Politika v našom hiphope


Keď sa povie slovenský hip-hop, aké prívlastky vám napadnú? Politika to zrejme nebude. Je to trochu škoda.

Slovenský hip-hop je taká sympatická chobotnica. Vždy, keď mám pocit, že jej rapperi uťali všetky zaujímavé chápadlá, vždy, keď príde depresia z pohľadu na stav, v ktorom sa práve nachádza, objaví sa nový výhonok. Niečo, čo rapu vdýchne život a urobí ho na pár okamihov zmysluplným počúvaním.

Keď sa rapová hudba uzavrela sama do seba a spoliehala sa iba na samplovanie či naivné hry s klávesmi, keď prestala experimentovať a hľadať nové cesty, objavil sa Karaoke Tundra a vysmial sa všetkým, ktorí sa na Slovensku považovali za producentov.

Keď hip-hop začal poskakovať na domácom miniihrisku a chcel rozprávať o tom, ako je veľmi autentický (pardón, skutočný), zjavil sa Peťo Tázok a celú túto pózu zhodil zo stola. Zrazu boli texty o meste, ktoré ani nejestvuje, podstatne lepšie ako všetky tie o mestách, ktorými sa rapperi denno-denne bezprizorne potácajú.

Keď sme si mysleli, že už navždy budeme počúvať rečičky odrastených chlapcov umiestnené niekde medzi ulice a bary, prišli Modré hory, prekročili tú našu takzvanú komunitu a širokej verejnosti ukázali, že texty môžu byť aj pre nich zaujímavé. A že reči o hip-hope ako jednej z aktuálnych foriem poézie nie sú úplne blúznenie mediálnych fantastov.

A napokon, keď sa už zdalo, že hip-hop ostane politicky bezkonfliktný a radšej bude ignorovať problémy, ktoré trápia aj ľudí po tridsiatke, vyšiel prvý zmysluplný politický album Režimy. Paradoxne je hiphopový, no nevznikol v rámci domáceho hiphopu.

V domácom rape samozrejme jestvovali politické aj ideologické skladby, bohužiaľ, niektoré viac hovorili o mentálnej výbave ich autorov. Ale dosiaľ nikdy nevznikol celistvý politický koncept, ktorý by mal okrem glosovania aktuálnych udalostí ambíciu pozrieť sa na minulosť komplexnejšie. Zväčša miešali autori konšpirácie s realitou, zle pochopené anarchohypotézy s detinskou hrou na zahraničnopolitologickú analýzu.

Navyše, málokedy to bolo dobré aspoň po formálne stránke. A mizerný rap s mizernými myšlienkami je vždy mizerné dielo (pričom so slabším rapom zápasia aj Režimy).

Žijeme pritom v krajine, ktorá za posledných sto rokov zažila monarchiu, demokraciu, fašizmus, komunizmus, mečiarizmus, Dzurindu, Fica, euro aj schengenský priestor. Je ťažko pochopiteľné, prečo je pre „prebudenú“ mládež viac sexy zjednodušený pohľad na Palestínu. Ale áno, pred „x“ rokmi som aj ja stál pred bratislavským McDonald’s a snažil som sa sám seba presvedčiť, že ten pokus o vegánsky hamburger je vlastne celkom jedlý. Asi si cez to musíme prejsť každý.

Našťastie, hip-hop je sympatická chobotnica. A vždy keď je najhoršie a vyzerá to, že už všetky zaujímavé chápadlá zmizli, objaví sa nejaké nové. Je jedno, že pochádza od slam poetry, divadla, mimovládok alebo pár nadšencov, ktorí až dosiaľ nahrávali svoje skladby kdesi v obývačke.

Odporúčame: Počúvať dobrý rap. A to neznamená vždy len dobrých rapperov.

Páči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim priateľom a známym. Nepáči sa vám tento článok? Odporučte ho svojim nepriateľom a neznámym.