Ako veľmi si vážite vlastnú slobodu? A ako veľmi rešpektujete slobody a práva druhých? Aj o tomto je debata o ACTA.
Keď som minulú sobotu mrzol v tej hnusnej zime; tam, na bratislavskom námestí počas antiACTA protestu, uvedomil som si, že vlastne robím chybu. Nie preto, že som bol obklopený maturantmi a deckami, ktoré si vyšli zaskákať a zakričať pár hesiel. Ani nie preto, že by som zmenil názor.
Jednoducho preto, že dosiaľ výraznejšie nezaznelo, že tú v skutočnosti nejde o žiadnu Obchodnú dohodu o boji proti falšovaniu. A už vôbec nie o spravodlivý boj pirátov za svet, v ktorom je všetko hneď a zadarmo.
Tu sa totiž zápasí o základnú slobodu – a tento zápas ja osobne považujem za podstatne dôležitejší, než sú hádanie sa o platení za mp3 alebo protesty proti politikom, korupcii či údajným chápadlám finančníkov.
Sloboda od
Sloboda sa dá chápať dvomi spôsobmi. Ako právo konať veci. Alebo ako nutnosť nekonať: tak, aby si svojim konaním neohrozil, ani neobmedzil slobodu druhých. Verím v tento druhý spôsob. A práve naň svojou podstatou ACTA útočí.
My si v Artattacku myslíme, že je fér za veci platiť. Vrátane hudby, muziky či filmov, nevraviac o teniskách alebo potravinách. Ak by však ACTA bola len o tom, ako ľudí konečne prinútiť (rozumne) platiť za informácie, nemali by sme s ňou problém.
Lenže ACTA robí niečo iné: prenáša dôkazné bremeno z úradov na jednotlivca (prezumpcia viny? to vážne?), vec, ktorú robia snáď len diktatúry. Môže obmedzovať slobodu jednotlivca, umožniť vŕtanie sa v jeho súkromí, môže (a stačí, že iba môže) otvoriť dvere tupej šikane.
Môže byť takáto: akoby niekto v potravinách ukradol bonboniéru. Ten niekto podľa nej doma narobil takmer identické cukrovinky a rozhodol sa ich rozdávať. A polícia bude bez súdu a povolenia vykonávať námatkové domové prehliadky u obyčajných ľudí len preto, aby zistila, či doma takúto „okopčenú“ bonboniéru nemáte. Chcete žiť v takomto svete?
ACTA nie je nevyhnutne zlo. Čiernobiely svet dobra a zla ma v hlave len Štefan a kolektív. Ale ACTA prekročila presne tú hranicu slobody, ktorej sa už nemožno vzdať. Ak to znamená, že aj niekedy v budúcnosti budem musieť stať na námestí spolu s tínedžermi na veselom výlete, pokojne. No aspoň v mojom prípade to nemá nič spoločné s novým dielom The Big Bang Theory, ktorý je už v piatok ráno niekde na Ulozto.cz.
Dobré správy?
Je preto dobrou správou, že sa pár európskych krajín rozhodlo proces ratifikácie tejto čudesnej dohody stopnúť. Netešme sa však predčasne: z logiky bruselského fungovania v nejakej, možno mierne inej podobe ACTA prejde. Bolo do nej investovaných priveľa byrokratohodín a papierovačiek, aby ju mohli Česko, Poľsko či Slovensko potopiť.
Nezabúdajme ani na toto: nie každý nepriateľ nášho nepriateľa je náš priateľ. Keď začnú politici, ktorí inak nemajú problém vyvlastňovať pôdu a stavať predražené projekty, hovoriť o ochrane bežných ľudí, chce sa mi zvracať.
No predovšetkým si pamätajme, že tá hranica, za ktorú sa už ustupovať nedá, je ľudská sloboda. Sloboda zostať slobodným.
