História bratislavského hradu
Dnes už opravený Bratislavský hrad leží v centre
Bratislavy na najjužnejšom výbežku Malých Karpát, zvažujúcom sa až k Dunaju, 150
m.n.m . Hradný kopec, osídlený už v praveku, zohral významnú úlohu ako slovanské
hradisko v období Veľkej Moravy, keď bol politickým i cirkevným centrom
kraja.Výsledky posledných archeologických výskumov ukázali, že už v druhej polovici
9. storočia stáli na hradisku kamenné stavby.Bratislavský hrad sa pod menom
Pressalauspruch prvý raz písomne spomína roku 907. Po zániku Veľkej Moravy sa stal
pohraničným hradom ranofeudálneho uhorského štátu.V prvej polovici 17. storočia,
keď patril hrad Pálffyovcom, vybudovali na paláci v rokoch 1635 - 1639 tretie poschodie
a jeho pôvodné dve gotické veže doplnili na štyri. Ďalšie rozsiahle prestavby v
druhej polovici 18. storočia vytvorili z hradu veľké reprezentačné sídlo uhorského
miestodržiteľa.Požiar, ktorý tu v roku 1811 vypukol, premenil celý objekt na ruiny.
Po niekoľkých márnych snahách o jeho obnovu mu vrátila nový život a kultúrne
poslanie až veľkorysá rekonštrukcia v roku 1953.
Názvy, ktoré vystriedali hrad a mesto počas
svojej existencie: 907 Braslavepurch, Brezalauspurc, 1002 Poson, 1042 Prezesburg,
1045 Bosenburg, 1048 Brecesburg; maď. Pozsony, nem. Pressburg, star. slov. Prešporek,
Prešporok
