“Skupina AMO, ktorá nedávo vydala svoj v poradí tretí album s názvom Positive, prináša ďaľší videoklip, tentokrát k sladbe s názvom Someone Else, v ktorej hosťuje nemecký spevák U-CEE. O produkciu sa postarali Damien “Damalistik ” Albert & Jean Michel “Djei ” Gogo (United Flavour).

“Skladbu sme vybrali preto, lebo k nej máme veľmi pozitívny vzťah, hovoríme v nej o potrebe začať posudzovať svoje konanie ešte predtým, ako začneme odsudzovať konanie ostatných. Ide z našej strany o veľmi osobnú vec a aj práve preto sme sa rozhodli natočiť videoklip práve k tejto skladbe” povedal o videoklipe Moe.

Réžiu videoklipu si zobral na starosť Branislav Vincze, s ktorým skupina AMO úspešne spolupracuje už niekoľko rokov, o kameru sa postaral Viktor Cicko. Videoklip sa chalani rozhodli urobiť veľmi jednoduchou metódou, sústredili sa na nápad a jeho kvalitné spracovanie – použitím zrkadiel v klipe sa snažia umocniť myšlienku sebareflexie. V klipe sa objavila aj kapela, s ktorou skupina AMO v sučastnosti vystupuje. Klip bol natáčaný v uliciach Bratislavy, nájdete v ňom teda veľa miest, ktoré istotne spoznáte.“

Práve odpoveď na túto otázku je totiž dôvodom, prečo niektorí bývalí rapperi robia (dosť mizerný) pop, prečo o iných už nepočujete a prečo muzika dnes vyzerá tak, ako vlastne vyzerá. A tým ani náhodou nechcem povedať, že vyzerá horšie ako pred rokmi. Je jednoducho iná.

Iné sú potom aj kapely, ktoré pred rokmi túto muziku robili. Niektoré sa snažia (akýmkoľvek) spôsobom zarobiť na zvyškoch hudby, ktorá sa už zliala so šoubiznisom. Niektoré sa pokúšajú nájsť nové trhy a nových poslucháčov. A ďalšie rezignovali a robia hudbou pre pár kamarátov, facebookový fanklub a internetové pochvaly na sociálnych sieťach.

Myslite na toto všetko, keď si budete púšťať nový album od AMO. Líši sa od domáceho hiphopu, a vlastne sa líši aj od predchádzajúcich dvoch albumov AMO. Napriek tomu nie je horší, i keď smeruje k inému ako klasickému poslucháčovi rapu. Positive totiž môže pokojne znieť v ktoromkoľvek komerčnom rádiu a neurazí ani všetkých tých polohluchých fanúšikov pseudohudby, ktorú z veľkej miery na týchto staniciach hrajú.

Positive je často viac dancehall a postreggae než hip-hop. Je už aj podľa názvu viac zábavou, príjemným neriešením, než deprimujúcou sociologickou sondou. Je uvoľneným večierkom v bare a nie sebestredným, osamelým spíjaním sa (v tom istom bare).

Iste, pre mnohých môže byť tretie AMO povrchným, zbytočným počúvaním. Nebol by som však na takúto hudbu príliš prísny – navyše to nie je pravda. Ak vo vás hudba neuráža posledné zvyšky vkusu, ak vám nelezie na nervy, ani vám neprekáža, je vlastne fajn.

Pritom spojenie „vlastne fajn” je asi najlepší spôsob, akým nové AMO opísať. Aj to dobré znie, aj sa to dobre počúva, aj to nie je zbytočne strávený čas. A po dopočúvaní to od vás nechce akési filozofické zamyslenie – čo je kladom aj záporom zároveň. Skladba Swing má jednoducho „grúv”, Nápad za milión je vtipným výstrelom (aj do vlastných) radov, Gramo Rokkaz fungujú a anglicky hovoriaci hostia naopak nie.

Nakoniec by bolo odo mňa fér priznať to: AMO je kapela, ktorú mám rád a ku ktorej ma viažu isté spomienky. Pamätám si, ako mi koncom deväťdesiatych či začiatkom nultých rokov Peťo alias (dnes známy) dídžej Kappa predával nahrávku Krakally. Pamätám si Marekove freestyles – napríklad legendárny duel s Delikom. Dnes exčlen Viktor bol môj spolužiak na výške, Milan bol a je jedným z najšikovnejších hudobníkov v domácom hiphope.

Ale áno, sú to už roky.

Tracklist

01. Headline
02. Spolu + Polemic
03. Swing
04. Nápad za milión + DJ Spinhandz
05. Fajn
06. Štýl + Gramo Rokkaz
07. Someone Else + U-Cee
08. Toľko rečí
09. Ex
10. Hej! + Tribuman, Gill’us & Mr.E
11. Nechám sa zviesť + Misha
12. Naozaj? + Ras Zacharri
13. Roky + DJ Miko

Album na recenziu poskytlo Gregor Agency.

Čo sa za tých jedenásť rokov zmenilo? Nič. Nič podstatné. Chvalabohu. Žákovic open je po módnej vlne organizovania všakovakých festivalov síce už nie najmenší, no stále si (paradoxne) s radosťou stále drží primát najmenšieho tradičného festivalu na Slovensku, atmosféra je stále srdečne úprimná, a aj keď o nej viete a čakáte ju, vždy keď prídete na miesto a strávite tu tie dva dni, tak Vás prekvapí a dostane, Žákovic Hill je napriek dostatočnému množstvu miest na sedenie stále obľúbeným sedplacom, gro hudobného programu je stále „bratské“, ale predsa len pootvorené už aj svetu. A HEX je stále HEX.

Čo teda priniesol tento ročník? Pred začiatkom festivalu vrásky všetkých ohľadom počasia s tichým mädlením rúk predavačov gumákov. Slovenský festivalový návštevník však už spolu s festivalmi taktiež dospel, a tak sa gumáky stali už jeho povinnou výbavou a bol pripravený aj na najkatastrofickejšie predpovede nepresných meteorológov. A nakoniec ani neboli tak potrebné, a čo neabsorbovala tráva, tam tráve pomohla slama.

Piatkový program priniesol avizovaného headlinera v podobe Arrested Development, ku ktorým bol vhodne naaranžovaný program. Začalo to A.M.O. s najväčším ohlasom pri skladbách Abstinent a Spolu, pokračovalo Zónou A, kde predzvesťou výborného koncertu bol už len samotný fakt, že chalani sa zodpovedne nazvučovali, stupňovalo sa Billy Barman-om s vydareno-nerealistickým coverom Chleba od Koňýka a spol. a vyvrcholilo explóziou energie v podaní Arrested Development.

Tí napriek technickým predkoncertným problémom predviedli strhujúcu show pozitívnych vĺn, úžasného vystúpenia a energického maxima, ktoré strhlo každého v najväčšom koncertnom dave festivalu. Dokonale potvrdili svoju povesť, ako aj postavenie headlinera, a dokázali, že rozhodnutie organizátorov pozývať podobné zahraničné kapely so strhujúcimi vystúpeniami bol jednoznačne dobrý krok. Reggae v podaní United Flavour tak bolo príjemnou „vytriasačkou“ po piatkovom programe, pričom ak všeobecne platilo, že piatok býva na Žákovici len predzvesťou ešte lepšej soboty, tak bolo jasné, že sa je na čo tešiť.

A veru že bolo! Počasie sa umúdrilo, a tak Andreja Šebana sa dalo počúvať aj ležmo na tráve, resp. na mieste, kde bola pred dňom ešte tráva, po vlažných the Uniques to rozpálili mladí chemici z Košíc Puding pani Elvisovej, ktorí sa profilujú na jednu z najlepších súčasných slovenských koncertných skupín, a potom už prišiel silný triplet. MIG 21 s Jiřím Macháčkom zabavili celý areál, HEX potvrdili, že nielenže nestarnú, ale zrejú ako víno a tretí drahokam na korunu pridal David Koller, i keď najmä hitmi, ktorými spravil zo skupiny Lucie českú legendu.

Atrakcie a druhý stage, ktorý mal v podstate len doplnkovú funkciu bez ambície konkurovať svojmu väčšiemu a staršiemu bračekovi, plniac funkciu skôr oddychovej zóny (čo je len a len dobré riešenie vzhľadom na nutnosť prejsť k nemu cez cestu 1. či 2. triedy), vhodne doplnili kolorit festivalu a tak sa po celom festivalovom kolotoči dalo povedať – opäť dobre, a vôbec nie prekvapivo, ale už štandardne. A preto nie je pochýb, že Žákovic tam bude mať o rok po „nasáčkovaní“ novej trávy opäť „nasáčkovaných“ starých ľudí, ktorí už teraz vedia, že festival ich zase nesklame.

Fotky: Dušan Gajdoš
Text: Tomáš Baláž a Andrea Lamešová

Réžia: Martin Kazimír
Kamera: Mário Ondriš
Produkcia: Martin Kazimír, Albert Rafaj, Moe, Opak
Scenár: Martin Kazimír, Marek Červenák
Grafika: Moe

AMO & Band naživo môžeš vidieť na viacerých slovenských festivaloch, viac informácií a zoznam letných koncertov nájdeš na amo24hodín.sk

Po sezóne plnej veľkých klasických baletov ako Giselle a Onegin prichádza na dosky národného divadla tanečná lahôdka, ktorá osloví najmä milovníkov moderného tanca. Moderný tanec očami štyroch súčasných choreografov si budú môcť diváci vychutnať vo večere súčasnej choreografickej tvorby pod názvom Made in Slovakia. Jedným zo štvorice autorov je divákom dobre známy tanečník a choreograf Igor Holováč, ktorý na javisko prináša tanečnú miniatúru Anjeli nad mestom.

Spoluautor a známy slovenský event-maker Nikita Slovák toto výnimočné dielo popisuje ako príbeh o láske anjela k pozemskej žene. Vznešeného anjela fascinuje pozemská krása, ktorá napĺňa jeho srdce citom, ktorý doteraz nepoznal.

Anjelove skryté túžby však odhalí diabol a na javisku sa začína odohrávať dej plný vášnivej lásky, túžby a tajných snov. Anjelov sprevádza netradičná hudobná kombinácia geniálneho Mozarta a hip-hopového Opaka. Je známy ako spoluautor muzikálu Príbeh ulice, či spoluprácou so Zdenkou Prednou či Mishou.

V tanečnej kreácii si diváci budú môcť vychutnať tanečné majstrovstvo Olivera Jahelku, Rominy Kolodziej, Sergeja Jegorova či Violy Mariner – špička Slovenského baletu. Večer plný estetiky a inšpirácie si diváci môžu vychutnať 25. a 26. júna v historickej budove SND o 19.00hod.

Viac informácií na stránke snd.sk

Zabávaj sa a fandi našim hokejistom s Rádiom Expres a AMO pri hymne, ktorú nahrali špeciálne kvôli blížiacim sa majstrovstvám sveta v ľadovom hokeji. Baví nás, baviť vás a baví nás fandiť našim hokejistom. Fandíš aj ty?

A.M.O. & Rádio Expres – „Za náš tím”

Celý národ stojí radu od Košíc až po Blavu
V napätí pri kase aj na konci vzadu.
Všetci majú pravdu, že Slováci to zvládnu.
Tribúna sa plní každý pozná našu vlajku!
Tím Slovenska v šatni, chystá sa na ľad!
Každý vie že dnes nebude čas sa babrať!
Hrdo k mantinelom kráčajú v zbroji naše dresy.
2x Poďme borci na to nech sa máme na čo tešiť.

Ref.

Sme tam, keď sa naši chlapci oprú do puku,
keď sa spieva hlasno a ľudia sa držia za ruku,
keď sú naši v ohni a pred zápasom na krku,
máme svoje farby, svoje dresy, ruky vo vzduchu /hééééj/

Sme tam, keď treba veriť že to výjde jak má,
hra je hra, no chceme vyhrať, tak keď už sa hrá,
vieme rozdávať góly, tak že súper to vzdá,
všetci majú rešpekt pred tímom zo Slovenska!

Vieš čo znamená keď si neoholia brady? /čooo?/
Že súperi si s našimi nevedia poradiť!
Biela – znamená jasný ciel, potopiť súperov tučnou vlnou striel /yeah/
Modrá – je farba oblohy, kam pozre súperov brankár keď mu puk prejde pod nohy
Červená – Budeme potiť krv za našich, jedno je isté, jedno zlato nám nestačí.

Ref.

Odkedy padne buly, vieme byť jak odrhnutí z reťazí,
Patríme k tým najlepším, hovoria nám aj víťazi,
Malá krajina čo svetu zakaždým dych vyrazí,
Tak určite! Veď prehrali s nami viac ako tri razy!

Máme srdce pre hru, sme jak lavína keď pálime,
Keď pália na nás bez váhania do strely sa zvalíme,
Keď dáme gól, to vždycky sídliskami zahýbe,
Od Bratislavy až do Košíc, pome, zakričme! Goooooool!

2x Ref.

Skladba je dokončená a iba pred pár dňami začali prípravy k novému videoklipu. Ten bude animovaný a celý ho má na starosti mladý animátor Fanil Reipa. Klip má byť kombináciou animácie a fotografií a posledný weekend sa začal fotoshooting v ateliéri Sateliér, na starosti ho mal Berco Kufrik. „Pekne sme si rozdelili úlohy. Viktor vybavil reproduktory, Moe sa postaral o réžiu a ja som sa staral o baby. Museli sme dat pekné, lebo ide o pesničku “O bývalých,“ žartoval Opak.

„”Mojou úlohou bolo usmievať sa, popíjať kávičku, posedávať na stoličke s nápisom “Režisér” a poučovať ostatných, čo majú robiť lepšie. Moja vysnená práca. Musím podotknúť, že máme nazaj šikovných, uvoľnených a pohodových kamarátov a známych, ktorý dodajú klipu tú potrebnú šťavu a o to išlo. Aj vďaka nim bude tento klip viac osobný a už teraz vyzerá veľmi dobre. Už sa naň teším.”" MOE

Okrem samotných členov AMO a ich kamarátov v klipe vystupujú aj známe tváre ako speváčka Zdenka Predná, playmate Jana Minariková, moderátor Matej Sajfa Cifra, Poštár Janko – Ján Gordulič, raper DNA spevák Mišo Biely, herečka Slovenského národného divadla Milena Minichová alebo moderátorka Tamara Heribanová s fotografom Braňom Šimončíkom, či choreograf Milan Kereš s dcérou Klárkou. V klipe má svoju hereckú premiéru aj sedem mesačný syn producenta Viktora Hazarda, Nikolaj. „Volali sme si aj kamarátov, čo nemajú s hiphopom až tak veľa spoločného. Chceli sme, aby to bola v prvom rade zábava. Bol to taký mini žúr počas prvého slnečného dňa tohto roku,“ vysvetlil Viktor Hazard.

Sťahuj singel Ex od AMO

Moje očakávania boli pomerne neisté, najmä kvôli rozporuplným informáciám o albume, ktoré sa dostávali na verejnosť. Na jednej strane tu bol veľmi netradičný singel Twist. Ten spolu s fámami, že Opak na albume zabŕdne aj do štýlov ako raggae a dancehall naznačovali, že pôjde skôr o pestrý album plný Opakových úletov. Na druhej strane sa Opak neraz vyjadril, že pôjde najmä o tradičný rap. Neviem ani povedať, čo z toho som si želal viac.

A výsledok? Je to v prvom rade Opak. Skôr taký ako ho poznáme, len viac samostatný, viac výrazný, viac slobodný. Občas mám pocit, že sa s poslucháčom hrá, že skúša, čo všetko ľudia prijmú. Takéto sú napríklad skladby O-pičí song s Boyom Wonderom, Na začiatku so skutočne zvláštnym refrénom alebo Máš strašnú …, kde spolu s Bielym neriešia nič iné ako ženské zadky. Tieto skladby sú síce relatívne zaujímavé, ale nepovedal by som, že sú zrovna silnou stránkou albumu. Na pár počutí sú fajn, ale potom začnú niektoré ich aspekty liezť človeku na nervy. Hovorím najmä o často preafektovanom prejave akým Opak v týchto skladbách rapuje. Rôzne vzdychy a naťahovania slov mi fakt vadia a radšej by som tú prehnanú ležérnosť zamenil za pár momentov, kedy sa do toho Opak poriadne oprie.

Ďalšou stránkou albumu sú práve spomínané mimožánrové experimenty. Skladbu Twist asi väčšina z vás pozná, okrem nej sú tu zaujímavé skladby Sen, ktorý sa musel splniť a Musíme naučiť deti. Pri týchto dvoch veciach mi došlo, že Opak vie skutočne dobre spievať. Toto znamená značnú výhodu proti iným raperom, ktorí, keď chcú kúsok spevu vo svojej pesničke, musia siahnuť po nejakom hosťovi. Jediné, čo by som vytkol týmto skladbám je, že majú na Opaka jednoduchšie texty, opierajúce sa o niekoľkokrát opakované refrény. Na počúvanie sú ale veľmi príjemné.

No a nakoniec tu máme Opaka ako rapera. Trúfnem si povedať, že patrí medzi to lepšie, čo na scéne máme. Tak, ako o tom už neraz presvedčil predtým, presviedča o tom aj na albume Otvorenie. Ide mu to keď sa chopí tvrdších vecí, ako sú napríklad Stará škola, sociálne orientovaná skladba Ich závody či O čo ti ide. Rovnako dobre znie aj jeho romantická výpoveď v skladbe Románik. Veľmi dobre je poňatá téma Opakovho detstva a vývinu v skladbe Malý Em. Opakov prejav je čistý, prirodzený a najmä jeho texty sú uveriteľné. Mojím favoritom sa stala pesnička Najvác. To vám je hotová hymna a verím, že sa ňou aj zaslúžene stane. Perfektný Analytikov beat, plynulý Opakov flow, jednoduchý, ale absolútne chytľavý refrén zaradili u mňa túto pesničku medzi tie najväčšie klasiky slovenského rapu.

S producentov chválim už spomínaného Analytika, pre mňa veľmi pozitívne vyznel Viktor Hazard a kvalitne sa zapísal aj Opak samotný, ktorý si produkčne pokrýva zhruba tretinu albumu. Pár DJských vstupov Metysa tiež potešilo a oprášilo časy, keď DJ býval na takýchto albumoch bežným artiklom.

Ako teda Otvorenie uzavrieť? Je to kvalitný album, ktorý ponúka jednak klasický a kvalitný rap, jednak pár úletov, ktoré môžete pustiť sestre a donútiť ju tak chvíľu počúvať tú vašu neznesiteľnú hudbu. Netvrdím, že sa z neho stane nejaká klasika, tie už dnes asi nevznikajú, ale je to počin rozhodne zaujímavý a každá skladba má čo ponúknuť. Odporúčam a teším sa na produkcie.

www.opak.sk

CD Opak – Otvorenie nájdete samozrejme v našom Online SHOPe

Tracklist k CD Otvorenie (Hip-Hop.sk – 2008)

1. Intro
2. O čo ti ide
3. Ich závody
4. Opičí song
5. Twist
6. Más strašnú
7. Na začiatku
8. Najvác
9. Sen, ktorý sa musel splniť
10. Stará škola
11. Kto to povedal?
12. Malý Em
13. Románik
14. Musíme naučiť deti
15. Daj mi 5
16. …

Ticho, bez egocentrických vyhlásení ponúkol zadara internetovému vydavateľstvu AJLAVMJUZIK takmer 24 minút hudby. Bez rapu či spievaných vokálov, len inštrumentálky. Čosi pre fajnšmekrov. Lebo priznajme si – toto každému nemusí šmakovať. Moe varil zo starých „surovín“, ktoré však nie sú po záruke. Pridal k nim pár nových ingrediencií. Skrátka, zobral si pod ruku originálne skladby, naporcoval si z nich, čo potreboval a zamiešal. Chalanisko siahol do svojej hudobnej špajze po pestré „suroviny“. Niečo z jazzu, latina či funku. A mňa len teší, že samplovanie či „slučkovanie“ má čo povedať aj dnes. Potlesk mu za to!

Moe sa ukázal ako mazaný chirurg, ktorý dokáže oddeliť od celku najzaujímavejší motív. A s ním sa pohrať ďalej. Urobil to však citlivo s dôrazom na charakter originálu. Pridal rázne bicie, niektoré efekty a skladbičky sú na svete! Svoje inštrumentálne miniatúry nazval remixami. Moe netlačil na pílu a skladby nie sú zbytočne dlhé. Vie, že v najlepšom treba prestať. A najmä pri inštrumentálkach postavených na samploch a loopoch to platí dvojnásobne. Moe sa „vyblbol“ najmä v skladbe Go Funk, tam si už robil vlastné čachre s minimálnym použitím samplov z pôvodných skladieb. Táto skladba z celého konceptu vytŕča. Nájde sa tu i skladba, ktorá by sa dala teoreticky použiť ako singel. Think od Jamesa Browna. V Moeho úprave by zdvihol z hrobu aj samotného Browna. Get Up!

Moe celý album sfinalizoval doma. Žiadne štúdio, len prístup štýlom „urob si sám“. Tým, že ho dal vo formáte mp3, zvuková kvalita obstojí. Treba však priznať, že niektoré skladby by chceli viac, než len načrtnúť nápad. Ale takýto prístup si zvolil tvorca. Keďže ide o remixy, patrilo by sa poznať originály. Bez znalostí peciek, ktoré si Moe upravoval podľa svojho gusta, bude poslucháč podľa mňa trochu stratený. To je druhá chybička krásy. Preto odporúčam nájsť si originály skladieb povedzme na youtube. Kto však má trochu prehľad v hudbe, ocení Moeho hravosť, s akou pristupoval k pôvodným skladbám. Mňa bavili najmä nové verzie tých vecí, ktoré som poznal. A zase tie neznáme ma nakopli, aby som si našiel originály. To je práve na takomto type hudby krásne. Objavovanie tých pôvodných nahrávok. Lebo v mnohých prípadoch ide o borcov. Viď u nás menej známeho Curtisa Mayfielda či Georga Dukea.

Pre toho, kto berie samplovanie ako niečo prízemné alebo prekonané, nebude album Grandfather´s Chillout Mix nič moc. Pre toho, komu sa páčia takéto hudobné koláže, si príde na svoje. Oblíže si všetkých 5 a pustí si to znova vo svojom iPode.

Ty si ktorý prípad?

Stiahni si Grandfathers Chillout Mix remixed by Moe zo stránky Ajlávmjuzik

www.myspace.com/amomoe

Tracklist k CD Grandfathers Chillout Mix remixed by Moe (Ajlávmjuzik – 2008)

1. Bob James – Nautilius RMX
2. Elice Regina – Zazueira RMX
3. Jimmy Smith – (I Can’t Get No) Satisfaction RMX
4. Dani Stromback – Of Water And Sand RMX
5. Kenny G – Brasilia RMX
6. James Brown – Think RMX
7. Curtis Mayfield – Freddie´s Death RMX
8. George Duke – Brazilian Love Affair RMX
9. The Soul Searchers – Blow Your Whistle RMX
10. GoFunk – prod. Moe (gytara: Kenny G – Ritmo Y Romance, uvod James Brown)
11. Herbie Hancock – Hang Up Your Hang Ups RMX
12. Salsoul Orchestra – Getaway RMX

Text: Hari

Family Biznis, nový album jednej z najzaujímavejších slovenských hiphopových kapiel. A tiež zámienka znovu sa porozprávať. Každá zámienka dobrá. Navyše, keď tento rozhovor vznikal trochu dávnejšie, presne v polovici ich koncertnej šnúry…

Ako sa vám páčil Aurel?

Opak: Rytmus je fešáčik, s tou platňou nad hlavou, mu to sekne.

Osobne som úplne nepochopil, čo tým gestom chcel odkázať.

O: Zdá sa mi, že niekde spomína, že jebal Aurel alebo čosi takéto, takže týmto to chcel asi potvrdiť.

Vy a ceny? Zobrali by ste ju?

O: Prečo nie.

Moe: Tento rok boli celé tie nominácie nejaké divné. Ale pri všetkej úcte, je to predsa len cena Akadémie, čiže je to nejaká „profesionálna cena“.

O: Prestíž.

M: Nechcem pritom samozrejme znevažovať ceny, ktoré ti dávajú ľudia, len to je iný druh cien. Aurel by mal byť o tých viac zasvätených. Ja by som to zobral, nemám s tým problém. Je to tiež istá satisfakcia.

Beží vám šnúra, ako stíhate?

O: Sme presne v polke. Okolo toho vlastne nie je nič, iba ak súkromné…

M: Podľa mňa je práveže okolo toho najviac, ale všetko to rieši niekto iný. Najviac nám pomáhajú chalani z Kuul Fabrik, pretože okrem toho, že to celé dali dohromady, aj sa o to celé starajú. Nemusím zisťovať, či na mieste koncertu sú gramce, či je tam odposluch. V tomto je to jednoduchšie, prídeme, urobíme zvukovku a zarapujeme. Bežný koncert je totiž taký, že musíš vláčiť všetko možné a my teraz nič nenosíme, možno Viktor, odpojí a zapojí vlastný mix.

O: Máme stále toho istého zvukára, čo je obrovské plus, pretože na začiatku si nastavil presety, vie presne, kto má ako nastavený mikrofón. Teraz zvukovka vyzerá tak, že prídeme, urobíme ble ble do hudby a odchádzame preč, lebo všetko je nastavené.

Presunulo sa to do tej polohy profesionalizmu?

O: Absolútne.

Aký je teda rozdiel v porovnaní so stavom povedzme dva roky dozadu?

O: Z našej strany tam bola profesionalita vždy, vždy sme sa snažili robiť hudbu a záležalo len od miesta, kde sme hrali. Keď sme hrali na druhom konci Slovenska a nestíhali sme zvukovku, tak sme ju nedali. Snažili sme sa ju urobiť počas koncertu nejakými hajpmi, že „je je a jou jou, sme tu“. Takýmto spôsobom. Ale na turné je to úplne iné.

M: Je to lepšie. Aj s promótermi, pretože teraz je rapová vlna a oni si chcú do klubu zavolať živý rap, lebo im to pritiahne ľudí. Len tomu nie vždy prispôsobia sálu a zvuk. Ale je to čím ďalej, tým lepšie. Už sa nestáva, že niekam prídeš a ešte 20 minút pred koncertom zháňaš mikrofón. Je vidno, že keď ľudia niečo čakajú, tak do toho aj niečo dajú.

Zmenilo sa mentálne nastavenie promóterov, stáva sa ešte, že nevyplatia honoráre?

O: Neviem, či to je tým, že hip-hop je viac trend ako pred nejakou dobou. Ale stali sa nám aj také veci, že sme boli hrať niekde v Čechách a promóter nám vlastne nezaplatil nič. Ale stalo sa aj naopak, že sme niekde vlastne nemohli zahrať a značnú časť honoráru nám vyplatili.

M: Sa promóteri nedohodli medzi sebou a dali dva silné koncerty naraz vedľa seba, čo sa nemohlo zaplniť.

O: My sme tam fyzicky došli, ale nebolo pre koho hrať. A v rámci fair play nám to zaplatil.

Na skladbe počúvaj ma! Sa vysporadúvate s hejtermi. AMO a hejteri? Či nevyčerpateľná téma?

M: Ten refrén sme urobili v štýle I.Co. Lenže málokto to postrehol, takže sa to trochu minulo, ale dobrá vec….

O: Pre všetkých hejterov – aby ste vedeli –I.Co. je najvác!

M: To nemalo byť niečo proti nim.

O: Ono to vzniklo strašne spontánne, ja som išiel na hajzel a Viktor tú melódiu zahral na klávesoch a jak som sa vysral, tak sme s nim vymysleli ten drbnutý refrén.

M: Tak vzniká veľa vecí, pretože Milan je na tom záchode fakt dlho.

O: Keď serem a hrá mi refrén I.Co, tak ma napadajú najväčšie rýmy, vííííš!

Prečo ste si založili vlastné štúdio Zion 5?

O: Oveľa viac času a priestoru.

M: A tá pohoda pri nahrávaní. Nemusíš donahrávať pesničku a byť v štúdiu do rána do šiestej, pretože máš zaplatené štúdio a vieš, že máš len toľko a toľko hodín. Čo je bežné, pretože takto sme nahrávali my i všetci ostatní a nie je to bohviečo. Najlepšie je na tom to, že si môžeš povedať: chalani, dnes už fakt nie. Nemá to zmysel.

O: Bežne sa stalo, že sme si o desiatej, jedenástej povedali, že srať na to.

M: Keď vidíš, že za tie ďalšie dve hodiny aj tak nič nespravíš.

O: Radšej sa vyspať. Vypočuješ, zhodnotíš novými ušami a to, čo je zlé, dáš preč.

Čiže väčšia sloboda?

M: Každý mal možnosť robiť skôr niečo iné, nie zabíjať čas. Ale aj povedať si, že vieš čo, dnes fakt nie. Vieš ako sa nahrávalo u Jazzyho, v noci. Pretože cez deň sa to nedalo zaplatiť. Pritom to nie je Jazzyho chyba, to nie je nikoho chyba, každá skupina si môže vybrať, že nebude nahrávať v noci. Ale takto to je ďaleko pohodlnejšie.

O: To je akoby si bol dídžej a nemal svoje gramce.

M: Poteší ťa, že hrávaš na iných gramcoch, a keď máš lepšie, tak si ešte radšej. Ale keď máš svoje, tak si úplne najradšej.

Mali ste stavy, že ste vlastnú hudbu počuli už tisíc ráz a už ste ju ani nemohli cítiť?

M: Tentokrát práveže nie. Aj som si to s radosťou vypočul, keď sa to vrátilo z lisu. Pri tom prvom albume som to inak vnímal. Nahrávanie v noci a niekedy som o tej pol tretej bol fakt rád, že už ideme domov. Dodnes počujem, v tej veci s Mikym Morom, že som tam vôbec nemal hlas. Teraz som nahrával v úplnej pohode.

Odstup medzi albumami je vyše roka, tak dlho ste na ňom pracovali?

O: Práveže nie, za to obdobie sme koncertovali a vytlačili z toho, čo sa dalo. Predtým, než sme vydali tento album, sme cítili, že aj do tých koncertov už toľko nechceme ísť. Už sme to mali opočúvané. Cítili sme tlak zvnútra kapely, že treba spraviť nejaký nový počin. A tento album, hádam s výnimkou jednej veci, potom vznikol v priebehu štyroch mesiacov.

M: Tak isto ako minule to odštartoval Viktorov mixtape. Začalo sa nahrávať, začali sme dávať dokopy nejaké skladby. Nabehli sme a prečo teda neurobiť album.

Ako prebieha to dávanie dokopy?

O: Písali sme texty a tých textov bolo veľa. Niektoré sa vôbec nedokončili. Všetci traja sme urobili strašné množstvo hudieb a potom sme povyberali tie, ktoré sa nám páčili najvác. Aby sme uspokojili každého z nás. Kebyže Viktor urobil hudbu a mne by sa nepáčila, tak by som do nej nenapísal text. Takto to vznikalo.

M: Väčšinou to bolo hlasovaním, 3:0 – tak sme napísali texty a už to išlo. Ale sú aj veci, ktoré máme nahrané so spevom, ale Milan (Opak – pozn. red.) napr. nemal náladu napísať text, tak sa nenapísalo. Neboli sme nútení, že teraz máme štyri veci a musíme.

Opak, máš iný systém, keď robíš pre AMO a keď robíš pre cudziu kapelu?

O: Dá sa povedať, že áno. Pri tomto albume som robil finalizáciu na jeden iný stroj. Tá finalizácia zaberá oveľa viac času, trpezlivosti a energie. A keby som to robil pre niekoho iného, tak by to aj viac stálo, ale tým, že to robím pre seba, tak si za to logicky neúčtujem. Ale ja sa ľudí pýtam, v akej kvalite to chcú. Napríklad prídu chlapci z H16 že chcú mixtape do cudzích Mp3 inštrumentov, tak je jasné že drahý finalizér je zbytočne používať. Nestretne sa to s účinkom.

M: Nie je to tým, že by to ktosi odflákol, ale keď berieš napríklad osem kíl za hodinu a niekto príde, že nemá viac ako štyri…

O: Ja mu to nebudem robiť na tých strojoch, pretože by to nezaplatil.

M: Dávaš do toho svoj čas a námahu, svoje knowhow, nie, že by si niekoho chcel a niekoho nechcel podporiť.

Vnímate to teda ako prácu?

O: Pozri, keď niekto rapuje a ja cítim, že to nie je ono, tak ako dobrý co-producer mu poviem, že počúvaj, nie, ešte raz. Takto sme pracovali aj my. Ja som pomáhal Moemu, on pomáhal mne. Ak som mal čosi štyrikrát nahrané a stále to nebolo ono, tak mi povedal: uvoľni sa, choď si dať kávu alebo niečo a daj to s iným nasadením. Alebo keď sa čosi chytalo, tak mi povedal, že toto je ono, vypočuj si to celé a teraz to daj ešte lepšie.

Ako ten skit?

M: Poznáš tú vec Výlet z Opiovho mixtapeu? To by si zaslúžilo lepší zvuk, a tak že ideme urobiť remix. Z toho vzniklo to „vždy som chcel žiť, tam kde je teplo“ a ja som to teda nahrával a do toho Milan „v dolinách“ a nevedel, že ho nahrávam. Strašne sme sa smiali.

O: Vždy mi tu do toho pustil to „vždy som chcel žiť“ a ja som zajebal „v dolinách“. Totálne šialené ujeby a nakoniec hovorím, že nahrajte mi to a ono sa to už dávno nahrávalo.

Pri nahrávaní ste sa teda celkom slušne bavili.

O: Jasné. Aj sme sa hádali, skoro sme sa pobili – všetko ako má byť. Prepadli sme gamblerstvu, všetko.

Gamblerstvu?

M: Fight Night 3.

O: V štúdiu máme Playstation. Keď sme niekto nevládali, či už komunikovať alebo počúvať, máme tam box, na ktorom brutálne zrelaxuješ, dáš si hodinku a s úsmevom na tvári sa vrátiš do štúdia, pretože si vybúchal nejakého strašného týpka.

M: Napokon, „slovné fighty jak fighty vo Fight Night 3“.

Ako vyzerá deň AMO?

M: Chodíme a užívame si pohľady :)

V: Vstaneme ráno, beháme hore dole a potom vlastne vyrážame na koncert. Sme taká partička a ideme, dorazíme, urobíme zvukovku, čakáme na koncert, dáme koncert a podľa toho, či tam budeme spať, tak žúrujeme alebo nie.

M: A konečne to nekončí: tak teda zajtra v štúdiu.

O: Nehučí ti tam stále ten prijebaný rap?

M: Preto vlastne robíme reggae a dancehall, pretože ten rap stále hučal do hlavy.

O: Z čoho nám zase statne jebe, za chvíľu budeme robiť folkrock.

Budete pesničkári.

M: Ja som vždy chcel fúkaciu harmoniku.

O: Vždy som chcel žiť…