Hudobný biznis


Ja viem, Bekstejdž už dávno nebol. Nuž, niekedy sa píše lepšie, niekedy horšie a niekedy nieto o čom. Alebo je v škole skúškové, možno to poznáte. Je ľahké si dávať záväzky, najmä, ak ich má napĺňať niekto iný. Preto: záväzky si do roku 2008 nedávame. Ani nebudeme rekapitulovať, veď, načo.

Poodhrnúť oponu rapu nie je až také ľahké. Presnejšie, ono to ľahké je, ale každý priemerne inteligentný človek za ňu vidí aj sám a nad tým zvyškom sme mávli rukou. Povedať však čosi nové, to chce trochu talentu a trochu šťastia. Asi tak pol na pol.

No skúsme: okrem hypotekárnych trhov a americkej ekonomiky svoju momentálnu recesiu prežíva aj hudba. Tri či štyri veľké slovenské majory to azda ešte necítia, tu sa koniec koncov všetko deje s päťročným posunom, no celosvetový Warner rozviazal spoluprácu so všetkými svojimi sublabelmi a EMI prepúšťa približne dvetisíc zamestnancov. Pritom nepredaný Williamsov Rudebox používa na vystuženie ciest v Číne.

Sony BMG už pomaly nepodpisuje zmluvy s nikým iným, ako s tými niekoľkými poslednými kapelami, na ktorých sa dá ešte ako tak zarobiť. A Last.fm sa práve s väčšinou majorov dohodlo, že ich skladby budú zadarmo zverejňovať na internete. Zatiaľ síce nie prístupné na stiahnutie, no máme tu prvý krok.

Žeby sme pomaly odmávali CD nosiču? Podobne ako klipom na Slovensku? Máme totiž jednu hitparádu, ktorá vraj plánuje nasadzovať tri novinky za mesiac a jednu skoro „hudobnú“ televíziu, ktorá však povedala, že slovenský hip-hop hrávať nebude. Šušká sa, že zatiaľ to je problém tých vtipných symbolov v hornom rohu telky, ktoré povinne zaviedol nejaký inteligent z ministerstva.

Fuck z úst amerického rappera sa mu pritom zdá v poriadku. Logika nepustí, keď ja nerozumiem, nerozumejú ani tie decká. Takže: fuck! Ale napokon, načo točiť klipy, ich dopad na predaj albumu je prakticky nulový a peniaze sa dolu kanálom dajú spláchnuť aj príjemnejším spôsobom. Napríklad darovať detskej onkológii, keď už byť altruistom.

Takže, ilúzia o hudobnom biznise je v dobrej tramtárii. Teda, u nás vždy bola, ale aj vonku sa to otáča do stratena. Nuž čo, v obchodoch už na nás budú žmurkať iba vianočné výberovky a debuty cvičených opičiek zo Superstar. Prípadne osemnásta reedícia Elánu alebo Mariky Gombitovej. Na dobrú kostru zo skrine nie je nikdy neskoro..

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *