Trio – “Streetart by nemal byť deštruktívny, je to iba hra s ulicou”


Bol aktívnym členom WKS Crew, písal pod menom Bio. Mnohí z nás / vás poznajú jeho „organické tvary“, ktoré sa objavili aj na zadnej strane obalu albumu JSS – Rap čo má reč. 11.6. 2005 sa najmä vďaka nemu konal Street Art Happening. Akcia, na ktorej sa mu podarilo prepojiť zvukovú a vizuálnu stránku umenia. Pozval do Prievidze mená ako Nomad, Arial, Cke, Bluer, Lena, či Past, nezabudol ani na brata Errora. Angažoval sa pri vybavovaní legálnych plôch, príkladom je druhá prievidzská stena v priemyselnej zóne.

Ako si sa dostal ku graffiti a streetartu, čo ťa k tomu viedlo? Predstav sa…

Píšem „Trio“, začal som približne v rokoch 97/98. Dôvody, prečo som začal a v čom som našiel inšpiráciu bolo to, že som videl neskutočne šťavnaté skeče jedného môjho kamaráta, ktorý ma oboznámil s tým, čo je vlastne graffiti. V ten istý deň som prvýkrát chytil ceruzku s tým, že do niečoho podobného sa pustím. V tej dobe vychádzal časopis Poplife s pravidelnou rubrikou, z ktorej sa človek mohol dozvedieť o čo v graffiti ide, mohol si vidieť známe svetové mená, to bola tiež inšpirácia. A asi najväčšou šupou bola pre mňa návšteva Prahy, kde som videl najznámejšie graffiti zóny, naživo som videl rôzne veci, ktoré som dovtedy mohol vidieť iba v časáku. To bolo isté prvotné nakopnutie, odvtedy som v tom, odvtedy ma to drží a točím sa okolo toho dodnes.

Takže si začal s graffiti a streetart si ešte nerobil?

Streetart prišiel až 2-3 roky dozadu, v tej dobe tu ešte nebol taký známy. Je to určitá forma, ktorá sa vyvinula z graffiti, môžeme to nazvať neograffiti, čiže moderná odnož klasického graffiti. K streetartu som sa dostal až po graffiti, spoznal som určitých ľudí, vlastne vždy ma do toho zatiahol niekto iný.

Keby si nechcel ty sám, tak by si s tým predsa nezačal. Opíš mi to detailnejšie, nechcem aby to vyznievalo, že si začal kvôli niekomu a kopíroval si ho. Zvlášť v dnešnej dobe je to veľmi bežné..

Prvotnú inšpiráciu vždy odniekiaľ dostaneš. Vždy sa snažím nehrať sa na kopírku. Človek má dobrý pocit z toho, čo vytvorí sám a nie z toho, čo okopíruje. V tom je podstata tvorby. Myslím, že by ma to neuspokojovalo, keby som robil veci podľa iných. Zo začiatku to určite boli časáky, nedá sa sadnúť pred bielu stenu a o graffiti len počúvať, treba to vidieť naživo.

Ako writer si bol členom nejakej crew?

Za zmienku určite stojí WKS Crew, boli sme traja, ja som písal Bio ako Biograff. Medzi chalanmi som spoznal súdržnosť, aká by mala fungovať v každej crew.

Ako ste sa spoznali? Bývali ste na rovnakom sídlisku?

Spoznali sme sa cez graffiti, vtedy fungovali ART a zoskupenie okolo Dema, tam sa to všetko točilo a tam sme sa aj spoznali. Bolo to v rokoch 99/01. Robili sme aj legál aj illegál. Patrili sme medzi tých najaktívnejších, myslím že naše chromy boli na tú dobu a na Prievidzské pomery dosť kvalitné.

Bombili ste celú Prievidzu, alebo ste sa skôr zameriavali iba na svoje sídlisko – Zapotôčky?

Na sídlisku je každopádne viac plôch. Samozrejme, že boli aj výjazdy do periférií, ale napríklad keď sa zoberieš do centra, dáš si tam pár tagov, nejaké chrómy, ale sídlisko je vhodnejšie prostredie. Neobmedzovali sme sa iba naň, dávali sme aj vlaky, ale, ako každý vie, tu v Prievidzi nie je veľká odstávka a to neponúka veľký priestor k vyžitiu. Maľovali sme aj nákladnú vlakovku, tam som dokonca raz bol úplne sám, za bieleho dňa, to bolo už v tej dobe nerozvážne. To ani neboli vlaky v pravom slova zmysle, skôr iba chrómy. Ja som človek, ktorý sa radšej realizuje v legáli, pretože mám na to viac času a môžem sa do toho viac vložiť. Samozrejme by som legál od ilegálu neoddeľoval, sú to dve rovnocenné zložky, netreba sa obmedzovať iba na jednu z nich, vzájomne sa dopĺňajú.

Si v rámci graffiti aktívny doteraz?

Klasické graffiti som zabalil, išlo o prirodzený vývoj. Niekto začne s maľovaním portrétov, prejde na krajiny a skončí pri ukrutnej abstrakcii. Ja som začal s klasickým graffiti a prešiel som k streetartu.

Kedy si dal svoj posledný piece?

2001/02, maľoval som na legáli, kde som mal jeden svoj flek a ten som prešiel 5-6 ráz, slimáky, organické tvary. Boli to fajn časy, len dnes zostalo veľmi málo aktívnych ľudí, dovolím si povedať, že nikto. Keďže sa pohybujem v Bratislave viem, čo to znamená aktívne robiť graffiti. Tým ľuďom neostáva čas na ďalšie hobby.

Ako si sa teda dostal k streetartu? Porovnaj to s graffiti, čo má so streetartom spoločné a v čom je streetart pre teba iný?

Keď si preložíš slovo streetart do slovenčiny, dostaneš umenie ulice. Preto by som do streetartu v širšom ponímaní zaradil aj graffiti. Čo sa týka formy vyjadrenia, objavila sa neskôr ako u graffiti, rozdiel vidím najmä v používaní rozličných, viacerých techník, či už ide o šablóny, stickery, postery, vstupuje do toho počítač, streetart sa neobmedzuje iba na sprej. Je jedno, akú formu použiješ., či plastelínu alebo klasický sprej, dôležitý je výsledok a jeho estetická hodnota. Streetart patrí na ulicu, nevyhneš sa tomu, tak, ako každý, aj ty vnímaš ulicu, zmeny a prejavy na nej. Rozmýšľal som o tom, najprv sa mi zapáčila tá idea a potom som si išiel už sám za seba, nachádzam svoje tvary, symboly a vyjadrujem sa prostredníctvom nich.

Takže hneď ako si skončil s maľovaním klasických graff si sa vrhol na streetart? Ako dlho ti trval ten prechod, alebo to bolo prirodzené a plynulé ?!

Ja som s tým neskončil plánovane, nebolo to „tak dnes je štvrtok, skončím s graffiti a idem na streetart“. Išlo o prirodzený vývoj, v poslednej dobe už nemám od streetartu ďaleko ku grafickému dizajnu, ktorý študujem. Určitú dobu som bol pasívny, tiež sa nepokladám za nejako extra aktívneho. Bol som v pozícii pozorovateľa a v tom období som sa navnadil na streetart. Už nemám 15 a mojou jedinou starosťou nie je len naučiť sa na druhý deň do školy dejepis. Mám školu, robím popri tom a mám viac povinností, takže nemám toľko času na malovanie. Ako každý, idem po priamke a mením sa ako osoba, mením aj svoj prístup k veciam. Takže graffiti, streetart, grafický dizajn, uvidíme, kde skončím. Ale prečo som sa dostal ku streetartu? Je mi to bližšie, vidím v tom širšie pole pôsobnosti, nemám zviazané ruky len tagovaním, chrómami, písmom, ulietam do iných sfér a v podstate si môžem robiť, čo chcem. Keby si si pozrel streetart vo svete, tam je to variabilnejšie, niekto pozvára kovové písmená a privarí ich na zábradlie, niekto namaľuje na cestu niečo obrovské…

Veď už aj v Prievidzi máme okaté kamene v centre a farebné obrysy prechodu pre chodcov pri kine Baník.

Áno, išiel som okolo a pozastavoval som sa nad tým. To je kreativita, väčšie pole pôsobnosti a vyjadrenia ako pri graffiti a to sa mi na streetarte páči. Pri streetarte je dôležité aj umiestnenie, hra s priestorom. Je to na estetickom cítení jednotlivca. Nejaké veci dávam aj na textil, na tričká. Streetart ale môže byť aj na vlaku…

Povedz mi niečo o Street Art Happeningu, ktorý si zorganizoval minulý rok.

Prievidzu by som charakterizoval ako mesto, v ktorom je veľa ukrákaných vrán, málokto premení slová na konkrétne činy. Všetci čakajú, kým sa niečo udeje a keď sa udeje, tak sa to dá dobre skritizovať. Stačí sa pozrieť na guestbook PD-Hip-Hop.sk, kde prebiehajú veľmi šťavnaté diskusie, ktoré chvalabohu nemám čas sledovať. Bolo tu už pár podarených graffiti jamov ale mojím cieľom bolo urobiť akciu, ktorá sa bude vymykať tým klasickým. Išlo o spojenie streetartu a hudby (fotoreport po kliknutí), hrali nám chalani z Lost Crew, ľudia ich majú možnosť počuť v Cyber Cafe. Večer to malo pokračovanie, kde som sa snažil urobiť ukončenie dňa videoprojekciou graffiti videí.

Takže happening v pravom slova zmysle…

Myslím, že od učebnicovej definície to nemalo ďaleko. Naozaj išlo o spojenie viacerých žánrov umenia, vizuálnej a zvukovej stránky, streetartu a hudby.

Ako organizácia?

Nápad som mal v hlave už dlhšie, páčila sa mi najmä tá lokalita, ktorá bola nevyužitá, bolo to tam počmárané, v priestoroch Mestského kultúrneho strediska by malo ísť o kultúru a mne sa to kultúrne vonkoncom nezdalo. Preto som sa to snažil nejako zmeniť. Myslím, že teraz to tam vyzerá lepšie. Najprv som oslovil riaditelku Galérie AMA pani Lomnickú, s ktorou som sa párkrát stretol, vysvetlil som jej o čo mi vlastne ide, bola veľmi ústretová. Ďalej bolo všetko iba na mne, ako si to zorganizujem, bolo to fajn. Nebol to typický jam, kto príde, ten maľuje, snažil som sa to vopred naplánovať. Je tam desať panelov, zavolal som desať ľudí, každému som dal priestor na vyjadrenie. Prišli aj nejaký stickeri, páčilo sa mi, že sa zapojil každý, kto chcel, hranice som nikomu nekládol. Na to hlavné, čo sa vtedy dialo som si zavolal ľudí, ktorí robia už nejaký ten piatok a na Slovensku patria k elite. Bol som rád, že sa zúčastnil aj americký Prievidžan Past, takže sme mali aj zámorské zastúpenie. Okrem neho sa zúčastnili Bluer, Nomad, Cke, Arial, Error, Lena, ja a slečny z Trnavy. O ostatných, napríklad niektorých stickeroch, prehľad nemám. Ja síce tiež robím stickerky, ale nemám ich rád príliš komplikované, počítam s tým, že nebudú nalepené v detskej izbe na monitore, ale na ulici, takže by mali oko upútať, byť kontrastné, aby to kričalo. Žiadne zložité kompozície, nikto sa nebude pri stickerke zastavovať a študovať ju. Jednoduchá grafická informácia, najlepšie iba v čiernej a bielej. Čo sa teda týka nálepiek, neviem, kto ich na happeningu robil, ale každopádne som rád, že to tam vzniklo.

Ty máš na svedomí aj šablónu s Bobom Marleym?

Boba Marleyho som si vybral preto, lebo je pre mňa symbolom optimizmu a nebudem dávať do priestoru informáciu, ktorá vyjadruje pesimizmus. Na šablóny si vyberám veci, ktoré sú mi blízke, nebudem robiť niečo, voči čomu mám odpor a viem, prečo si vyberám to, čo si vyberám.

Popíš mi nejako techniky streetartu, ktoré používaš?

Robím šablóny, stickerky, určitú dobu som robil aj plagáty. Mám široké spektrum možností a je to len o tom, ako sa ráno zobudím, je to len na mne ktorý spôsob si kedy zvolím. Tak isto ako v hudbe, nie je dobré obmedzovať sa iba na jeden štýl, nepočúvam iba hip-hop.

A čo teda počúvaš?

Každá hudba má čo povedať, moje spektrum siaha od hip-hopu až po psychadelic trance. Je zlé byť zaškatuľkovaný, treba sem-tam zájsť aj do divadla, všetko je to umenie, tak ako napríklad graffiti.

Pomáha ti streetart v škole a naopak?

Snažil som sa spojiť príjemné s užitočným a dostať sa na školu, ktorá má s písmom dosť spoločného. Študujem grafický dizajn na Vysokej škole výtvarných umení, čo nemá ďaleko od streetartu. Nechcel by som to spájať, ale snáď zmýšľanie je podobné. Rozdiel je v tom, že nedávam donekonečna štyri písmená svojho tagu, ale snažím sa princíp uplatniť na celú abecedu, mám na mysli vytváranie fontov a trochu iný pohľad na písmo ako len tag. Je to zaujímavé, keď sa dostanem od A až na L a mám urobiť podobné M a dotiahnem to až po Z. Tak sa dajú overiť vlastnosti, či to funguje aj pri dlhšom texte. Ja by som grafický dizajn za umenie nepovažoval, aj keď sa to vyučuje na umeleckej škole. Na škole sa mi páči, že mám akú-takú voľnosť. Dokážem si uplatniť veci z voľného času, zužitkovať to ako semestrálnu prácu. Stále čerpám so streetartu, ide o umenie mladých a rovnako grafický dizajn by mal byť robený šťavnatou formou, byť súdobý a pre súčasného človeka. V škole máme predmet písmo – egyptské hieroglyfy, obdobie Mezopotámie, vývoj, akým prešlo písmo od dôb Ríma až po dnes, sledovať to je úžasné. Pri tvorbe fontov sa dá siahnuť aj do minulosti, vytvoriť písmo, ktoré sa bude podobať na klinové písmo s tým, že sa s ním bude dať písať dnes, alebo ozdobné písmo. Vždy má význam vrátiť sa do minulosti, pretože dnes už sú obmedzené možnosti, nie, že by už všetko bolo vymyslené, ale význam to má.

Máš nejaké plány do budúcnosti?

Chcel by som zopakovať minuloročnú akciu, pokračovanie Street Art Happeningu, na inom mieste. Chcel by som to obohatiť o ďalšie prvky, zapojiť grafický dizajn, nielen projekciu graffiti videí, ale aj jednoduchých spotov, animácií. Je to všetko v štádiu príprav, takže nechcem predbiehať, ale snažím sa riešiť to komplexnejšie

Tak ma napadá, ako sa pozeráš napríklad na VJing, dokresľovanie hudby obrazom naživo?

Ľudia sa na párty chodia baviť a čím viac zmyslami párty vnímaš, tým máš z toho intenzívnejší zážitok. V podstate je to dvojitý zásah. Či už si sám niečo predstavuješ zo zatvorenými očami alebo ti niekto predostrie obraz, je to určite väčší pôžitok z hudby. Ja osobne sa tomu v najbližšej budúcnosti neplánujem venovať. Z ďalších plánov by som chcel rozbehnúť dizajn tričiek na trochu širší okruh ľudí, aký je teraz. Plánujem robiť oblečenie pre ľudí, ktorí sa pohybujú v mojom okolí, ktorých si vážim, nevytlačil by som 50 exemplárov, ale iba 2-3. Nechcel by som to robiť masovo, len okruh známych.

Ako sa pozeráš na ľudí z PD, ako je napríklad ReiG, kozmonaut a bublinky na asi šiestich miestach?

Je to jeho spôsob vyjadrenia, zvolil si tie prvky, ktoré používa. Myslím, že jeho veci sú fajn, osobne ich hodnotím vysoko dobre. A šesť miest je v kľude, keď ako writer taguješ, tak máš ten istý tag na oveľa viacerých miestach. V Prievidzi som videl málo kvalitných piecov, či už ide o streetart alebo graffiti. Niekto nemá z jedného elementu radosť alebo vidí, že na to nemá, tak skúsi druhý, jeden deň vyskúša graffiti, potom djing, na tretí deň sa váľa kdesi na podlahe a skúša breakdance. Je dobré, keď si nájdeš ten svoj element alebo aktivitu, ktorá ťa napĺňa, vtedy nemá význam venovať sa ďalším veciam, ale ísť naplno do tej jednej.

Fungujú aj v streetarte akési crews?

Nie je to také bežné ako u graffiti, kde je súdržnosť nevyhnutná. Nejde ale o pravé crew, skôr zoskupenie, uzavretý okruh ľudí, ktorí robia spolu. Každý šíri ten svoj grafický symbol, keďže ide o individuálnu aktivitu, ktorá je samozrejme určená širokej verejnosti a oslovuje široké spektrum ľudí, tomu sa vyhnúť nedá, to tam proste je a je len na tebe, ako na to zareaguješ, či do toho kopneš alebo to opľuješ.

Takže podľa teba by mal streetart zaujať, ale nepoškodzovať. Pretože ja keď si pozerám neustále nový autobusový poriadok a je tam nalepená nejaká prekážajúca samolepka, akurát ma to naštve a nedozviem sa, kedy mi ide. To teda nie je tvoj štýl…

Ako som už povedal, dôležité je umiestnenie. Malo by to hrať s priestorom okolo. Asi by to nemalo rušiť, skôr oživiť, doplniť priestor možno aj zábavnou formou, aby sa ľudia pobavili. Streetart by nemal byť deštruktívny a ani by nemal byť tak chápaný, je to iba hra s ulicou. Aspoň ja ho tak chápem.

Ďakujem ti za tvoj čas. Chceš na záver niekomu vynadať, niečo odkázať alebo niekoho pozdraviť?

Respect to Error, peace to everybody.

Text: Gabo

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.