Ceny rádiovej hlavy


Na slovenských hudobných preliezačkách je nepochybne najzaujímavejším fenomén muzikantských cien. Postsocialistický ostblok krajín sa vo všeobecnosti vyznačuje nostalgiou za hocakou hovadinou, takže ako u nás, tak i v Česku máme radi Merkúr, mlieko, nakladané uhorky, Gotta a Elán.

O trošku menej zábavné je, keď sa na takéto verejné ceny za zásluhy začne podobať aj kvázi odborné oceňovanie akousi Akadémiou populárnej hudby, ktorá je azda všeličím – len nie akadémiou (keby Platón videl tú našu, asi by si vo svojom posvätnom hájiku rozmlátil hlavu o tie olivovníky), a už vôbec nie hudby. Lebo keď pri vyhlásených cenách neviete rozlíšiť, či sa jedná o Slávika alebo o Aurela, čosi v tom štáte dánskom nie len tak trochu hnije, ale aj riadne zapácha.

Možno preto sa Rádio_FM spolu s časopisom .týždeň a SME.sk rozhodli urobiť alternatívnu hudobnú cenu. Takú, ktorá by bola najmä o hudbe – teda žiadne lavíny, doliny, lekná, včely, búrky ani iné podstatné mená. A už vôbec nie retardované refrény, ktoré vás nútia spáchať rituálnu (sebe)vraždu.

Lenže keď sa práve tieto tri médiá rozhodnú urobiť čosi podobné, zákonite to skončí lokálnym večierkom, kde každý pozná každého. Pretože kým bulvárom po pleciach potľapkávaný strednoprúd sa hrá na šou a biznis a (vôbec…), alternatíva v sebe zahŕňa asi päť až šestnásť muzikantov, z ktorých polovica ešte o hudbe píše, hovorí, točí či maľuje. Prípadne zvára. A potom sa vlastne stane, že autorka sošky si tú sošku odovzdá sama sebe. Horšie však je, že Radio_Head Award, tá „naša” cena, je asi rovnako nekompetentná ako Aurel. Len v nej nehlasujú manažéri kapiel, predajcovia cédečiek, upratovačky a vrátnici.

Prečo? Pre toto: ak sa v akejkoľvek cene dostane do nominácie za najlepší album aj album hip-hopový, no pritom z hlasujúcich je len jeden jediný Človák kompetentný (s istou dávkou optimizmu a ak vôbec) posudzovať hip-hop v domácom kontexte (teda vypočul si viac ako dva domáce hip-hopové albumy za rok), potom má tá cena akúsi malú výpovednú hodnotu.

Len veľmi ťažko sa totiž dajú porovnať rokenrolové albumy s elektronickými, a už vôbec nie z nich urobiť jeden rebríček. Kým Radio_Head nebude mať kategórie, v ktorých budú hlasovať ako takí odborníci na daný žáner, celá ta cena bude vlastne len takým krásnym divadielkom. Pekným a rádovo krajším, lepším a zmysluplnejším ako čokoľvek, čo tu bolo doteraz, ale stále len divadielkom.

Ale napokon, na budúci rok Radio_Head kategórie sľubuje. Tak sa tento rok aspoň tešme, že v príjemnej spoločnosti relatívne príjemnej hudby sme sa všetci zase raz tak krásne postretávali. Najbližšie sa vidíme na Wilsonicu a potom na Pohode.

Odporúčame: ktosi nedávno vravel, že glitch a 8-bit sa stávajú trendom. Je zvláštne hovoriť o trende prakticky pri tom najstaršom, čo v elektronike jestvuje. Ale 8-bit disco v podaní Dat Politics a nového albumu francúzskych turntablistov Birdy Nam Nam Manual for successful rioting je jednoducho úžasné počúvanie. A ako terapiu k tomu odporúčame trochu klasiky: Rachmaninove klavírne prelúdia a Bachove vedenie viachlasov je tiež čosi, čo sa nepočuje tak často.

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.