V prvom rade, a skôr než čokoľvek ďalšie musí zaznieť toto: v normálnom svete, kde by sa cenila normálna hudba, by tento text nikdy nemusel vzniknúť.
V normálnom svete, kde by jestvovala príčetná slovenská hudobná publicistika v počte kusov väčšom než – povedzme – štyri, by tento text nikdy nemusel vzniknúť. A v normálnom svete, v ktorom by aj hudobná scéna fungovala normálne, by tento text nikdy nemal vzniknúť.
Je totiž absurdné a nesprávne, aby recenziu albumu písali na webe, ktorý ten album (nepriamo) vydal. Ale my nežijeme v normálnom svete.
Pred viac ako dvomi rokmi to pritom bolo veľmi príjemné ozvláštnenie miestnej hiphopovej scény. Vtedy sa Bene spojil s istým Stratasoulom, a táto čudná kombinácia intelektuálneho veršovania (nič v zlom, Marián) a elektronickej muziky (to je pochvala, Dalibor) vytvorili veľmi zaujímavú Slovenčinu pre samoukov.
Preto keď sme sa už pred nejakým časom začali v Artattacku/Ajlávmjuzik rozprávať o novom Stratasoulovom albume, bol som veľmi zvedavý na výsledok. Úprimne, v našich končinách nie je zase veľa producentov, ktorí dokážu robiť aktuálnu mestskú hudbu a zároveň výsledok neospravedlňujú rečami o muzikológii, nepochopení trendov a autorskom zámere.
Lenže minulý rok časť z toho prestala platiť a vyšlo niekoľko nahrávok, ktoré stoja za pozornosť nielen v smiešnom slovenskom kontexte. Luvly Isles je jednou z nich, možno dokonca najlepšou. A to píšem s plným vedomím prípadného konfliktu záujmov.
Je pritom úplne jedno, či tento sólový debut nazveme miestnou obdobou wonky. Či k tomu vymyslím vety o „pohyboch a dynamike mesta“ či stretávaní „platní po prarodičoch a elektroniky“. Sú to všetko frázy, ktoré používajú ľudia ako ja na opísanie vecí, ktoré sa v princípe opísať nedajú.
Dôležitejšie je však toto: Luvly Isles je veľmi inteligentná urbánna hudba, a ak si pod týmito prívlastkami nič nedokážete predstaviť, nemusí byť chyba vo vás. Jednoducho, tento album je čosi, čo tak vybočuje z miestneho bežného priemeru, že oveľa rozumnejšie sa to opísať nedá.
Podobné vyhlásenie sú už z princípu nezmysel, ale padne: Stratasoulov album je zrejme najlepšou domácou elektronickou nahrávkou, s ktorou som sa u nás minulý rok stretol. A znovu zopakujem, že to píšem s plným vedomím prípadného konfliktu záujmov.
Ono, stačí sa započúvať. Tam kde ostatní rozprávajú o wonky, Dalibor veľmi rozumne vrství plochy. Tam, kde iní hovoria o atmosfére, on pospája rôzne vplyvy počnúc dubstepovou rytmikou skombinovanou s psychadelickými zvukovými plochami a vokálnymi samplami končiac. Tam, kde naši producenti a novinári hovoria o výletoch, Stratasoul vás na jeden z nich zoberie. A to je v hudbe strašne veľa.
Pred pár mesiacmi som pre naše vlastné potreby napísal text, v ktorom som tvrdil, že Luvly Isles by pokojne mohlo vyjsť na Warpe, hneď vedľa Flying Lotusa. Dnes by som na tom nezmenil ani čiarku, len by som možno pridal, že vzhľadom na nový Ellisonov album je Stratasoul dokonca lepší.
Album Luvly Isles si môžete zadarmo (prípadne za dobrovoľný príspevok) stiahnuť na stránke ajlavmjuzik.com
