História mesta Poprad


Erb mesta PopradPoprad dnes pozostáva zo štyroch miestnych častí, ktoré boli samostatnými mestečkami: Spišská Sobota, Veľká a Stráže pod Tatrami. Tieto mestečká boli v minulosti vzájomne prepojené a s blízkymi Matejovcami tvorili obvod hornospišských miest. Spišská Sobota sa v listinách prvýkrát spomína až v roku 1256, usudzujeme, že Sp. Sobota existovala už pred tatárskym vpádom v roku 1241 a bola významným trhovým mestom. Okolo polovice 13. storočia sa tu usadili nemeckí kolonialisti. Dali mu nové meno Georgenberg. Súčasne zasvätili tunajší kostol sv. Jurajovi. Od tých čias patrí Sp. Sobota do Spoločenstva spišských Sasov. Okolo roku 1268 už patrí medzi významné mestá. Súčasne zasvätili tunajší kostol sv. Jurajovi. Od tých čias patrí Sp. Sobota do Spoločenstva spišských Sasov. Okolo roku 1268 už patrí medzi významné mestá. Meno Popradu sa spomína už v listine z roku 1209 ako meno rieky. Listinu nevieme presne lokalizovať, ale pravdepodobne nejde o uzemie dnešného mesta. Najstaršia písomná zmienka o meste je až z roku 1256. Poprad je v nej menovaný ako Deutschendorf, z toho usudzujeme, že ide o obec založenú Nemcami okolo roku 1250. Slovenský tvar Veľkej prešiel aj do nemeckého a maďarského názvu (Filk, Felka) a svedčí o tom, že pred kolonizáciou bola Veľká najväčším z okolitých mestečiek. Jej existencia je historicky doložená len roku 1268, kedy sa riadila nemeckým právom.

Stráže pod Tatrami sa pôvodne nazývali Stráže, maďarsky Strázsa, nemecky Michelsdorf a latinsky Michaelis Villa. Najstarším je slovenský názov, ktorý dokazuje, že mestečko bolo pôvodne slovenskou strážnou osadou. Stráže sú najmladším z piatich hornospišských miest, pretože sa prvýkrát spomínajú až v roku 1300. Matejovce sa spomínajú v listinách už v roku 1251. V roku 1317 sa nachádzajú v Spoločenstve spišských Sasov ako nemecké mestečko. Existujú aj dôkazy o maďarskom či slovenskom osídlení, nie sú však potvrdené.

Tatársky vpád v roku 1241- 42 preriedil obyvateľstvo osád okolo dnešného Popradu. Po odchode Tatárov tu húfne prichádzajú nemeckí kolonisti. Mestečká sa dostávajú do úzkeho politického, administratívneho a ekonomického zväzku s ostatnými nemeckými mestami Spiša. 24. novembra udeľuje uhorský kráľ Štefan V. spišským mestám privilégium, v ktorom im zaručuje ďalekosiahle výsady. Oslobodil ich od všetkých poplatkov,daní a dávok a miesto nich ukladá odvádzať každoročne na deň sv. Martina 300 hrivien striebra budínskej váhy ako pozemkovú daň. V prípade vojny boli obyvatelia povinní vyslať pod kráľovú zástavu 50 ozbrojených kopijníkov. Počas pobytu panovníka na Spiši ho museli vydržiavať a pri odchode náležite obdarovať. Zato dostali právo zvoliť si spomedzi seba richtára alebo župana, ktorý ich spolu s hradným županom mohol súdiť vo všetkých záležitostiach v ich hlavnom meste (Levoča) na základe ich vlastných zákonov. Dostali tiež právo slobodne si voliť farára. Obyvateľstvo spišských miest nemohol súdiť iný ako ich vlastný súd. Okrem toho dostali právo rybolovu, poľovačky, klčovania lesov, užívania pôdy získanej klčovaním a právo hľadať a dobývať rudu. Privilégium nebolo udeľované jednotlivým mestám, ale všetkým mestám spolu a tak dalo základ Spoločenstvu spišských Sasov, ktoré zaniklo až v druhej polovici 19. storočia. Privilégium potvrdil aj kráľ Karol Róbert roku 1317, pričom sa zmenili niektoré jeho ustanovenia (zanikla vojenská povinnosť miest a teragium-pozemková daň sa zvýšilo na 1200 hrivien striebra). Spoločenstvo spišských Sasov, do ktorého roku 1317 patrilo 44 osád na Spiši, malo už okolo roku 1290 pevne vybudovanú administratívu a užívalo vlastnú pečať. Na jeho čele stál richtár, nazývaný grófom, volený prostredníctvom veľkej rady. Tvorilo ju 100 zástupcov jednotlivých miest, schádzala sa raz ročne a riešila všetky významnejšie záležitosti Spoločenstva. Každé mesto malo aj svoju vlastnú správu: richtára, prísažných, vnútornú radu, vonkajšiu radu atď. V 14. storočí sa začínajú mestečka sociálne a politicky diferencovať. Slabšie strácajú výsady, stávajú sa dedinami, silnejšie sa menia na samostatné slobodné kráľovské mestá. Napokon sa vytvára Provincia 24. spišských miest. V roku 1412 si kráľ Žigmund vypožičal od poľského kráľa 37000 kôp českých grošov a dal mu za to do zálohu 16 miest a jedno panstvo zo Spiša, z toho 13 patrilo do Provincie 24. spišských miest. Tieto mestá odvádzali dane Poľsku, pričom sa ich administratíva nezmenila, privilégia im ostali až do roku 1593. Uhorsku sa mestá vrátili až roku 1772. Roku 1774 dostávajú nový štatút, podľa ktorého sa im doterajšia samospráva ponecháva, iba poľského starostu vymmieňa komorský administrátor a ruší sa súdnictvo podľa spišského práva. V roku 1778 sa k 13-tim mestám pripájajú 3 samostatne stojace mestá: Stará Ľubovňa, Podolínec a Hniezdne, čím vzniká Provincia 16. spišských miest. 5 hornospišských miest tvorilo samostatný zväzok od 1850,pričom sídlom expozitúry súdu sa stala Spišská Sobota, Poprad sa stal sídlom okresu (1854), ale svoju pozíciu si neudržal a roku 1861 sídlo prechádza do Sp.Soboty a tam je až do roku 1922. Tu sídli od roku 1872 aj okresný súd a neskôr tiež okresná lesná správa, ktorá sa okolo roku 1919 sťahuje do Popradu. Roku 1922 sa sídlo takmer všetkých úradov presúva do Popradu, ktorý sa roku 1960 stal sídlom jedného z dvoch okresov Spiša. Od roku 1945 s ním splynuli aj administratívne Sp. Sobota, Veľká a Stráže pod Tatrami a spolu s Matejovcami sú popradskými mestskými časťami.

Z hospodárskeho hľadiska bola najdôležitejším mestečkom Spišská Sobota, konali sa tu týždenne trhy a jarmoky a výročné trhy (4x do roka). Všetky hornospišské mestečká mali poľnohospodársky charakter. Okrem toho sa v Poprade tkalo plátno, varil lieh a pestovala kapusta. Varilo sa tu tiež pivo, vyrábal ocot a chovali ošípané a kone. Remeslá nepresahovali priemernú úroveň. Najviac rozvinuté v Spišskej Sobote - kováči, lanári, krajčíri, kožušníci a mäsiari. V Poprade boli chýrni meditepci. V roku 1777 sa utvorili združené cechy pre všetkých 16 spišských miest a ich artikuly boli potvrdené v roku 1828. V roku 1632 založili papiereň vo Veľkej, ktorá v 60-tych rokoch 19. stor. zanikla. Priemyselná výroba na hornom Spiši sa začína rozvíjať až kocom prvej polovice 19. stor. a koncentruje sa hlavne v Poprade. Najstarším popradským podnikom bola papiereň, založili ju roku 1692. Až roku 1876 bola zmoddernizovaná a prešla na strojovú výrobu. Ručná výroba papiera sa udržaala až do roku 1945. Roku 1946 ju znárodnili. Druhou továrňou bol Tatrasmalt v Matejovciach. Vznikla okolo roku 1845, kedy to bola len dielňa na výrobu česadiel na kone. Neskôr začala vyrábať aj iné výrobky z plechu. Rozvoj priemyslu podnietila výstavba železničnej trate Košice - Bohumín roku 1872. V roku 1876 vzniká v Poprade sklad obilia. Škrobáreň tu pracuje od roku 1881. Vzniká Prvé tatranské ľanárske družstvo, velická úverová banka (1886) a neskôr Velická banka vo Veľkej (1894). Pivovar sa spomína už v roku 1859 a v rokoch 1890-1892 vzniká Prvý spišský parný pivovar a sladovňa. V roku 1889 bola otvorená železničná trať Poprad - Kežmarok, roku 1892 sa predĺžila po Spišskú Belú a roku 1893 po Podolínec, buduje sa aj odbočka na Tatranskú Lomnicu. V roku 1907 tu vzniká popradská filiálka Ľudovej banky a v roku 1912 Spišskosobotská katolícka ľudová banka. V rokoch 1899 - 1923 vzniká Kriegerová továreň na droždie, konzerváreň Tatra a neskôr vagónka Tatra. V rokoch 1908 - 1912 sa buduje elektrická železnica Poprad - Starý Smokovec s odbočkami na Štrbské Pleso a Tatranskú Lomnicu. Pre túto trať vznikli elektrárne v Poprade (1908) a v Spišskej Sobote (1909). Na území mesta sa od 90-tych rokov 19. stor. buduje rekreačná a liečebná osada Kvetnica. Po prvej svetovej vojne sa zvyšuje cestovný ruch, ktorý si vyžiadal zriadenie nových hotelov. Pre rozvoj priemyslu v Poprade malo najväčší význam zriadenie dvoch podnikov: továrne na výrobu viskózových vláken vo Svite a vagónky a strojárne Tatra. Firma Baťa vybudovala v roku 1934 asi 8 km západne od Popradu priemyselný podnik Svit ( skratka pre Slovenskú viskózovú továreň). Okolo továrne potom vzniklo celé mestečko. Závod dnešnej Vagónky Tatra bol vybudovaný až v roku 1937. Opravovali a vyrábali sa tu nákladné a cisternové vagóny.


              

              

> Späť na mapu Slovenska

Text a fotky: poprad.sk