Nitra - najstaršie mesto na Slovensku
Nitra je najstaršie slovenské mesto, ktoré zo severu ohraničuje
pohorie Tríbeč, ktoré je súčasťou Karpát, s dominujúcim Zoborom / 588 m.n.m./ a z
juhu severné výbežky Podunajskej nížiny.
rozloha: 108 km2
počet obyvateľov: 87 533
hustota obyvateľov na km2: 187
Nie je mnoho miest, ktoré by príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou
polohou ako Nitru. Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich
pahorkoch - na Zobore, hradnom kopci, Kalvárii, Čermáni, Borine, na Vŕšku a
Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu,
Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom
území a o zavedení prvého slovienskeho písma. Počiatky jej osídlenia siahajú však
až do praveku, ako to dokumentujú početné archeologické nálezy na území mesta. Už
pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých roľníckych obyvateľov
boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi. V 4. storočí pred našim letopočtom
sa na našom území na dlhší čas usídlili Kelti, zruční hutníci a kováči,
ktorých chaty a dielne sa našli pod Martinským vrchom. Stopy tu zanechali aj Dákovia.
)
Slovenská história Nitry sa začína koncom 5. storočia, kedy na
jej územie prichádzajú prví Slovania. Už v 1. polovici 7. storočia sa západné
pramene zmieňujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. Samova ríša bola
akýmsi predchodcom ďalšieho štátneho útvaru - Veľkej Moravy, ktorej jedno z centier
bolo práve v Nitre. Práve v časoch Veľkomoravskej ríše sa položili základy
ospevovanej slávy starobylej kresťanskej Nitry, doložené mimoriadne vzácnymi
listinnými pamiatkami z 9. storočia. O stave osídlenia a význame Nitry v tomto období
výrečne hovoria mohutné slovanské hradiská na Vŕšku, na Martinskom vrchu pod
Zoborom, na Borine a na Lupke. Na niektorom z týchto hradísk mohol pobývať knieža
Pribina, v čase ktorého bola Nitra dôležitým politickým, vojenským i hospodárskym
centrom. Pribina preukázal veľkú štátnicku múdrosť a znalosť európskej politiky,
ked v rokoch 829-833, sám pohan, dal vysvätiť v Nitre kresťanský kostol. Vysvätil ho
soľnohradský (Salzburg) arcibiskup Adalram. Pribinov kostol je prvým historicky
doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov na Slovensku. O tejto udalosti sa zmieňuje
spisok Conversione Bagoariorum et Carantanorum z roku 870-71. Žial polohu tejto svätyne
sa zatiaľ nepodarilo presne určiť, dá sa však predpokladať, že súčasný hĺbkový
výskum na hrade vnesie svetlo do tejto problematiky.
)
V ďaľšom vývoji bolo Nitrianske kniežatstvo, násilne
pripojené Mojmírom ku kniežatstvu moravskému (okolo r.833) a bol vytvorený štátny
celok, v prameňoch spomínaný ako Veľká Morava. Po zosadení Mojmíra z kniežacieho
stolca sa vládcom Veľkej Moravy stal Rastislav. S jeho vládou je spojená významná
udalosť, príchod byzantských vierozvestov, bratov Konštantína - Cyrila a Metoda
r.863. Konštantín - Cyril utvoril prvé slovanské písmo hlaholiku, preložil prvé
liturgické texty do staroslovienčiny. Metoda pápež Hadrian II. dal r.870 vysvätiť za
biskupa a neskôr za arcibiskupa a vymenoval ho za pápežského legáta pre Panóniu a
naddunajských Slovanov. Na vrchole svojej slávy bola Nitra v čase vlády krála
Svätopluka. V jednom z najcenejších písomných dokumentov pre slovenské dejiny, liste
Jána VIII. pre Svätopluka z roku 880 Industriae tuae je Svätopluk titulovaný ako
kráľ a pápež mu oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa. Nitra mala
vtedy už pravdepodobne mestský charakter a pozostávala z piatich opevnených hradísk a
vyše dvadsiatich sídlisk s rozvinutými remeslami.
)
Nitra ostala sídelným mestom pohraničného kniežatstva
formujúceho sa Uhorského kráľovstva, a to až do začiatku 14. storočia. Aj počas
stredoveku bola dejiskom významných dejinných udalostí, často spustošená rôznymi
vojskami. Preto je toto obdobie chudobné na písomné doklady o histórii Nitry. Jednou z
najvzácnejších pamiatok, zachovaných v biskupskom archíve, sú tzv. Zoborské
listiny. Listina z roku 1111 sa týka sporu o dôchodky medzi zoborským kláštorom a
kráľovskými vyberačmi mýta. Druhá listina, datovaná rokom 1113 obsahuje majetkový
súpis zoborskeho opátstva. Je v nej zapísaných vyše 150 obcí. Svedčí o tom, že v
tom čase preberali benediktínski mnísi organizáciu cirkevného života. Benediktínsky
kláštor sv. Hypolita na úpatí Zobora bol najstarším na Slovensku. Prvá listina
poskytuje aj údaje o existencii prvej školy na našom území pri benediktínskom
kláštore.
V roku 1248 panovník Belo IV, z vďaky za záchranu pred Tatármi, povýšil Nitru na
slobodné kráľovské mesto s podobnými výsadami, ako mal Stoličný Belehrad
(Szekesfehervar). Týmto výsadám sa Nitra však dlho netešila, lebo už o 40 rokov
neskôr ju kráľ Ladislav IV daroval aj so všetkým príslušenstvom nitrianskemu
biskupstvu. Premena Nitry z kráľovského mesta, na mesto zemepánske mala dalekosiahle
dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako biskupské sídlo a
významný hrad bola i naďalej významným centrom.
Stredoveká Nitra bola rozdelená na Horné a Dolné mesto, ktoré bolo ďalej delené na
niekoľko samostatných štvrtí s vlastnými richtármi a obecnými pečaťami. Vznikli
tu štyri samostatné fary pri kostoloch sv. Michala na Vŕšku, sv.Jakuba na námestí,
sv. Štefana na Párovciach a Matky Božej na Kalvárii.Od polovice 18. storočia bola
Nitra od vojenských útrap ušetrená, čo umožnilo obnovu mesta a úpravy hradu, najmä
katedrály. Významným zásahom do stavebného rozvoja Dolného mesta bola výstavba
župného domu na jeho hranici s Horným mestom. Súčasne bol v južnej časti mesta
postavený justičný palác pre celú nitriansku župu. Pokojné pomery umožnili aj
stavby dalších objektov v Hornom meste.
)
V dôsledku stavebného rozvoja, počet obyvateľov v 19. storočí
prevýšil 10 000 a správa sa stala zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so
zriadeným magistrátom na čele s primátorom a početným obecným zastupiteľstvom.
Daľší rozvoj mesta bol silne ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej
Česko-slovenskej republike sa Nitra stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo
obdobie búrlivého stavebného rozvoja, počas ktorého boli však zničené mnohé
architektonické pamiatky. Nitra však získala mnohé školy, vedecké i kultúrne
ustanovizne a stala sa centrom slovenského poľnohospodárskeho školstva, vedy a
výroby.
Napriek nepriaznivým okolnostiam sa v Nitre zachovalo 39 nehnuteľných
kultúrno-historických pamiatok, väčšinou sakrálneho charakteru. Najviac z nich sa
nachádza v Hornom meste, ktoré bolo od r. 1981 vyhlásené za mestskú pamiatkovú
rezerváciu.
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
)
> Späť na mapu Slovenska
Text a fotky: nitra.sk