MICRO WILSONIC 2007


Wilsonic mám rád. Tú jeho zvláštnu atmosféru koncertov, ktoré počas roka inde zažiť nemôžete. Alebo ak môžete, tak ich každopádne nenájdete na rovnakom mieste a čase. Tiež zvláštne čaro príbuzné Kaščákovej Pohode, kde panuje príjemná nálada a akýsi čudný pocit spolupatričnosti. Ako povedala jedna moja kolegyňa, na Wilsonic si treba dávať pozor, človek nikdy nevie, kde, ako a s kým skončí. V tomto je tento festival naozaj príjemne zákerný.

Takže otázka Micro.Wilsonicu nestála či, ale kedy. Pretože najmä Gipsy.cz a Missill boli z mojej strany zásahom do čierneho. Stará tržnica má zvláštne čaro starého Pressburgu a prísľub inteligentného hip-hopu v kombinácii s grime, world music, grunge, rockom a predovšetkým breakbeatom je čosi, čo sa neodmieta. Ak teda máte aspoň nejaký vkus.

Spočiatku sa za gramofóny postavil bratislavský dídžej zo združenia 300H Inso, ktorý sa predstavil charakteristickým multižánrovým setom. Úvod patril najmä abstraktnému hip-hopu, ktorý neskôr vystriedali oldskúlové tracky, aby to celé ukončil v ráznom breakbeatovom tanečnom rytme, pričom nechýbali ani preňho stále charakteristickejšie povestné bootlegy. Pomaly zapĺňajúci sa parket tak mal napríklad možnosť vypočuť si, ako môže znieť šansón v kombinácii s Prodigy.

Tí, ktorí počuli Gipsy.cz na tohtoročnej Pohode, išli už naisto, ostatných mohla kombinácia hip-hopu a R’n’B s cigánskou muzikou trochu zaskočiť, výsledok je však vždy zaručený. Škoda len, že Gipsymu to tak dobre nehrá aj na novom albume Romano hip hop, z ktorého skladby počas koncertu predstavil. Pochybovačov ale určite presvedčil, že akustická gitara, basa a akordeón môžu so spevom či rapom naozaj fungovať. A ešte ako.

Vrcholom večera však bolo vystúpenie Parížskej krásky Missill, ktorá v Bratislave predviedla, prečo sa o nej stále častejšie šušká ako o jednom z najzaujímavejších európskych dídžejských talentov. Zahrala strhujúci set plný mashupov, ktorý sa dá len ťažko nejako žánrovo zaškatuľkovať. Azda len rýchlosť sa pohybovala niekde okolo grime/breakbeatu – teda optimálne bpm ak ste sa rozhodli tancovať. A netancovať pod jej taktovkou by bolo azda až rúhaním sa. Navyše, keď do ľudí pumpovala takú neuveriteľnú dávku energie. Je pritom jedno, či tento set má nacvičený, alebo improvizuje priamo na mieste.

Dani Siciliano, avizovaná líderka večera, pôsobila naopak celkom rozpačito. To, že nie je taká pekná ako mladá Francúzka, by sme jej ešte odpustili. Ale to, že po strhujúcej diskotéke v podaní Missill začala hrať jednoducho nudný a monotónny house (či čo to bolo), sa odpúšťa podstatne ťažšie. Pritom si myslím, že pol druhej ešte nie je čas na vyháňanie ľudí z parketu. Sama si to akoby časom uvedomila a začala hrať zaujímavejšie. Prívlastku nudná sa jej však zbaviť nepodarilo.

Okolo tretej bol spokojný už aj primátor Ďurkovský, akcia sa totiž končila a po obligátnej tlačenici pred kabátmi, ktorú si odniesol systémový blesk spriazneného agentúrneho fotografa, sa presúvame spolu s dídžejom Insom do Nu Spirit na takzvaný after. Príjemné posedenie, drinky a slečny – ale to sem už nepatrí.

Takže, teraz ostáva už iba jedna vec. Tešiť sa na „veľký“ Wilsonic…

Foto, Text: Smoet

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.