Ale späť k videu, postaral sa o neho Braňo Vincze a je výborné. Baví ma posolstvo, baví ma strih, svetlá, kamera, rap, flow … baví ma to najmä preto, že chce Čistychov niečo odkázať “Menej troviť, viacej tvoriť” (c) Ľudovít Štúr. Dano je pre mňa ozajstným vzorom. Robí čo ho baví, tak ako sa mu to páči a nečaká na nikoho. Len tak ďalej … držím palec, v tvorbe i v živote. Radi by sme ťa mali v našej sérii fotiek ajlavmjuzik, čo ty nato Homeboy?

Objednaj si (stále aktuálny) album “Čistychov – Rap-Evolúcia / Pravda do papule” v našom Online Shope

rap: Čistychov, Aldo (Los Aldeanos)
dir: B. Vincze
music production: Kiki Pro / MANICOMIO RECORDS
edit,postproduction: studio Greenbox
executive producer: Pedro Rodriguez, Čistychov

Moje trúfalé tvrdenie podložím faktom, že mali problém zísť sa šiesti dokopy už v časoch najäčšej “slávy”. Som rodený petržalčan a tak bola pre mňa Lúza vždy veľmi solídny reprezent i keď som sa nie vždy úplne stotožnil s textami o tom ako je to v Petržalke celé v hovnách. Poznám ich roky, viacerých ešte z časov keď držali v ruke sprej a nie mikrofón. Motali sme sa po akciách, stretávali sme sa na jamoch pod mostom Lafranconi a tak sa dohodlo (podrobnosti si nepamätám), že ich nafotím. Fotky sa hodia vždy a keď pripravujete debut, o to viac. K samotnej grafike obalu by vám asi viac povedal Lumír ja vám priblížim to “druhé”.

Behal som s nimi a za nimi nejaký ten piatok. Najprv iba s Lúzou a Drvivou menšinou, potom každý sólo. Bol som v štúdiu práve v čase, keď sa nahrávala skladba Rodina. Bolo zaujímavé sledovať kvality jednotlivcov. Zatiaľ čo Bacil nevládal s dychom a jeho part sa lepil po častiach, Dano to nahral na prvú a v druhej si iba donahrával zdvojovačky. Je treba priznať, že sa “jedli bagety”, takže sucho v ústach bolo na mieste. Príjemne spomienky ako sa flákame ulicami a každý druhý múr využijeme na pózy, ale aj ako sa nie sú šiesti ľudia schopní dohodnúť a stretnúť v jeden okamih, nech urobíme skupinové fotky. Hanba ti.

Robo (Hajtkovič) je narcis, ktorý si v dobrom potrpí na každý detajl. Úsmev, tvár, výzor, ohnutie svetra, odtieň nohavíc … absolútnym opakom je (jeho sused) Slipo, ten defacto nemal ani záujem fotiť sa. Naložili sme sa do auta s kabelami oblečenia. Menili sme lokality, doplnky, umelé a prírodné svetlo. Na albume Reč naša bolo z celkového počtu 77 použitých fotografií, 67 mojich. Smutným prekvapením bol fakt, že mi v booklete poslali svoj “shout out” iba dvaja členovia eNeS. Hanba ti. Honorár nebol žiadny, to snáď ani nemusím písať. Ale nesťažujem sa, o čom by som teraz “machroval” nemať tieto veselé spomienky.

Bonusom pre mňa bolo, keď v Prahe Boombap vydal vinyl s použitím rovnakých fotiek bez toho aby som o tom vedel, nehovoriac opäť o nulovom “vyplatení”. Ak si dobre spomínam, tuším som dostal 1ks vinylu aby som neklamal. Ďalším “pichláčom” do oka bolo (rovnako ako pri Kontrafakte) bežné používanie-využívanie-zneužívanie mojich fotiek na promo účely najrôznejších promotérov-grafikov-redaktorov-zúfalcov. Hanba ti. Vždy ma dokázala nadchnúť prirodzenosť vzájomného okrádania sa naprieč “scénou”. Úsmev!

Dnes sledujem sporadicky jednotlivých členov, ich kroky, nosiče, koncerty … každý má iného-svojho favorita v šestici eNeS. Nedá sa ale poprieť význam ich existencie a prínos v danom, ale aj dnešnom čase. Náááááááázov Stááááávby …

Album obsahuje väčšinou temnejšie veci opisujúce momentálny obraz a stav bežných ľudí. Situácie na Slovensku a názory na tieto veci. Čo sa hostí týka, v tomto prípade je ich skôr menej ako viac. Jednu spoluprácu na mikrofóne si strihol po rokoch “houmí” z Lúzy – Slipo. V druhej spolupráci oprášili chalani projekt Dvadé s Denom (DNA). Ich spoločná skladba Život čo žijeme sa už objavila na albume DNA – Revolucionár. Lavičku domácich uzatvára dlhoročný “hypeman/houmí” Mišo Biely na bonus tracku. Naopak lavičku hostí doplnili Pellon MC a zvyšok chalanov z karibskej strany projektu LA CONEXION zo Santiaga de Cuba.

Produkčne sa na tomto albume podielali napr. Mad Skill, Wich, Maiky,Emeres,Stym,Kmerun/Čistychov a v neposlednom rade Gebod a Kiki Pro z Cuby. Cover spravil tentokrát TRU aka Starček, fotil Mario Gotti.

Rap/Evolúcia znamená smer a postoj k vývoju ľudí, medziľudských vzťahov a k vývoju hudby. Album bude obsahovať časti Rap, Evolúcia a Bonus. Tématicky sa viac bude podobať na debutový album Né Produkt. Vydavateľom je Bottleshop records (bývalé Odbery).

R/evolúcia prichádza čoskoro!!! Tešíme sa …

Tracklist: Rap/Evolúcia (Pravda Do Papule)

1. R/Evolúcintro
2. Čo Sa S Vami Stalo?
3. Otvorte Si Oči!
4. Niečo Tu Je Divné
5. Rap/Evolúcia
6. P.D.P.
7. Koľká Bije?
8. Život Čo Žijeme feat. DNA
9. La Calle feat. La Conexión
10. Slepá Láska
11. Nádej feat. Slipo
12. Sin Limite feat. Pellon MC
13. Se Te Ve La Vida feat. La Conexión
14. Chce To Stále feat. Mad Skill, Mišo Biely
15. Koľká Bije? (telefon remix)
16. P.D.P. (Mad Skill remix)

Uprising s radosťou oznamuje, že 4. decembra sa uskutoční zimná edícia festivalu, na ktorú sa podarilo pozvať fanúšikmi najviac žiadaných umelcov. Do bratislavského MMC prídu legendárny Macka B, a energická francúzska partička Irie Revoltés.

www.uprising.sk

Fotky: Keit

Po minuloročnom výpadku organizátori situovali „hiphopovú dráhu“ do prírodného areálu Pískovny Oplatil blízko Pardubic. Pripravili tri stajne, v ktorých „jockeyi“ so svojimi koňmi v podobe gramcov a majkov burcovali divákov, menovite to boli Hlavný stage, Party in House Stage a Radio Spin Stage. Okrem toho bola k dispozícii aj Adidas original dance aréna pod holým nebom, kde si breakeri určite prišli na svoje (aspoň prvé dni festivalu).

Slovenská družina dobehla až druhý deň vo večerných hodinách, a teda žiaľ zmeškala výstup niektorých česko-slovenských „koní“. Nič to však nemenilo na tom, že si noc chcela ešte užiť. V horúcom večeri sme sa zahrievali drinkami pod Redbull stanom a čakali na favorita večera DJ Premiera. Headliner samozrejme s vysokým kurzom nesklamal a užíval si svoj skvelý „beh“, ktorý venoval Guruho potenciálnym narodeninám. Selekcia trekov ako Royalty, Full Clip či Mass Appeal nenechali nikoho chladným. Koncert bol doplnený o show bieleho koňa z Year Round Records Nicka Javasa, ktorý rozpumpoval dav bombami ako napr. Not a Game, Legendary či Opportunity knocks. Škoda, že sa na Preema nedalo staviť, dovolíme si tvrdiť, že je jednoznačným víťazom „Veľkej HipHopJamickej“. Zajazdil si s ním na pár metrov aj slovenský Rytmus (video závodu, kde sa držali nos pri nose, si neskôr určite pozrieme v Rytmusovom klipe Jediný). A bavilo sa a jazdilo do rána „tmavého“…

Posledný deň festivalu bol okorenený výdatným dažďom a varovaniami o víchrici, ale ani to neodradilo cca 6500 hostí festivalu od chuti zabávať sa. Mokré hlavy, mokré šaty zapríčinili, naplnenie kapacity stageov a tým pádom aj návštevnosť jednotlivých koncertov. V neskorších hodinách mali diváci možnosť zažiť „splašené kone“ na „freestyleovej dráhe“ v Party in House stagei, kde okolo 40 priemerných až podpriemerných (bez urážky) vystupujúcich sa snažilo dokázať svoje skills pred početným publikom. Porota mala ťažkú úlohu, titulovať toho najlepšieho z najhorších, čo sa koniec koncov asi aj podarilo. Dav sa preriedil (či už z dôvodu headlinera na hlavnom stagei alebo utíchajúcim dažďom) a začala show v podaní Strapa so Spinhandzom, ktorí aj napriek všetkému dali plnohodnotný koncert. To isté platilo aj pre Kajdžasa, ktorého na stagei klasicky doplňoval Svetový hlas s Lugerom a za gramcami DJ Lucco. Menším sklamaním bolo aj vystúpenie druhého favorita Slim Thuga, ktorý predviedol diametrálne odlišnú show od headlinera predchádzajúceho večera. Pravdepodobne divákov, ktorí obľubujú jeho tvorbu koncert mohol zaujať, ale pre bežného poslucháča v ten večer headliner nebol zaujímavý.

Festival aj s istými nedostatkami bol zorganizovaný na úrovni a dúfame, že v budúcich rokoch bude obstojne konkurovať aj festivalu rovnakého charakteru s dlhšou tradíciou.

Fotky a pár videí z „dostihovej trate“ skontrolujte pod článkom.

Text: Duke/Laes
Foto/video: Maroš (90bpm.sk)/Duke

Chápem, ako to v muzike vzniklo. Písali sa asi tak tridsiate, štyridsiate či päťdesiate roky (nehodiace sa škrtni), a zrazu sa v nahrávacom štúdiu začal objavovať človek, ktorý chlapcom s gitarami trpezlivo vysvetľoval, že tento riff fakt nie, a že keby ten magor za bubnami skúsil občas udrieť do tej hajtky, možno by to celé dostalo úplne iný groove. A tento „ktosi“ v baloňáku a s cigarou v ruke potom zašiel do nejakej hudobnej stanice, kde spíkra presvedčil, že tento asfalt je fakt diskotéková bomba.

Aj pri filme je práca producenta relatívne jasná. Zoženie peniaze, postará sa o hladký priebeh nakrúcania, hovorí do scenára i kastingu hercov, no sám film prakticky nenakrúca. Ale v súčasnej hudbe? Presnejšie, v súčasnej elektronickej hudbe (áno, aj hip-hop)?

Hiphopový producent je predsa niekto, kto nielen krúti hlavou, keď sa rapper už pätnástykrát nedokáže trafiť do beatu, ale predovšetkým tú skladbu napíše. Takže, zabudnime na producentov a hovorme radšej o hudobných skladateľoch. I keď výnimky, ktoré z banky zvukov ukradnú celú skladbu, jestvujú. Tí nech sa pokojne nazývajú producentmi.

Po takomto obsiahlom úvode si teda položme otázku: je G-bod skladateľ alebo iba ďalší z rady producentov prefabrikovanej hudby?

V tomto okamihu by mohla nasledovať prednáška o kontextoch. Vzhľadom na veci, ktoré bežne v domácom rape vznikajú, sú Sekvencie nepochybne dobrý album. Dobrý v zmysle strednoprúdového hip-hopu. Ak by padla otázka, v čom G-bodove skladby vybočujú z radu tuctov podobných po celom svete, odpoveď by sme hľadali len ťažko. Možno preto, že až také zaujímavé nie sú.

Urobiť poctivú hip-hopovú skladbu nie je jednoduché. A G-bod takúto skladbu napísať dokáže. Lenže to má stačiť? Ako komu. V mojich nárokoch na dobré tracky figurujú aj slová ako progres, hľadanie zvuku a odvaha ísť inokade. G-bod si pozbieral to lepšie z domáceho pieskoviska a snaží sa postaviť hrad. To je fajn, ale v istom veku z pieskovísk človek vyrastie. Alebo sa bude navždy hádať o veľkostiach kýblikov a lopatiek.

Možno som cynik, keď mi je úprimne jedno, či sa v skladbe dal alebo nedal dokopy Názov Stavby. Oveľa viac ma teší sebareflexia, ktorá sa v tejto skladbe objavila. To sa na našej scéne často nevidí, všetci chcú byť víťazi, málokto priznáva prehry. Už len preto dúfam, že Babylon bude hitom a o pár rokov naň budeme s nostalgiou spomínať.

Známe mená, ktoré G-bod na album dotiahol, pritom dokazujú, že rapovať vedia. Ale dookola opakovať, že Čisty, Slipo či Danosť majú zaujímavý flow, hádam netreba. Teda pokiaľ sa práve Bacil nepokúša o fakt duchaplné doubletimes v skladbe Piatok. Alebo G-bod o timbalandovský beatbox v produkcii. Musím priznať, že vtedy som po dlhej hudbe vybuchol smiechom. Aj keď svoje na tom mala aj autoladička na Bieleho vokáloch. A keď už tie negatíva, skladbu Osud považujem za gýč. Predovšetkým hudobne.

Sekvencie sú príjemný album. Nepovažujem ho za progresívny, wonky/glitch trendy európskej elektroniky sú v súčasnosti inde. Ale proti tomu sa dá namietať v duchu nejakého rukopisu a vlastného zvuku. Na pôvodnú otázku, čo je G-bod skutočný hudobný skladateľ, však musím odpovedať, že zatiaľ ešte nie. Ale veľa mu nechýba. Škoda len, že tento album nevyšiel pred tromi rokmi. Aj ja som bol vtedy hudobne inde.

www.myspace.com/gebod1

Tracklist k CD Sekvencie (Hip-Hop.sk / EMI – 2009)

1. Predohra
2. Čistychov – Dno
3. Dna a Berezin – Bol som ako ty
4. Slipo s Mr. Brady – Zlý sen
5. Bacil a Vladis – Druhý
6. Danosť a Vakill – Čistý štít
7. Bacil a Koko Najs – Inflagranty
8. Landry – Sekvencie Babylon
9. Názov Stavby – Babylon
10. Vladis – Osud
11. Danosť a Decko – Svet je…
12. Row G – Triste départ
13. Biely a Čistychov – Zničíme koberce (+ beatbox Cut Dem)
14. Bacil – Piatok
15. Finále

Album je omnoho osobnejší, ako všetko čo tu bolo v podaní Čistychova predtým. Raper otvára témy týkajúce sa jeho osobného života, vzťahov a citov. Piesne ako V tom viac!, Už nemám s tebou sny a Premena, to už nie je behanie po akciách a lov žien na jednorázový sex, to už je hľadanie trvalejších hodnôt, rozčarovanie, rozchod, zmena kôli žene – problémy citovo zrelých ľudí. Oceňujem, že sa Čisty odvážil zájsť aj do týchto oblastí aj keď tým možno jeho imidž zvieraťa utrpí. Možno práve kôli tomu tieto skladby hneď dorovnáva dávkou pártytrackov. Každý do ma pozná je ešte celkom zaujímavý, prekvapivo vďaka Bieleho refrénu, ktorý sa mi po mnohých pokusoch konečne páči. Inak sú ale všetky párty tracky na tomto albume na jedno kopyto s inými, čo sme už v podaní Čistychova počuli – plytké texty, prázdne myšlienky a bavia čoraz menej.

Väčšinou mi vadí, keď je na albume viac hosťovačiek než sólových vecí interpréta. Posledný doberman má tých hostí veru požehnane, ale v tomto prípade mi to až tak nevadí. V každom z trackov Čistychov výrazne dominuje a hosť je tam skôr len také spestrenie, čiže presne ako by to malo byť. Napriek tomu by som skladby Ťažká váha (s Berezinom a Targetom), Zapni pas (s Duane Flamesom) a Vieš kdo je?! (s Miky Morom a Orionom) pokojne oželel. Všetky tri majú podobnú myšlienku – presviedčať poslucháča, že ja som ten naj (tvrdší, rýchlejší, lepší….), podobnú štruktúru a podobne ich texty po pár počutiach nudia. Navyše v posledne spomínanej má Miky Mora až nadpriemerne zlú slohu a Orion tiež len melie ako by musel a nie chcel.

Obsahom zaujímavá je rovnomenná pieseň Posledný doberman. Odhaľuje záležitosti zo zákulisia Názvu stavby a my sa konečne aspoň trocha dozvedáme ako a prečo to bolo. Tak ako na celom albume aj tu Čistychov používa príznačné metafory a prirovnania. Najlepšou skladbou albumu je pre mňa Až časom, kde sa stretla pohromade celá zostava Lúzy. Slipova sloha je extrémne dobrá a Čistychov tou svojou tiež nezaostáva. Nespomenúť mi ešte nedá Intro a Outro, kde sa na malom priestore poriadne vyšantil mladý producent Emeres. Pozitívom je, že aj tu Čisty prispel nejakou tou slohou a veru tá v Intre šlape poriadne. Taký flow nemá hocikto.

Po producentskej stránke je album v dobrých rukách. Väčšinu práce tu odbili Čistychov s Bielym, či už samostatne, alebo ako Čistobiela produkcia. Ďalším častým aktérom skladieb je Cut dem, ktorého hudba má tú správnu energiu. Na albume nechýba ani jedna povinná Wichova hudba aj keď podľa mňa jedna z tých slabších a ako to už momentálne v Bratislave chodí, jednou produkciou musel prispieť aj Gebod, ktorý si týmto pripisuje ďalší zárez za vysokokvalitný beat.

Posledný doberman je dobrý album s veľa pozitívami a s určitou dávkou negatív. Keby som si mal vybrať niečo z aktuálnej tvorby členov bývalého Názvu Stavby, zvolil by som asi Denu, pretože jeho album je omnoho kvalitatívne vyváženejší. Čistýchov má mnohé silné vrcholy, ale aj veľa vaty.

www.myspace.com/cistychovmusic

Tracklist k CD Posledný doberman (EMI – 2008)

1. Prichádza…
2. Každý do ma pozná (feat. Mišo Biely)
3. Kam to ide?! (remix)
4. Bouge (feat. Matt Houston)
5. Posledný Doberman
6. V tom viac! (feat. Mišo Biely)
7. Rap hra
8. Dáme ho (feat. Tony Touch)
9. Už nemám Tebou sny (feat. Dannie)
10. Ťažká váha (feat. Target & Berezin)
11. Zapni pas! (feat. Duane Flames)
12. Až časom (feat. Slipo)
13. Premena (feat. Natalie)
14. Vieš kto je?! (feat. Miky Mora & Orion)
15. Ako brat moj vlastný
16. Odchádza…

Sedím uňho doma a ukazuje mi čosi na PC. Nejaké útržky novej skladby, s ktorou sa práve hrá. Na obrazovke tracker, Fast či Mad, podrobnosti dávno zošediveli. Na stole gramce, mix a azda prvé siahnutie si na túto záhadnú techniku. A tiež pár babyskrečov.

Pamätám si.

Stresovanie pod bratislavským Prístavným mostom, asi druhá či tretia vec. Bláznivé nadšenie farbou a pocitom zakázaného. Vek, keď sa treba búriť, lebo práve vzbura je tým najbanálnejším a najvšednejším zákonom puberty.

Pamätám si.

Kričí na nás nejaký zakomplexovaný idiot, ktorý by družstvo najradšej videl s medailami na krku a seba s fotkou vo vitrínke klubovej slávy.Ani jeden z nás pritom nie je bohvieako talentovaný, a tak riešime otázku, či nás to ešte baví.

Pamätám si.

Kupujem od neho eponymný debut Trosiek i demo akejsi neznámej kapely, ktorá si vtedy vraví Krakalla. Kto by povedal, že dnes skončí ako AMO. Idem si pozrieť „koncert“ zostavy vraviacej si Heslo v klube pri zimáku Bezky a náramne sa mi to páči. I keď, vtedy sa mi páči všeličo.

Pamätám si.

Tancovanie v klube Eden, tom druhom, na Obchodnej. Rap sa pomaly dostáva do módy, no celé to je ešte akési úprimnejšie. I keď nie až tak veľmi. Ale máme pätnásť či šestnásť a myslíme si, že zmeníme svet alebo aspoň seba.

Nepamätám si.

Žeby sa čokoľvek z tohto mohlo podpísať na mojom terajšom úsudku. Kamarát nekamarát, známy neznámy. Nostalgia nenostalgia. Každý svojou cestou, bez ružových okuliarov minulosti. Je to preč.

Preto pochybujem o význame albumov, ako je „mixtape“ Hra sa začína dídžeja Kappu. Mixtejpu, ktorý ani náhodou nie je mixom, pretože fade out fade in a výstrely ako prechod zvládne skoro každý, ani tejpom, keďže to je CD. Kým kapela či MC na mixtejpe prezentujú nejaké svoje rapové schopnosti, dídžej by mal techniku turntablismu. Ale Hra sa začína je v podstate iba obyčajný výber kapiel, ktoré slovenskému hip-popu vytvárajú tvár. Nič viac a nič menej.

Túto trocha zvrátenú tendenciu suplovania výberoviek v podstate odštartoval už Viktor Hazard, no pri ňom ešte stále môžeme s pokojným svedomím vravieť o technike mixu. Pri Kappovi len ťažko. Obdivujem party platňojazdcov, ktorí majú cit pre diskotéku, ale nazývajme ich selectori, nie dídžeji. Príde mi to hlúpe pri chlapcoch, ktorí denne do pol štvrtej ráno trénujú svoje juggle rutiny.

Ale preč od formy, späť k obsahu.

Pri počúvaní albumov ako Hra sa začína sa pred vami odkrýva celá bublina, či ak chcete ilúzia, slovenského rapu. Možno práve v tomto sú podobné disky najprínosnejšie. O smrti rapu sa tu vedú diskusie už niekoľko rokov. Je to blbosť, evolúcia je neúprosná. Ale počúvaním Kappovho disku presne zistíte, kam domáci hip-hop smeruje. Či ako som už dávnejšie správne napísal: kde prešľapuje. No poporiadku.

Že z Geboda čosi bude, cítim už nejaký čas. Nikdy by som však nepovedal, že ma pozitívne prekvapí Dena. Skladba Vela krát funguje, aktuálny, i keď už trochu konvenčný, zvuk, zaujímavé frázovanie. Lenže tých príjemných prekvapení oveľa viac nie je. Ešte tak Mora a jeho P.a.r.t.y. či GPS Jednašestky. I keď bohvie, či zábavnejší, ako rap tejto petržalskej zostavy, nie je beef s Mikym.

Nironic je ďalší tuctový „fifty like“, atmosféra Dušových 60 barov do koncepcie nesedí a v Abeho staroškolskom crate diggin podklade zle pracuje basa, pričom Koko nepredvádza nič z toho, prečo ho mám ako jediného z H16 rád.

Jednoduchý mudrlant má flow, o čom všetci vieme, a tým to končí. I keď beriem, jeho spomienkové, a teda v podstate úprimné, skladby sú azda tie jediné, ktoré majú zmysel. Aj keď je kydov viac, ako regulérneho rapu.

Kaidžasov prejav osobne nemusím, ale vec vkusu. Je však pravda, že v skladbe Nestaraj sa vybočuje z mazľavého priemeru slovenskej rapovej nudy. A Moja Reč má aj lepšie zárezy, no stále sú zaujímavejší, než mnohí iní.

Odkedy sa Orion štylizuje do role parketovej šelmy, baví ma skôr Wladimir, ktorý na rozdiel od neho aj čosi vraví, nielen rozpráva. Reggaeton v slovenčine znie dosť smiešne (hudba chlapci, ach tá hudba), podobne ako R’n’B. Jazyk je totiž sviňa a vďakabohu nedovolí každému.

Nyaka by nemusela byť s podkladom v disharmónii, nie každý totiž musí znieť ako Rihanna, ale aspoň ako tak. Ale taká Dara, so všetkou úctou, zvonky štěstí jej na Kappovom mixtejpe nezvonia. Aj keď PR si vie urobiť dokonalé, to beriem. Ale je tiež možné, že to iba ja takúto hudbu nechápem a som jednoducho úplne mimo. Možno som ešte nedorástol na kakofonické intonovanie.

Ako zaznelo vyššie, Mora s Hajtkovičom fungujú. Miky je jeden z mála slovenských rapperov, ktorým aroganciu verím. Pokiaľ to práve nie sú vesty a brokovnice. Píšem si do debilníčka, „robíte hip-pop, na rap ste mäkkí“. Diss.

Rovnako ako H16. Síce je to rap pre rap, ale aspoň sranda. Škodoradosť je najlepšia… Ale na druhej strane, mám rád akordeón a mám rad Čistého flow, pretože je originálny a stále rozpoznateľný i po tých rokoch. Vďakabohu. A vďakabohu za W518.

Priznám sa, trochu nechápem. Ak už teda prehltnem otázku: preboha, prečo. Je veľa talentovaných turntablistov, ktorí nikdy nebudú mať správne známosti, no budú vedieť narábať s mixom a zápästím. Jasné, svet nie je spravodlivý a nikdy nebol. Ale osobne sa nemôžem zbaviť pocitu, že počiny ako Hra sa začína slúžia vydavateľstvám iba ako kasička na peniaze. Tentoraz si to odniesol Kappa, i keď si vraj celý ten projekt vymyslel sám. Nešpekulujme, kto sa na kom chcel zviezť. O tejto nahrávke som už čítal nejaké nadšené texty, no sám toto nadšenie nezdieľam. Asi je najvyšší čas pouvažovať, či mi domáci hip-hop ešte čosi dáva. Ale to už je osobná paranoja a nikoho ďalšieho sa netýka.

PS: Tak ako je recenzentov názor na hudbu bezpredmetný pre hudobníka, je hudobníkov názor na recenziu bezpredmetný pre autora recenzie. Recenzie sa totiž píšu pre ľudí, nie pre kapely. Rovnako ako hudba, ktorá sa nerobí pre recenzentov, ale pre poslucháčov.

PS2: Ak bude mať po prečítaní tohto textu zase niekto potrebu riešiť ma v pesničke, kľudne. Lebo: „Je jedno, čo o vás píšu, dôležité je, aby správne napísali vaše meno.“

CD nájdete samozrejme v našom Online SHOPe

Tracklist k CD Hra sa začína (Hip-hop.sk / EMI – 2007)

1. Intro – Hra sa začína
2. Dena – Vela krát
3. Nironic – I got my (nigga what)
4. Koko Šajs – 60 barov
5. Primitívny Intelektuál – Nechcel by si
6. Kajdžas – Nestaraj sa
7. Moja Reč – 25 panákov
8. Orion feat. Vec – Noční jezdec
9. I.Co – You don´t know
10. Nyaka feat. Nironic Don´t let go
11. L.U.Z.A – Poď žiť s nami
12. Dara Rolins – Let me know
13. Miky Mora – P.A.R.T.Y
14. Drvivá Menšina – V centre diania remix
15. H16 – GPS
16. Tina feat Čistychov – Čo ma láka
17. Farenheit feat. Xia, Sizzla, Jigzagula – Esta Loca
18. Čistychov – Teraz uhnite!
19. SuperCrooo feat. Wladimir518 – Sweet dreams
20. Outro

Kruh sa uzavrel. Môžeme povedať, že vonku už má album každá zásadná zostava slovenskej hiphopovej scény. Pritom debut Lúzy je album, na ktorý sa čakalo podobne netrpezlivo a najmä dlho ako na Vecovo Dobré ráno. Najmä, keď Drvivá Menšina má dnes na pultoch obchodov albumy už dva. Lúza však dozrela ako víno. Ako neskorý zber. Keď v deväťdesiatych nás ešte fascinovala tá dravosť, surová špina prvých demokaziet bohviekde pofidérne nahraných, dnes už predsa len chceme počuť dôrazný zvuk, zaujímavý obal – a bohužiaľ, mnohým to stačí. Kupovať obaly namiesto obsahu. Sám sa stať obalom. Nie je to však prípad Lúzy.

„Stále tí istí chalani dáky z diaľky.“ To nekonečné čakanie sa oplatilo. Je pravda, že Čistychov má na konte vlastné sólo Né produkt a Hajtkovič svojou produkciou obšťastňuje nejedného rappera, no až zostava Čistychov, Slipo a Hajtkovič je plnohodnotný tím. V minulosti sa možno ozývali hlasy, že Slipo ťahá v tejto trojke za najkratší koniec, dnes je však Čistému prinajmenšom rovnocenným partnerom. A spolu s Danom sa svojím prejavom i dikciou vhodne dopĺňajú.

„Moja snaha ako titulky vo filme ti moje možnosti rýchlo uvedie.“ 3mená 4písmená, samozrejme tiež názov jednej skladby z Reči našej, je debut hravý aj dravý, prídu si pri ňom na svoje nielen priaznivci párty beatov, ale aj tí, ktorí chcú počuť nie tých, čo stále rozprávajú, ale najmä tých, čo aj čosi vravia. A to je niekedy ako behať s lupou v kope pomaly hnijúceho sena. Občas naozaj pomáha vypáliť stodolu. Ihly nehoria.

„Osud moje karty má, s nimi party hrá, keď si nevie rady občas karty rád mi dá a vtedy rozhodnutie pripadá na mňa a tak i trápi ma.“ Nechýba ani svojský a do ostrých hrán vybrúsený flow rapperov, súčasné produkcie v duchu stále obľúbenejších syntetizátorov i poctivého a pre Hajtkoviča tak typického samplovania nástrojov ako cymbál či čembalo, ktorému dvakrát sekunduje Čistychov. Ako hostia sa predstavia napríklad Marián Čekovský za klavírom, Rytmus, Ego, Miky Mora a Moloch či Tina, Drvivá Menšina, Biely i Igor Kmeťo. Ako bonus sú relatívne vtipné medzihry v duchu stále populárnejšej mafiánskej grotesky English is easy či Maf story. Devízou albumu je tiež jeho úprimnosť. Lúze sa dajú ich verše veriť, čo bohužiaľ nie je v rape vždy pravidlom. Nie je preto nemiestna úvaha, či rap predsa len nie je pokračovaním tradície bítnikov a slam poetry. Niektoré slovné zvraty priam nabádajú k takémuto uvažovaniu. Nehladiac pritom samozrejme na vonkoncom iný kontext, v ktorom hip-hop vznikol.

„Si vo svete nesplnených prianí, ktoré sprevádzajú klamy, a tie pôsobia rany, tak to vidia ulice, ktorých súčasťou sú brány, na ich otvorenie musíme prísť sami.“ Je skoro vyhlasovať nejaký album za najlepší, najzaujímavejší či najzásadnejší. To rozhodnú až dejiny a hudobní historici. Najmä ak je ten album vonku iba pár dní. Môžeme však byť radi, že práve teraz sa na českej i slovenskej hiphopovej scéne vynorilo niekoľko nosičov, ktoré rozhodne prevyšujú všetko, čo tu doteraz kto vytvoril (nostalgia nenostalgia). Patriotov môže tešiť, že popri Hádej kdo Indyho a Wicha a Neurobeate WWW (je to vôbec hip-hop? asi nie), je tretím z nich práve album 3mená 4písmená Lúzy. Myslíte si čo chcete, ale prinajmenšom pre mňa osobne určite.

„Hudba z ulice, viacej vinná jak nevinná, vinní sú dole, tu tak nerýp ma, bo chňapne rým ťa.“

PS: Ukážky sú z textov Idú po mne, 3mená 4 písmená, Nebolo to náhodou a Hudba z ulice. Jou!

Tracklist k albumu 3mená 4písmená (EMI / Hip-Hop.sk – 2007)

1. Intro
2. Slovo k tomu I.
3. Ja mám hudbu + Tina, Marián Čekovský
4. Večer s Lúzou + Biely
5. Kto do teba kameň + Miky Mora
6. Nebolo to náhodou
7. Slovo k tomu II.
8. Aby si niečo …
9. Sám sebou
10. Petržalka + Moloch Vlavo, Miky Mora
11. Lov + Ego
12. Idú po mne + Dena, Šegy100, Bacil
13. Slovo k tomu III.
14. Hudba z ulice + Don Fantastický
15. Slovo k tomu IV.
16. Na každého iný meter
17. Tažko budem iný + Igor Kmeťo ml.
18. Slovo k tomu V.
19. Outro

Áno, Nejbr Mix je stále reprezentatívnym výberom toho naj na českej a slovenskej hiphopovej i R&B scéne. Samozrejme, mnoho vecí chýba, napríklad Gipsy a jeho nový projekt, ktorý je zaujímavejší, ako 90 percent súčasnej rapovej produkcie. Napriek tomu ale na Mixe nájdete ostrieľané mená i pár nových talentov ako je Idea, nájdete zaujímavé kolaborácie ako WWO s Orionom či Kontrafaktom, šarmantnú Katku Winterovú z EOST s Vecom a Mojou Rečou alebo Jedkera s W518 a Rytmusom. Ale pravdu povediac, nevidím dôvod, prečo by práve tento album mal byť tým pravým pod stromček.

Nemyslím tým, že Nejbr Mix je nejaký kalkul, produkt, ktorým chce Nejbr z ľudí ťahať peniaze (i keď pochybujem, že by to ktosi robil ako charitu). Myslím tým to, že v záplave nových albumov je konkurencia prisilná. Veď rátajte: Nejbr, Vik Hazard, Gipsy.cz, Indy a Wich, Moja Reč, Tina, WWW a čo ja viem čo všetko ešte.

Stále ale platí, že na nahrávke od Nejbru sa stretnete s v podstate celou česko-slovenskou hiphopovou elitou. Od PSH, cez Indyho a Wicha, Supers až po „našich“ ako Čistý, AMO, Moja Reč či Jednašestka z Hálovej.

Je sympatické, že tento raz nie je Nejbr Mix iba zbernou nádobou skladieb niekde už vydaných. Keďže mnohé sólové albumy sú práve v štádiu prípravy, aj mnohé skladby na Mixe sú relatívne neznáme.

Platí ale, čo som už napísal inde: toto CD dostatočne názorne ukazuje, kam sa uberá hip-hop v našich krajinách alebo ako vravia iní, kde prešľapuje. Bez výhrady a podľa vkusu.

Takže zopakujem minuloročné. Táto nahrávka sa už len kvôli niektorým novým skladbám oplatí. Otázka ale je, či aj tie nové skladby skôr alebo neskôr nevyjdú na nejakých nových nosičoch. Druhá vec však je, že Nejbr Mix je silný album. Ak so slovami album a silný narábate opatrne. Nemá ale zmysel sa nejako vyjadrovať ku skladbám, to si nechajme až na regulérne albumy. Vidieť však, že napriek hudobnému vykročeniu novým smerom u väčšiny skladieb (niekomu ten smer vyhovuje, niekomu nie), a teda prevládajúcemu elektru, ešte stále je obrovský rozdiel vo zvuku a nápadoch v beatoch tu a vonku. A nevravte že to je v technike, zvuk, aký vybrúsil Honza Muchow na albume Watching Black od Ecstasy Of Saint Theresa, je taký, o akom rapperi môžu zatiaľ iba snívať. Páni, je to totiž o schopnostiach. A aj keď máte zvuk, a Nejbr neznie zle, stále chýbajú tie nápady.

Možno to je naozaj tým, že čím som starší, tým viac prestávam domácemu rapu rozumieť. Nie, nie je to otázka veku. Je to otázka akejsi špecifickej lokálnej zacyklenosti. Našťastie, ani toto až tak veľmi pre Nejbr neplatí. Napriek tomu, množstvo skladieb nudí.

A nuda je to, čo by som pri hocijakom výbere čakal ako posledné. Nie je to síce naťahovanie jednej skladby do nekonečna ako na bestofkách interpretov ako Janet Jackson, ale nie je to ani nijaká revolúcia. Je naozaj scestné čakať revolúcie od výberov?

Zhrnutie? Znie to fajn, rapuje to tiež vcelku fajn a inak čo? Inak nič. Ak máte československý rap radi, budete mať radi aj tento Mix. Ak ho neznášate (aj takí sú), o svojej hiphopovej pravde vás tento výber nepresvedčí. Je jednoducho aktuálnym výberom z tunajšej hiphopovej scény. Otázka je, quo vadis československý hip-hop?

Apropo, ak sa vám zdajú niektoré vety povedomé, máte pravdu. Sú prebraté z recenzie na prvý diel. Pretože koncepcia je rovnaká, interpreti v podstate rovnakí, obal skoro rovnaký. Zmenil sa „iba“ tracklist.

CD nájdete samozrejme v našom Online SHOPe

Tracklist ku komplácii Nejbr Hip Hop Mix vol.2 (Neighbor Beats / EMI – 2006)

1. Indy a Wich feat Vec, Rytmus, La4 – Z Tvojí 1/4
2. Jedker feat Wladimír 518, Rytmus – Doceniaj wolnosc
3. Berezin feat Orion – Paranoja
4. H16 feat. SuperCrooo, Vec – Nejsom falošný remix
5. PSH – Rok PSH remix
6. Miky Mora – Moratón 2
7. Pio Squad – Dělej si co chceš
8. Čistychov, Zverina, Miky Mora – Akcia Jasná
9. Rytmus – Prečo
10. Zverina feat DJ Mike Trafik – (Ne)mala by si byť
11. WWO feat Orion, Kontrafakt, Wlodi, Sound Kail – I tak to Osiagne
12. Lúza – Večer s Lúzou
13. DTonate feat Idea, Moja Reč – Mnoho podob
14. Nironic produced by Wich – Sometimes
15. I.Co – Zadné vrátka remix
16. Moja Reč – What up
17. AMO – Vieš prečo je mi jedno
18. 2 Day´z feat. Nironic, Tina – What´s yo´ price?
19. Tina – Závislý
20. Kateřina Winterová, SuperCrooo, Vec, Moja Reč – Dávej bacha!
21. Ego feat. Kajdžas – Spoveď