História mesta Banská Štiavnica
Písomne
doložená v roku 1156 ako terra Banensium.1275 - Schemnitz, 1290 -
Selmeczbanya, 1713 - Stawnicza, 1808 - Schemnicium, Schemnitz,
Selymeczbánya.Z archeologických výskumov a ojedinelých nálezov je známe, že
Kelti osídlili región na prelome 3. a 2. st. pred n.l.. Dôvodom ich prieniku
do štiavnickej oblasti je zlato. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1217.
Z listiny uhorského panovníka Ondreja II. sa dozvedáme, že z Banskej
Štiavnice mal príjem okolo 75 kg striebra roène. V roku 1275 vydala mestská
kancelária listinu, kde je uvedený richtár Halmanus a 12 prísažných mešťanov
Bane - Banskej Štiavnice. Listina je najstaršou listinou vydanou mestskou
kanceláriou na Slovensku, má najstaršie zobrazenie mestského erbu v rámci
kráľovstva a pečať s baníckymi znakmi je najstršou svojho druhu v Európe. V
roku 1442 bolo mesto prepadnuté vojskom jágerského biskupa Šimona Rozgoňa.
Mesto prepadli, množstvo ľudí povraždili, v plameňoch sa stratila časť
histórie. V turiňnom období nasledujúceho roka Štiavnicu a Kremnicu postihlo
ešte silné zemetrasenie. Horná Bieber dedičná štôlňa, bol najvýznamnejší
banský erár kde sa vyťažilo najviac zlata a striebra na svete. K podniku sa
viaže aj viacero prvenstiev. Roku 1604 sa tu prvý raz požili piestové
čerpadlá, roku 1619 prvé čerpadlá poháňané konskou silou a roku 1625 prvý
čerpací stroj s kývavým pákovým prevodom. Roku 1627 sa pri razení prekopu
Daniel prvýkrát na svete použil čierny trhací prach na rozpojovanie horniny
Gašparom Weindlom. V roku 1690 sa v hutách baskoštiavnickej oblasti vyrobilo
29 tisíc kg striebra a 605 kg zlata.)
Manžel cisárovnej Márie Terézie, František Štefan Lotrinský, navštívil v
júni 1751 Banskú Štiavnicu, Kremnicu a ďalšie lokality v ich bezprostrednej
blízkosti. Návštevu zopakovali v júli 1764 deti panovníkov, budúci cisári
Jozef a Leopold a ich nastávajúci švagor, sasko-tešínsky vojvodca, princ
Albert. Cisárovná Mária Terézia prijala návrh Jána Tadeáša Peithnera a
rozhodnutím z 13. decembra 1762 nariadila zriadiť školu. Bola to prvá vysoká
škola technického charakteru na svete a Banská Štiavnica sa stala centrom
rozvoja banskej vedy a techniky v Európe. Prvá prednáška na Baníckej
akadémii odznela 1. októbra 1764. S menami profesorov tejto školy sú spojené
mnohé európske, ba aj svetové prvenstvá v oblasti vedy a techniky. Banícka akadémia sa neskôr zlúčila s Lesníckym inštitútom a tak vznikla Banícka a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici. Akadémia vyškolila množstvo banských odborníkov, ktorí sa podieľali na zavádzaní nových metód a postupov pri ťažbe rúd prakticky na celom svete. Prvé snahy o výstavbu umelých vodných nádrží, tajchov pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia avšak až v 1.polovici 18.storočia došlo k ich rozsiahlej výstavbe a nakoniec vytvoreniu dômyselného banského vodohospodárskeho systému, ktorý nielenže zachránil banskoštiavnické baníctvo, ale súčasne znamenal, že na jeho energetickej základni sa vyvinula v tých časoch špičková banská čerpacia technika. S vybudovaním tohto systému sa spájajú mená Matej Kornel Hell, Jozef Karol Hell a predovšetkým Samuel Mikovíny. 28.10.1948 bola otvorená premávka na Trati mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice na ktorej pracovalo 47 162 mladých ľudí z ČSR, Francúzka, Bulharska, Albánska, Poľska, Ukrajiny, Rakúska, Maďarska, Nórska, Alžírska, Anglicka a Indie. Slovenská vláda 22.2.1978 prijala historické uznesenie č.58/1978 na záchranu a ďalší rozvoj Banskej Štiavnice. Význam vládneho dokumentu spočíval v tom, že úlohy ochrany a rozvoja mesta sa začali chápať komplexne. Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí bola 11.12.1993 v kolumbijskej Cartagéne pod položkou 400 zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva.
)
)
)
)
)
)
)
> Späť na mapu Slovenska
Text a fotky: banskastiavnica.sk