo toy (nakoniec z každého toya sa môže časom stať i king). A čo ma teší? Že graffiti na Slovensku prekvitajú, že sa im ľudia venujú a dúfam ešte nejaký čas venovať budú.


Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.