História mesta Žilina
Prvé
stopy ľudskej existencie v žilinskom regióne pochádzajú zo staršej doby kamennej (20
000r. pred n.l.). Bohatšie osídlenie je doložené v mladšej dobe bronzovej (1300-800r.
pred n.l.), keď na tomto území žil ľud lužickej kultúry, ktorý sa zaoberal
prevažne roľníctvom a chovom domácich zvierat. Napokon v 5. storočí n.l. sa aj v
tomto regióne už natrvalo usadzujú Slovania.V 9. storočí, počas existencie prvého štátu západných Slovanov, sa jadrom spoločenského života Žilinskej kotliny stalo rozsiahle hradisko, ktorého zvyšky možno nájsť neďaleko obce Divinka. Slovanské osídlenie potvrdzujú aj názvy a nálezy v blízkom okolí - Hričov, Lietava, Strečno, Súľov... Najstaršie písomné správy o tomto území pochádzajú z 13.storočia. Prvú z nich nájdeme v listine nitrianskeho župana Tomáša asi z r. 1208, napísanej v latinčine. Územie Žiliny sa v nej nazýva Terra de Selinan. V tomto storočí sa Žilina aj ako usadlosť a neskôr dedina pod názvom Sylna a Zilina. Centrum starej slovanskej Žiliny sa zrejme nachádzalo v blízkosti kostola sv. Štefana-kraľa v historickej časti mesta pomenovanej Rudiny. Tento neskororománsky kostol je najstaršou zachovalou pamiatkou na území Žiliny. Prapôvodná slovanská Žilina ľahla popolom, ba možno povedať, že bola okrem spomínaného kostola sv. Štefana-kráľa koncom 13. storočia úplne zničená. Nemeckí kolonisti zo sliezskeho Tešínskeho kniežatstva, ktorí zohrali v dejinách Žiliny významnú úlohu, začali ešte pred r.1300 stavať nové sídlo. Jeho jadrom sa stal tzv. rínok, ktorý v priebehu dejín často menil svoje oficiálne pomenovanie a teraz sa nazýva v duchu tradície Mariánskym námestím.
)
V roku 1381 si tunajší
Slováci vymohli na panovníkovi zrovnoprávnenie s nemeckými kolonistami. Listinu
Privilégium pre žilinských Slovákov (Privilegium pro Slavis) vydal 7. mája 1381
uhorský a poľský kráľ Ľudovít I. Veľký počas návštevy mesta (udalosť
pripomína pamätná tabuľa na budove radnice). Prvá písomná zmienka o žilinskom
gymnáziu - akadémii pochádza z roku 1542. Dôležitou udalosťou národného významu
bolo konanie synody evanjelikov zo stredného a západného Slovenska v roku 1610. Od roku
1665 pôsobila v Žiline prvá kníhtlačiareň. Už v roku 1691 zriadili jezuiti v
Žiline nižšie gymnázium. Významnou udalosťou slovenskej histórie boli víťazstvá slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za práva Slovákov, nad maďarskými gardistami na prelome rokov 1848/1849 v bitkách pri Budatíne. Po ukončení bojov, 4.1.1849 vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Vyzvali Žilinčanov do boja za národné záujmy. V roku 1999 bola na dome č. 7 na Mariánskom námestí odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca tieto udalosti.
)
Zásadný význam pre
ďalší rozvoj mesta malo vybudovanie železničných tratí koncom 19. storočia.
Košicko - bohumínska železnica bola dokončená v roku 1872 a Považská do Bratislavy
v roku 1883. V roku 1899 začala doprava na trati do Rajca. Žilina sa stala dôležitým
dopravným uzlom, čo vytvorilo veľmi vhodné podmienky pre vznik významných podnikov.
V roku 1903 sa konala Priemyselná výstava Horného Uhorska, ktorá mala veľký vplyv na
ďalší rozvoj celého Horného Považia ( konanie výstavy pripomína pamätná tabuľa
na budove Remeselníckeho domu ). Po roku 1945 si Žilina čoraz väčšmi upevňovala svoje postavenie medzi slovenskými mestami. Keďže počet jej obyvateľov neustále vzrastal, postupne sa zrodili štyri rozsiahle sídliská - Hliny, Vlčince, Silinky a Hájik, v ktorých našli domov desaťtisíce nových obyvateľov. Zároveň sa rozširovala sieť škôl všetkých stupňov a kultúrnych ustanovení najrôznejšieho druhu.
Predovšetkým Vysoká škola dopravná, ktorú do Žiliny premiestnili z Prahy r.1960, priniesla nové impulzy pre všetky oblasti spoločenského života mesta. Vo sfére kultúry a umenia to platí najmä o divadle a bábkovom divadle, Dome odborov, Štátnom komornom orchestri, Považskej galérii a o Považskom múzeu, umiestnenom v Budatínskom zámku.
Práve Budatínsky zámok na sútoku Váhu a Kysuce je jednou z najvýznamnejších historických pamätihodností mesta. Má bohaté dejiny a spomína sa už začiatkom 14.storočia. Bol obývaný až do roku 1945 posledným grófom z rodu Csákyovcov.
Jadrom starej i modernej Žiliny je Mariánske námestie. Hoci v priebehu búrlivého toku dejín zmenilo neraz svoj vzhľad, uchovalo si pôvodný ráz a neopakovateľnú atmosféru. Je jediným námestím na Slovensku, kde sa po celom obvode zachovali arkády(laubne) v prízemiach mešťanských domov.
)
)
)
)
)
)
)
> Späť na mapu Slovenska
Text a fotky: zilina.sk