O graffiti a filmoch


Asi by som nemal pozerať filmy. Presnejšie, filmy tej ambivalentnej (tj. neforemne roztečenej) povahy, ktoré nepatria ani do kategórie americký „biják”, ani do sféry nadintelektuálna výprava za umením. Jednoducho, prišiel som na to, že obyčajné filmy pre obyčajných ľudí ma neobyčajne nudia.

Sedím si na tlačovke k českému filmu Medvídek a Jirka Macháček mi rozpráva, ako sa mu to náramne dobre hralo a ako ho to náramne veľmi bavilo. Natešené (a nadržané) kolegyne z médií mu idú zožrať ten jeho chlapčensky „odzbrojujúci” pohľad typu „mám vás všetkých na saláme”. Ale úplne a so správne vychladenou vodkou.

Len ja mám takú trpko-kyslú chuť v ústach, ako keď vám dá nejaká slečna košom. Alebo stačí, keď si pozriete Vorlov Gympel. Lebo veď graffiti a Wich, tak to hádam nemôže byť až také zlé. Najmä, ak naša najobľúbenejšia kunstbaba Janka tvrdí, že je to prekvapujúco fajn. Lenže…

Je naozaj debilný nápad ísť do kina počas polročných prázdnin. Ak teda nevyhľadávate obhadzovanie sa prázdnymi sáčkami v sprievode kriku dvanásťročných detí. K tomu herci typu Mádl, ktorí hrajú všetky pocity jedným permanentným úškrnom a film, ktorý sa tak zúfalo kĺza po povrchu, že to je až smutné. Karikatúry učiteľov, z ktorých kričí, že môžu byť prinajlepšom karikatúrami a k tomu fastfoodové postrehy s preležanou záručnou dobou. Jou, jou, film pre mládež!

Ak som niekedy o nemeckom filme Wholetrain povedal, že nejde až tak úplne pod povrch banálnej predstavy o graffiti (v jeho prípade v podobe vlakových panelov), Gympl, to je priam ukážka klišé v celej svojej cisárskej nahote. „Ja přeci proti ničemu neprotestuju, vole.”

Jediné, čo ma teší, je, že módna vlna graffiti je predsa len pár rokov za nami. Dúfam, že to takéto filmy nezmenia. Napokon, dnes tu predsa máme streetart. Ako ktosi povedal, do troch kliknutí na Banksyho narazí každý, aj keď nechce. Mimochodom, aj mňa by bavilo predávať stencils za dvestotisíc libier.

Odporúčame: ak sme už pri tých filmoch, tak rozhodne Juno. Najmä, ak potrebujete čosi, čo by ste mohli pozerať s priateľkou. A z albumov nový Wladimir 518. Dôkaz, že sa to dá aj v Československu. Moderne, charakteristicky a progresívne. Žiadne “G” odrhovačky ani nárek nad zabudnutou dobou trueschoolu …

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.