1. Intro – je chronologicky zoradený vývoj skupiny od roku 1996 až po môj príchod do J.S.S. Zahŕňa zvukové materiály a nahrávky, ktoré sa našli a uchovali v domácnostiach pionierov PD rapovej scény na audio a videokazetách. Dalo mi to dosť námahy, kým som to stiahol (na Tribovom decku) a poskladal dokopy tak, aby to dávalo zmysel a aby to bolo zrkadlom obdobia v ktorom tvorili prvy album. Po zaranžovaní všetkého materiálu som oslovil DJ Tella, aby to produkčne dotvoril a obohatil o skreče. Tak nejak vznikol úvod albumu a tý, čo pozorne počuvajú v ňom môžu zachytiť napr. 3verzie skladby “Priamo v strede” 1,- z vystúpenia, 2,- z videoklipu a 3,- z “Kompromisu”, Dana Junasa a jeho trápne poznámky v relácii Triangel, hlášky z vystúpení, ktoré boli vtedy úzko späté s B-boys crew “Breakfans”, či vystúpenie pred 1000ckou ludí na Open Season 2001. Málokto vie že výkrik “TICHO” zvrieskne producent D. Mikletič pred Priorom na námestí v PD pri natáčaní videoklipu k skladbe “Nevadí”.. Snažil sa nastoliť disciplínu na placi pri natáčaní scény. “Všetko dobré” zaželá J. Hospodárová krsná mama “Kompromisu” ktorý Džuva bozkáva keď ho má poprvý krát v rukách. Intro ukončuje moja fráza a môj príchod, ktorý znamená začiatok tvorby pre album “Rap čo má reč” a uzavretie kapitoly “Kompromis”.

2. Brušné kontrakcie – je hudobne najstaršia skladba z albumu. Vznikla v auguste 2001, ako výsledok mojej prvej spolupráce s Džuvom a Lyrikom-H. Je to skladba, ktorou sa chalani vrátili späť k rýmovaniu po viac ako 3rokoch. Inštrumentálne bola hotová zhruba za 1týždeň a bol to zároveň zlom pre Džuvu, ktorý ešte stále nevedel, že či má zmysel robiť druhý album. Napokon sme ho presvedčili a prvý track a jeho domáca verzia sa mohol začať nahrávať. Pamätáte si ešte na dialóg po tracku “Dúfam” z albumu “Spoza beatov”. To je presne dialóg o nahrávaní prvej demo verzie “Brušných kontrakcií” doma na poschodí u Triba (H.R.). Edo alias Džuva a jeho rozcvičenie hlasiviek je pre mňa nezabudnuteľným zážitkom. Jeho toast “určite pravdepodobne budete vedieť čo stým” je na demo verzii z roku 2001 o triedu lepší ako na finálnej albumovej verzii – aj keď prižmúrim obidve oči. (demo skladbu si môžte stiahnuť v sekcii MP3 a posúdiť sami či sa mi to iba zdá alebo či mám pravdu) Ďalšiou zaújimavosťou bolo to, že Lyrik-H si v BA nenašiel dostatok času na napísanie svojej strofy a napísal ju až cestou do PD (vo vlaku za 3hodiny) a pritom ju mal v krvi a narapoval ju asi na druhý krát. No a nakoniec toho všetkého som prvý krát oslovil majstra D. Krajčoviča, či by sme tomu nemohli dať nenapodobitelnú basu. Hold tá ktorú zahral nádherne duní a dohodli sme sa, že napokon obsahuje väčšinu vecí na albume. Po nahratí albumovej verzie v štúdiu sme ako posledné obohatenie skladby zvolili DJa, ktorý by dal tomu konečnú podobu. Keďže v tom čase som mal rozbehnutú spoluprácu s Prešovským esom Jazzym (v tom čase skrečoval môj nový singel “Mám vela vecí”) tak som navrhol práve jeho. Chalani ho osobne poznali a jednoznačne sme sa zhodli a bolo teda na Jazzovi či to zobere. To čo nakoniec predviedol je ukážka rôznych techník a prístupu k skrečom a právom sa radí medzi špičku SK DJingu.

3. Tak ti píšem – ak si zoberiete do rúk obal nového J.S.S., konkrétne jeho kartónovú časť dočítate sa tam, že album vznikal súbežne na troch miestach. Táto vec je toho príkladom a obsahuje otvorený dialóg formou rýmovaného listu medzi Lyrikom-H (ktorý píše ako vníma hodnotu žitia v BA) a Džuvom, ktorý mu odpovedá čo denno denne vníma v PD. O koprodukciu pri tvorbe hudby aj samotnej štruktúry refrénu sa postaral Džuva a pre mňa to znamenalo niečo úplne iné, na čo som bol zvyknutý pred tým. Jedného dňa u mňa zazvonil a povedal “brácho mám to poďme za komp lebo mi to vypadne”. Spustil beatbox a chcel aby som ho previedol do beatovej podoby na PC. Netrvalo dlho a kopák s rytmičákom dopĺňaný osobitou hajtkou navzájom perfektne ladili. Potom my vysvetlil aký bude refrén a že podmaz nechá na mne ale – musí byť taktiež dokonale zladený. Dlho som nevedel čo by tam pasovalo, až raz keď moja mama pustila doma v izbe L. Filipovú ešte v ten deň som to mal hotové. Po tejto zhode náhod som naistotu vyťukal číslo na Duška a vysvetlil som mu že chcem len dva najhlbšie tóny z jeho basy – aby sa to nebilo s podkladom a hudobne to bolo pripravené. V štúdiu bolo celkom rušno – chalani rapovali 40ciatky strofy a ani jeden z nich nechcel nič nastrihávať, aby to malo textovú hodnotu. Po vyčerpávajúcej artikulačnej práci chalanov za majkami prišiel rad na mňa a na Maťku – refrén skladby. Džuva odomňa chcel aby som to naspieval napriek tomu, že som nikdy spevavú časť nemal (okrem skladby Dúfam). Zo začiatku som nevedel, že či to bude OK- najmä Lyrik je vždy veľmi kritický, ale keď sa to zdvojilo s Maťkou tak prikívol že je to dobré a že to sedí. Hm…. myslím, že to bola práve táto skladba ktorá nám dala v štúdiu všetkým poriadne zabrať.

4. Mať alebo byť – textovo azda najmetaforickejšia vec, ktorá vznikla v zime 2002. Je atakom doby a manifestom Džuvu a Lyrika, ktorý sa snažia byť súčasťou bitia bez bitia na zemi. Ten kto chápe predchádzajúcu vetu má šancu pochopiť lyriku, ktorá je práve v tejto skladbe nekompromisná. Pamätám sa na Lyrikove slová keď som sa ho pýtal “Počuj brácho mňa ten Kompromis baví ale niektorým lyrickým pasážam tam vôbec nechápem” (mal som 18násť) a on mi povedal “Vieš ono je to tak trochu aj zámer niekedy chcem urobiť text v ktorom poslucháčovy ukážem vchod a poviem charakter cesty, ale akou cestou a ktorý východ si vyberie to je na ňom. Tým dosiahnem to že aj keď si to vypočuje naraz 10 ľudí ani jeden z nich stoho nebude cítiť to isté”. U mnohých predbehnutie doby u iných nepochopený zámer tak by som to asi dnes zhrnul. Dnes mám 22 a “Kompromis” z 90% pochopený a tých zvyšných 10% to je moja cesta s vlastným východom. Keďže Džuva je lyrickým bratom Lyrika-H – platí to aj o ňom a jeho niektorých strofách či už tohto alebo predchádzajúceho albumu. Ja som mal za úlohu spraviť inštrument a dlho som rozmýšlal aký. Nakoniec ma napadla klasika, pretože navodzuje skludnenie a relaxáciu. Pri tomto tracku je to obvzlášť dôležité a myslím že sa nám to nakoniec predsa len podarilo. Akustická basa od Duška dala skladbe dunivý charakter ale chcelo to ešte jeden experiment. Pri jednom vystúpení v Trnave na Burneri som spoznal DJa menom Spinhandz, ktorý sa špecializoval na beat juggling (vracačky). Napadlo ma že vo vyhrávke na konci skladby by som nechal pustenú iba hajtku a DJ by dal na ňu juggling. Zavolal som Spinovi že či je to technicky možné a on to zobral – že to skúsi. Výsledok si môže každý vypočuť, no za celé J.S.S. môžem iba poďakovať a dodať že tá vyhrávka je neobohratelná.

5. Rap čo má reč – je titulná skladba po ktorej je pomenovaný album. Inštrumentálka ktorú tvorí 28prevažne midi stôp bola ušitá presne na mieru pre Lyrika-H. Pamätám sa že vznikla cez vianoce 2001 keď som odovzdával semestrálky. Lyrik vtedy prišiel ku mne domov a povedal mi že má predstavu ako by mohla tá pieseň inštrumentálne vypadať. Zarapoval mi text a začali sme robiť základ. Skončili sme asi po 5hodinách ale okrem rytmu bicích a základného spodku s basou sme nemali nič. Podklad som robil 1mesiac v kuse a keď som s neho dostal na konci Decembra teplotu 39oC tak som volal Lyrikovi že to vzdávam a nechám ho tak (už som nevedel čo je dobré a čo nie – bežná zvuková šablóna do ktorej som sa pár krát dostal, ale chalani mi pomohli DíK). Po mesiaci som sa k nemu vrátil a po pár zmenách vznikol inštrument ktorý je na albume a s ktorým bol každý z nás spokojný. Pri samotnom nahrávaní tejto veci v štúdiu som nevedel či mám plakať alebo prasknúť od smiechu (sčekuj Outro albumu/. Ak tento článok náhodou čítajú zvukový fajnšmekri tak nech si na dobrých slúchadlách vypočujú prvý refrén. Je zdvojený parametrickým pitch-shiftom a naefektovaný tak že tam to zdvojenie je ale zaroveň nevieš ako a kde… Zaujmavé je aj to že Džuvov raping balancuje na hranici medzi rapom a kázaním. Tento štýl zvolil aj vo veci “Tak ti píšem”. Vec končí odkazom ktorým sa Džuva pýta že ako vypadá nahrávanie (v prvý deň tam s nami nebol a bol z toho zjavne nervózny).

6. Slávnostná nálada vládne – je vec určená SK undergroundu. Jej beat znie najviac newschoolovo a aj texty a skreče boli ladené v tomto smere. Táto vec vznikla velmi spontálne. Ja som spravil hudbu chalani texty a rozhodli sa pre hosťa so Severu – Dela zo Severnej Strany. Predviedol štýl a dynamiku ktorá nepotrebuje komentár a spolu s CZ Fiveom ukazali čo v nich je. Fivea som ukecal ja a napriek tomu že to prerábal (použil zvuk ktorý mal DJ Vec vo svojom sete v 13tke) a pripravoval sa na ITF spravil to bezchybne. 3 refrény + vyhrávka sú jasným dôkazom že to je top CZ DJ.

7. Skit – začína Lyrikovim vystúpením na 1. breakdancovom festivale Žilina 1996 a práve tam vznikla tá fráza “Všetci, všetci kričia b-boys” ktorú pozná snáď každý SK b-boy. Nasleduje b-boys demo verzia z roku 1996 a verzia z roku 1997 ktorá vyšla na albume “Kompromis”. Skit zachytáva vývoj skladby a plynulo prechádza do B-Boys verzie II.

8. B-BoysII – podklad veci tvorý jazzový sampel fanfárov zo švédskeho jazzu. Nápad stvorit druhú verziu pre b-boyov mal Lyrik-H a z rôznych zvukov ktoré som stiahol s INRO archívu sme sa zhodli práve na tejto slučke. Spočiatku to bolo iba na chalanoch ale Džuva prišiel s tým, že nech tam zarapujem aj ja aby sa to trochu spestrilo. Napísal som si text, zmenil paterny a podklad na moju pasáž (milujem “stringsi”) a zavolal Duška nech dá tomu basu čo má grady. Tento track obsahuje najviac naefektovaných stôp aky som kedy zmiešal dokopy (52stôp) a na 512MB Ram a Athlone2000XP mi len tak tak vyšiel. Ku koncu mi sekal a musel som mutovať stopy, aby som to vôbec dokončil. V refréne sa nachádzajú bboyi a baby zo Zvolena, ktorý sa natlačený v štúdiu pokúšali robiť to čo sme od nich chceli. Touto cestou by som sa im chcel poďakovať. No a nakoniec DJ Hlavolam a jeho set – track bol hotový.

9. Na mojej frekvencii (A.D. Remix) – už z názvu je jasné… prehovoril som chalanov. Bol to jeden z mojich najobľúbenejších trackou “Kompromisu” a chcel som spravit party remix v duchu staršej školy. Nahrané to bolo v Ivánke pri Nitre a aj zvuk tohto tracku je zámerne surovejší. Na konci sa nachádza aj moja doplnková strofa. Zaujímavosťou tohto tracku je rytmičák ktorý je podfarbený úderom kladiva na nákovu (prečo byť obmedzený len na univerzálne zvuky aj rytmičák v intre obsahuje vyfiltrovaný dozvuk výstrelu zbrane). Po zmástrovaní podkladu som to dal do rúk Hoodymu a jeho ihlám a vznikol z toho tento track.

10. Sila slovenského rapu – je pokus o vyjadrenie názorov pomocou tracku bez rýmov. Téma je jasna “Čo by ste chceli odkázať luďom formou tohto tracku” každý to zobral inak, čo sa odzrkadlilo aj v konečnej podobe. Celé to nahrával predposledný týždeň pred termínom GZlodeníc Lyrik-H a bolo to nahrané doslova v hodine “H”. K inštrumentálnemu podkladu ma inšpiroval kamarát, ktorý ma jedného dňa navštívil a pustil mi nieco z čoho (podla neho) “rap” neurobím. Rap v svojej podstate to nieje ale nápad a kombináciu ktorá vznikla veľa ludí ocenilo. Hm – nemozem nespomenúť Duškovu basu ktorá zrkadlí v celom tracku ústredný motív.

11. Xx-storočie – je textovo najstaršia vec albumu “Rap čo má reč” ktorá spadá do obdobia 1995/96. V starej podobe sa nachádzala na kazetovom deme J.S.S.ka – o hudbu sa vtedy ešte staral DJ Mega. Ak si dobre pamätám, tak z nápadom dať tej veci zvuk a podobu akú si zaslúžila vyšiel Lyrik-H a ja. Ústredný motív k veci som vysamploval od L. Váchlovej a chýbala tomu ešte jedna strofa. Trojhlasné zhodnutie sa na MC Dek-ovy ako hosťovy v skladbe bolo viac menej istou zárukou feelingu ktorý má ako jediný výrazne citovo zafarbený. Pôvodne mali byť v skladbe aj tri refrény (1. mal symbolizovat – náboboženstvo, 2. politiku a 3. vojnu ako dôsledok prvých dvoch). Po nahratí skladby v štúdiu však bolo každému jasné, že by to skladbu skôr rozbilo ako spojilo a tak sme dumali nad riešením ktorým bol Lyrikov synovec Marek. Na záver skladby recituje báseň od M. Rúfusa “Modlitba za mier” ktorá by mala donútiť zamyslieť sa ľudí nad nezmyslom a utrpením, ktoré vojna spôsobuje. Začiatok skladby ešte upravil Kosťa na akustickej gitare a mohol som skladbu exportovať. Je zaujímavé, že každý 3tí fanúšik J.S.S. radí túto vec ako jednu z najlepších na novom albume práve preto ju chceme nasadiť na jeseň do rádii ako jednotkový singel – s trochou šťastia môžme byť “tým” čo naštrbí popovú suverenitu v SK rádio hitparádach.

12. Chceš stále viac (RMX) – kdo by nechcel… keď už niečo máš v ruke ideš za ďalším a ďalším menej dosiahnuteľným a tak ďalej až pokial… sa jedneho dňa obzrieš a zistíš že život je aj o iných prioritnejších veciach. Keď som ako malý chlapec prvý krát dostal do uší rap boli to jeho najplodnejšie roky 1994/95/96 a zimomriavky ktoré mi naskakovali z beatov ktoré sa vtedy produkovali mi už pri súčastnej tvorbe akosi nechcu nabehnúť. Tento remix je inšpirovaný práve obdobým zlatého veku rapu a nieje kopírkou toho čo tu bolo v tom období, ale realizáciou spolupráce mňa a Triba pri ušití tracku ktorý bude tanečný, rytmicky rýchlejší a z jemným nádychom starších beatov. Úloha nie moc jednoduchá pre niekoho absolutne absurdná a nezáživná mi však dala poriadne zabrať. Samotná basa a mastering tracku presahuje rámec tohto článku ale ak pozorne počúvate tak zistíte, že tento track je nanovo narapovaný a podaný z miernou dávkou agresie. DJ Vec a jeho exhibícia sú poslednou strofou tejto skladby a dokladom o jeho talente a kvalite ktorá v ňom je. Viem, že sa to nahrávalo v BA na VŠ internáte a že to trvalo 3hod. Vzniklo s toho asi 20 stôp z ktorých boli vybrané práve tie o ktorých sme si mysleli že sú najlepšie ale bolo to dosť ťažké… Je to moja najobľúbenejšia vec s albumu a som rád že sa zrealizovala.

13. Stále sa dejú tieto veci – len ten kto je otvorený voči novým smerom v tvorbe si nájde cestu k tracku ktorý balancuje na hrane medzi lyrikou (v pravom slova zmysle) a melancholickým podkladom. Aranžmá celej veci sú z hlavy Lyrika-H ktorý sa snažil posunúť rapovú hudbu do roviny relaxu a fantázie. Presne tak som musel urobiť aj hudbu ktorá by mala byť podstatou hip-hopová ale prevedením by mala navádzať na snívanie. Pozvaným hosťom je Buri, ktorý ladí raping viac do reagge a svoje hlasové dispozicie ukázal v nelineárnom flowe. A na záver refrén, ktorý odrapoval Lyrik-H a jeho druhy synovec (10ročný Radko) ktorý s beatom a rýmovaním na prekvapenie všetkých nemal absolutne žiadny problem. Bodku za trekom spravili Buriho vokály v refréne ktoré sú efektované na kostolný hall.

14. Outro – je zachytenie najhumornejších situácii pri nahrávaní albumu. Presne taká atmosféra panovala pri nahrávaní v štúdiu a Džuvov záchvat smiechu na konci – to hádam netreba komentár.

Technické informácie o albume: Nahrával sa 8dní tj. 4víkendy. Mixáž a mastering mi trval 6mesiacov cca. 2-3hod. denne. Na albume nieje ani jeden kopák, rytmicák alebo hajtka použitá 2x.

Na záver: Spísanie celého textu mi trvalo asi 1mesiac na civilnej službe cez obedné prestávky a občasnom tajnom zašití. Dúfam, že poslúži k lepšiemu vnímaniu a pochopeniu 2,5 ročného snaženia Džuvu, Lyrika-H a mňa. Na to aby tento album vyšiel oficiálne a lisovaný z digitálnym zvukom sme vynaložili vela driny a peňazí a preto chcem poďakovať všetkým luďom čo si ho kúpili a nie napálili. V PD to je k dnešnému dňu skoro 100ks čo pri návštevnosti cca. 300ľudí na párty znamená že to má skoro každý tretí človek. Ak by to tak brali všetci ludia každý z nás by mal chuť tvoriť to tak ako to vyšlo naposledy. No napr. v Bojniciach si to kúpilo až 5 ludí a ostatný si to napálili… Na SK vyšli v tomto roku 2 lisované albumy SK rapu a ak si to budete medzi sebou napalovať tak 5milionové Slovensko a 50 000tisícová PD sa nikdy neposunú z bariéry napalovaného slabokvalitného domáceho zvuku.

Text: AD

„Vidím že rap už nie je vzácny, počuť sa dá všade, točia sa klipy so zábermi na tváre a mladí rozhadzujú všetky zarobené chaláre.“

Takto nejako by sa dal zhrnúť aj aktuálny ADeho album. Ísť po obsahu a veľmi sa nezaoberať formou. Lebo potom hrozí, že začnete klásť nepresné a nepríjemné otázky. Áno, nemá to zvuk, nemá to mix, nemá to pozlátko. Ale dá sa to počúvať. A keď to počúvať začnete, musíte naozaj počúvať. Nehrozí žiaden „bounce šajs“ ani „jee bejbe“. Na tento album nijakú -nástku nezbalíte. Ak teda nemá iné úlety. Typu Bene a jeho „každý večer iný filmový klub“.

„Plastiku mysle platí za mňa štát, preprogramované reflexy a slovný celibát, mám právo byť ticho, lebo systém to lieči.“

Pritom narovinu, je v poriadku, ak niekto rapuje žúrky, keď žije žúrky. Keď žije v jednom nekončiacom kolotoči blikajúceho stroboskopu. Ale rovnako je v poriadku, keď niekto rapuje o faktúrach a účtoch, keď žije faktúry a účty. A jeho svet nepozostáva z rozostrenej mozaiky farebných, no o to prázdnejších okamihov. Nie, to nemusí byť hneď rap pre intelektuálov, i keď, prečo nie: môže.

„Blava je drahá, chcem mať, nie plakať, na pivko mi zostáva, keď účty splatím, môžeš byť mystický jak chceš, keď nemáš prachy, si v hajzli, ako keď aktivisti nedostanú granty.“

Preto je AD zaujímavý. Žiaden trendový flow, ani extrémna technika, ani newschool beat, či crunk na európsky spôsob. Napokon, mimo W518 to tu aj tak nikto robiť nevie. Áno, možno je pravda, že takto sa rap už nerobí a že je to skôr nostalgia. Na druhej strane, neviem ako vy, ale po dvoch dňoch strávených s grime si musím pustiť niečo z klasickej hudby. Vnútorne sa dorovnávať.

„Mám zastaralú techniku a prejav z roku deväťdesiat tri, isteže, názory na nože pretože nemienim rapovať ako každý rapový, tuctový, technicky zaostalý, vyzretý, rodinkárstvom v ústrety, toto je moja slovná hra, môj hudobný priestor.“

Na druhej strane, AD občas rozpráva priveľa. Niekedy sa uchyľuje k zbytočnému verbalizmu. AD je silný v sociálnej rovine, tam, kde opisuje svet, ktorý žije. Kde spoločenský kontext tvorí pozadie jeho slov. Silný možno aj, či najmä, vďaka Lyrikovi. Slabší však, keď dá priestor svojmu egu. Sebaobhajobe. Slovnej techniky. Vtedy to nezachránia ani doubletimes.

„Môj cashflow nie je krytý kariérou z firmy, som iný, nechcem drhnúť podlahu v Londýne sedem dní v týždni, nemám zlý zvyk okrádať svojich blížnych.“

Napriek, či možno práve preto, všetkému povedanému i nepovedanému, je ADho Numero uno albumom, ktorý je trochu iný ako zvyšné albumy našej hip-hopovej scény. Preto je jej ozvláštnením, aj keby to malo byť ozvláštnenie načierajúce do minulosti. V niektorých polohách slabšie, v niektorých naopak výrazne silné. Škoda len, že ten (neodpustiteľný) zvuk tento album vcelku zabíja. Ak si to ale odmyslíte (alebo ste nebodaj ten šťastlivec, čo to nepočuje), ostane vám zaujímavý obsah. Osobne som stále presvedčený, že v rape stále ide predovšetkým o obsah. Možno trochu naivné presvedčenie.

„V krajine obsesií, realít, kde nemáš právo byť in, ak nemáš nič, ak si stratil niť, ak ťa pojebali banky medzi bránkami, bankári ti dávajú penále, bankovkami penalty spredu aj od chrbta, dávaj bacha, nehrb sa, v krajine kde aj politici vravia nedrb sa s tým, dávajú kurvy, čo majú kundy poprášené stopercentným kokaínom, kým šestnásťročný on dostal podmienku za gram zmiešaný s nikotínom, iní ľudia s inou silou sa vinia inou vinou, systém si priznaj, ťa istí divnou silou, toto nie je demokracia, ale infokracia vplyvov.“

www.myspace.com/adtrib

Tracklist k CD Numero Uno (Legal Records – 2007)

1. Od začiatku
2. Chcem cestovať v čase vsp. Juso
3. Ideme s dobou vsp. Lyrik-H
4. Technika vsp. Moja Reč + DJ Fatte
5. Každodenný biznis vsp. Lyrik-H
6. #1
7. Rodná ruda vsp. Lyrik-H
8. Ber to napriamo vsp. Lil Idea + DJ Hoody
9. Systém ťa má vsp. Lyrik-H
10. Po koniec

Ako si sa dostal k hip-hopu? Čo bolo pred JSS?

Kedysi sme boli Rap Fruit, konkrétne v roku 1990, potom United Public Enemies 1991-92 a JSSko vlastne vzniklo až v roku 1993-94. Prvýkrát som sa dostal k hip-hopu ako takému na prelome starej a novej školy okolo roku 1991, kedy vznikali najlepšie veci. Vtedy som natrafil, ako väčšina ľudí, na káblovku. Tam som videl prvýkrát nejakých rapujúcich negrov. Ja som bol človek, ktorý chce byť netradičný a preto som sa začal o to zaujímať. Samozrejme že na začiatku som tomu neporozumel, až neskôr som si začal uvedomovať, že tie beatíky sú fakt dobré, najmä boli odlišné. Nebola to rocková hudba, nebol to pop, nebolo to disco. V tých rokoch sa hralí napríklad Slick Rick, Black Sheep. A zrazu do toho proste bum, boli chlapci, ktorí nakladali husté veci, veľmi som tomu nerozumel, ale jediné, čo to so mnou spravilo, že ma to huplo do sedu a kývalo to so mnou. A to bol základ, zostalo to doteraz, s tým rozdielom, že teraz už tomu rozumiem a už som niečím prešiel. Neskôr som sa točil okolo hip-hopového tanca, do rapu, do muziky som veľmi nešiel. Stále som to skúmal, nedalo mi to, hľadal som významy, čo je rap, rap – klopať, vybuchávať rytmus, hovoriť do vybuchávaného rytmu. Preštudoval som to od A do Z, snažil som sa to poňať. Potom som sa dostal medzi ľudí, chodil som na rôzne súťaže, do Bratislavy, niečo som povyhrával, spoznal som sa s mnohými ľuďmi.

Aké súťaže si povyhrával?

Bol som tretí na Majstrovstvách Slovenska, v hip-hopovom tanci. Tam som spoznal trebárs Karola Zajaca, neskôr som naďabil na Megu, všetko náhodne na nejakých diskotékach. Zistili sme, že nás baví to isté a preto sme sa dali dokopy. Začali sme archivovať, nahrávať Yo! MTV Raps, každý jeden diel sme boli nacapený na obrazovke, študovali sme to. Nakoniec sme sa dostali tam, že by bolo fajn robiť niečo, čomu absolútne rozumieme, lebo si to spravíme sami. Nebolo to také jednoduché, lebo práve v tom období tu vznikalo niečo, čo sa tvorilo niekoľko rokov v Amerike. Sem zrazu prišlo čosi, čo bolo dovtedy tam. Akurát, že my sme boli oveľa mladší sopľaví zasrani, oni boli ostrieľaní machri z ulice, obrovský rozdiel. Ale nejako sme začali, vznikali prvé texty, hlúposti, snažili sme sa rapovať o tom, čo sme videli, výklady, topánky, nemalo to ani hlavu, ani pätu. Naším snom bolo získať nejaký synťák alebo zdroj hudby, niečo generovať. Bolo to veľmi ťažké, nemali sme peniaze, ja som chodil ešte len na strednú, to bol okamih, keď sme spoznali Lyrika. Mega ho už poznal dlhšie, z akejsi novšej verzie pionierskeho tábora, už to bolo po páde režimu. Mega zistil, že Lyrik píše texty, mal prvý text, volal sa „Boss“, príbeh snoba, už vtedy hovoril o mamone. Tak sme začali chodiť spolu traja. To bolo jadro JSS – DJ Mega, Lyrik a ja ako Džuva. Okolie to prijímalo ťažko, boli sme päsťou na oko. Snažili sme sa to prežívať, záležalo nám na tom, ako vyzeráme. Chcel som vyzerať ako neger v telke, zohnal som si montérky, pokrčil som ich, hodil do Sava. Na blšáku som si kúpil premakané botasky aspoň trochu s jazykom von. Dal som si vykosiť vlasy kol dokola, jediným mojím problémom tých dní bolo, či mi drží kocka na hlave, či si môžem niekde zadžemovať, nič viac ma nezaujímalo. Zaujímavé na tom bolo, že ja som sa mal s Megom točiť iba okolo hudby. Nemal som rapovať, to mal robiť Lyrik, básnik, vyniká v tom. Jedného dňa som len tak začal blbnúť, napodobňovať negrov, Lyrika to unášalo, yeah yeah yeah alebo čo, tak som zistil, že by to možno šlo. Vznikla prvá vec, volala sa „Smola“, potom „Zedli ste ma“, môj osobný protest voči všetkému. Nedala sa zohnať technika, časopisy, literatúru, ktorú mal Mega, šírili české distribučné spoločnosti, mix za 100.000,-, počítač ani nehovorím. Mali sme 186ku, dostali sme ju od Megovho otca. To bol základ, nebyť toho, bohviečo by bolo. Pomaly sa to vyvíjalo, mali sme počítač, ale nemali sme program. Našli sme Tetramet, hudba znela ako počítačová hra. Mega tomu rozumel, zistil, že potrebuje prevodníky na zvuk, z počítača začali trčať káble, aparatúra. Naškrabali sme peniaze na to, aby sme z 186ky spravili 286ku a potom 386ku. Prešli sme z 8-bitového na 16-bitový zvuk a až potom na štandard. Dovtedy sme si dosť odtrpeli, my sme tú hudbu doslova vyrábali, do kanálov si si dal veci ako rytmičák, kopák, Tetramet to rad radom čítal a nejako to hralo. Potom sme natrafili na novšie technológie. Keď sme ja s Megom začali pracovať, kúpili sme si 3 majky Apple po 5000,-, 3 jabĺčka. Až neskôr Shure, to až keď sme mali prachy. Mohlo to byť okolo roku 1994, keď sme začali mať stály príjem. Prichádzali prví slovenskí raperi, slovenský oldschool, RSC – Rap Stedy Crew z Košíc. My ako JSS sme spolu sedávali, Mega stále niečo letoval, Lyrik hrával basket, pohodovka. Počúvali sme, ako RSC dávali po slovensky, to bol prvý slovenský rap. My sme možno odstránili rapovanie so zaťahovaním, prespevovanie, naťahovanie. Dokázali sme s našimi vecami ľudí osloviť. RSC nás potešili, ale zarmútilo nás to, že niektorí moderátori v rádiu nás úplne odfajčili. Nanajvýš povedali „tak, toto bol pokus o slovenský rap“. Dokonca bolo vyslovené, že „nikdy nebude slovenský rap“. Vždy to brali tak, že sa hráme na Ameriku, „čo tu akože chcete?“. Mohli sme si dovoliť prerobiť počítač na taký, na ktorom išla Windows 98čka, šlo nám o to, aby sme z počítača dostali kvalitný zvuk. Mali sme už program, ktorý mohol generovať do wavov, dokázali sme spraviť loop, to mohol byť prelom 1994-95. Tak vzniklo „Priamo v strede“, základ na „Kompromis“ sme stiahli z vinylov od nejakého neznámeho človeka. Už v tých rokoch začal vznikať album, podľa našej najobľúbenejšej skladby dostal aj meno. Veci ako „Chce sa mi smiať“ alebo „Myslím to vážne“ boli omnoho staršie. Album „Kompromis“ vyšiel v roku 1997.

Takže vám prvý album trval od najstarších vecí z roku 1994 až po celý album v roku 1997…

Museli sme trénovať, pochopili sme, že nemá význam niečo robiť, pokiaľ v tom nebudeme dobrí. Začali sme si nahrávať hudbu, ktorú robil Mega na kazetu a doniesli sme si ju do pivnice k nám na sídlisko, kde som vtedy býval. Ako stredoškoláci sme celé dni trávili v pivnici, stačila nám len hudba a pivo. To boli najkrajšie časy, tam sme sa namotali na štýl života, akým žili negri v Amerike. Našli sme si svoju verziu. Videli sme prvé filmy, „Ricochet“ alebo „Friday is the day“ s Ice Cubeom. Pozerali sme to a zasa sme rapovali, nakoniec sme dosiahli to, že sme boli dosť dobrí. Keď sme dávali, tak sme nezaťahovali, keď sme vystupovali, tak to nebolo pre ľudí nepríjemné, smiešne, dokázali sme ich zaujať, aj tým, že sme rapovali po slovensky. Potom sa začali skladby akosi stmeľovať, „Chce sa mi smiať“ malo strofy, formu, štruktúru. Spravili sme jednu vec, dokola sme ju cvičili, postupne vznikali veci, nakúskovalo sa tých 12 vecí. Neskôr v 1995-om, bolo vecí zasa viac, vznikol aj názov JSS, to mne prdlo v hlave, bol som veľmi kreatívny, myslím, že som to maximálne posral.

Prečo? Mne názov Jednotka slovenskej starostlivosti evokuje, že ste chceli upozorniť na slovenskú spoločnosť, slovo Jednotka zasa znamená čosi ako skupina, banda.

Večne sme dostávali otázku „prečo práve Jednotka slovenskej starostlivosti?“ Vymyslel som to v škole, všelijako sme sa volali, dovtedy sme boli United Public Enemies. Nakopilo sa nám do 20 vecí, natrafili sme na manažéra, ktorý nás usmernil, že treba nahrať demo, treba ho rozoslať po vydavateľstvách. Vtedy si nemal na výber ako teraz. Dnes keď chcem spraviť skladbu, s produkciou nemám problém, vybehnem do Opatoviec do štúdia, to vtedy nebolo možné. Teraz urobíš vec tak, že sa dostane k ľuďom ktorí sa zaoberajú hip-hopom, ale vtedy? My sme vtedy museli vyjsť ako hocijaká iná skupina, ako Senzus, tak my, ako Barbara, tak my. To bola slovenská populárna hudba, boli sme tak braní, aj keď sme boli úplne inde. Manažér to vedel a pochopil. Začali sme nahrávať ako blázni. Predtým sme nahrali demo s Viktorom Boronkayom, v tých časoch za nami do garáže behal aj ten bláznivý Ďuro z Markízy. Bol veľmi hnusný a vždy som ho chcel zbiť. Mali sme teda garážový počítač, pripojený mix, u Viktora Boronkaya, nahrali sme demo, aby sme vôbec mohli nahrať album. Potom sme natrafili na týpka vo Zvolene, ktorý nahrával do zvukových stôp ako keby na video, na VHSku. Z VHSky sa to dalo stiahnuť na kazetu, bolo to počúvateľné. Už vtedy bolo nahrané „XX. storočie“. Vzniklo prvé demo, ktoré sa dalo poslať, bolo tam 15 vecí, z ktorých vznikol neskôr album „Kompromis“. To demo sme mali v 1996om, album vyšiel v roku 1997. Trochu viac ako dnes vtedy znamenalo, keď si vydal nosič. Demo – 20 kaziet sme rozposlali, nikto nám neodpovedal. Ale existovala relácia v TV s názvom RG Tip, na STV1 alebo ako sa to vtedy volalo, moderátor Robo Grigorov. Mega videl upútavku „pošlite demo, vyberieme vás, pozveme vás sem“. Z toho množstva v 1996om vybrali 3 kapely, dostali sme sa tam my, Katka Knechtová a skupina Ruka – Tásler a spol. To boli krásne časy, šli sme na výlet do Košíc, ktorý nám hradila televízia. Tam sme nahrali dve veci, singel „Priamo v strede“ a „Chce sa mi smiať“, potom nás režisér a celá tá sebranka zobrali do nejakého klubu, kde sme nahrali prvý klip na skladbu „Nevadí“. Ako keby sme chytili nejakú formulu a šli sme zrazu trikrát rýchlejšie ako ostatné skupiny, kde bol vtedy rap? Scéna neexistovala. Doslova na nás niektorí ľudia útočili, že čo robíme, či East Side, či West Side, ja som hovoril Middle Side, lebo sme boli so stredného Slovenska. Ľudia, ako Ruka a Katka Knechtová začínali s nami na štartovacej čiare, lenže oni sa mali ako predať a my nie. Po RG Tipe sme boli známejší, bolo jednoduchšie chodiť na akcie, chceli sme sa prezentovať, chodili sme po kluboch a po diskotékach. Ľudia tancovali na disco a týpek vypol hudbu „hej, čo je, teraz dajú JSS“ a všetci nahodili znudené tváre. Ale vystupovali sme aj na prvom slovenskom Break Feste, organizovali to Amatéri, b-boys zo Žiliny, vtedy s nami začínali chodiť BreakFans. My sme dávali a oni nám do toho robili tanečné kreácie, ucelená šou. Dosť problémov sme mali na západe, v Bratislave, nemali nás radi, lebo sme nedokázali robiť lopatistický rap, my sme hovorili „vdýchnem do teba život“ a oni chceli „vystrelím ti mozog“, iné neboli schopní prijať, aj preto, že sme boli zo stredného Slovenska. My sme ich nekritizovali, ale oni nás áno. Oni sa cítili, že sú v pozícii kritizovať nás, keďže sú zo západného Slovenska. Všetky tieto koncerty prebehli medzi demom a albumom „Kompromis“, v 1996om. V tej Žiline sme sa spoznali s Lumirom a Hasanom, prišli na Break Fest a povedali, že hľadajú talenty na šou do Bratislavy. To bol prvý kontakt s bratislavskou tvorbou, v nejakom študentskom klube, spolu s kapelami ako Dvaja lotri, David zo Senca, ktorý hrával štýlom „ja teraz budem hrať a vy budete tancovať!“.

Boli ste úspešní? Nebolo to militantné, keď ste boli hrať pre západné publikum?

No, úspech bol, vážnejší, ale bol. Horšie to bolo teraz po vydaní nového albumu v Terminal Clube, tam nás vypískali, veľmi škaredo. Pred vydaním Kompromisu to bolo lepšie. Veľmi veľa týpkov tam prišlo k majku a rapovali desať minút v kuse, my sme už mali šou, zoznam skladieb z minutážou. Skladba, kontakt s publikom, ďalšia skladba, znova kontakt s publikom. Vedeli sme, že robiť 5-minútové skladby nemá význam, lebo ľudia sa pri tom nebavia. Okrem skladieb „Ruleta“ a „Euroland“ sme sa snažili držať okolo 3 minút. Pri „Rulete“ sme dobre vedeli, že nikdy „nevystrčí rožky“.

Ako vznikla skladba „B-boys“, jej prvá verzia?

Práve na tom Break Feste, tá súťaž normálne mala úroveň, rozdávali dokonca diplomy. Jeden dali aj nám, najbližšie bol Lyrik, tak vybehol na pódium a zakričal „všetci kričia b-boys“ a ľudia kričali. My sme si potom spravili slohy a bolo to. Jednotka sa mi páči viac ako táto novšia druhá verzia. Je to dvojka.

Ďalšie akcie?

Raz sme na MDŽ hrali v Prievidzi v Športovej hale. Mali sme hrať na playback a Lyrikovi vypadla šnúra z majku, hlas išiel ďalej.

To si nikto nevšimol?

Nie, všetci tlieskali, bolo to trápne. Vtedy prišiel do Prievidze jeden chlapček, podotýkam chlapček, s tromi výkričníkmi. Chudý blonďák, prepadnuté líca. Robil si tu nadstavbu, poznal sa s Bogom. Ten chlapček prišiel na to MDŽ, vekovo asi ako my. Po vystúpení prišiel za nami a „chalani, veľmi sa mi páči, ako rapujete, aký máte štýl“, bolo vidno, že sa zaoberá rapom. Ten človek bol Vec. Takto sme sa s ním spoznali. Až potom sme nahrali a rozposlali demo. Ozvali sa nám nejaké vydavateľstvá. Napísali nám Bonton Music, EMI, všetko štýlom „zaplaťte si 7000 a my vám vydáme singel“. Nám ale zavolal pán Mikletič, chcel nám dať priestor, priestor pre slovenský Chaozz, keďže práve vyšli v Čechách. Páčili sa mu naše texty, je dobrý textár. Chodil som do roboty, musel som si zobrať dovolenku, aby som mohol s Megom a Lyrikom ísť do Blavy dohodnúť sa na podmienkach zmluvy. Pýtali sa nás, aké štúdio na Slovensku si chceme vybrať… sám seba som sa pýtal „čože? Veď my sme úplné hovná a my si máme vybrať?“. Manažér tomu rozumel, tak sme zobrali Savid, prvé harddiskové štúdio. Nahrávali tam aj MC Erik a Barbara alebo NNP – New Nuclear Power, ktorý rapovali po anglicky. Za týždeň sme to nahrali, konkrétne takzvanú DATku, digitálny záznam, jadro albumu. Z DATky vznikla matrica, mohlo sa lisovať. Lietali sme medzi Bratislavou a Savidom v Košiciach. Všetko nás veľmi zaujímalo.

Ako teda prebiehalo nahrávanie albumu „Kompromis“?

Boli sme na všetko zvedaví, samá kvalitná technika. Mali tam dva Macintoshe, sluchátka, mikrofón za veľa peňazí. Lyrik nikdy nebol spokojný, dával veci pre istotu aj na 11ty raz. Vychutnávali sme si život, bol to pre nás boom. Navštevovali sme rôzne kluby, raz sme boli v jednom, kde čierny spotený skúrený týpek, vtedy, hral na saxofóne, striedal fúkanie do nástroja a poťahovanie z jointa. Nič podobné som dovtedy nemal kde vidieť.

Čo mi povieš o albume „Rap čo má reč“?

V porovnaní s prvým „Kompromis“om sme už nemuseli robiť komerčne ladené veci. Vtedy to bola podmienka vydavateľstva, mať na albume aspoň nejaké „predajné“ skladby. „Kompromis“ pre mňa znamenal úplne niečo iné. Od Kompromisu sme chodili na viac koncertov, častejšie. Môj honorár v práci bol asi tak 1000 korún, v tých časoch sa rapom nedalo živiť. Nedalo sa to vtedy, dá sa to dnes, ale musíš to robiť pre 16ročné deti. Nemusíš robiť kvalitné veci, nemusia byť na intelektuálne vysokej úrovni, ale predajnosť je vysoká aj tak. Raper by mal dávať viac než o tom, ako mu rap ide z huby, mal by vidieť za to, vyššie témy. Mám rád inteligentných MCs, ktorí vedia, o čom hovoria. Napríklad sa mi páči Nas. To je chlapec, ktorý už voľakedy kvalitne dával, dokonca v jednom treku spomína Czechoslovakiu, poukázal v texte na neslobodu. Prekladal som si texty od rôznych MCs, ale len texty od ľudí ako Nas mi niečo dali, veľmi veľa raperov dávalo aj dáva o ničom. Veľké mená ako 50Cent a podobne majú odbytištia pre svoje produkty najmä v Európe, keďže americký trh je nimi presýtený. Tam neznamenajú veľa, kopu omnoho lepších behá po uliciach. Späť k tomu albumu, po vydaní prvého došlo k akémusi útlmu. Neboli sme spokojní s manažérom, dokonca aj moja manželka videla, že nie je niečo v poriadku. Aj koncertov bolo menej, navyše Lyrik tuším v roku 2000 nastúpil na vysokú školu do Bratislavy, čím sme sa dosť oddialili. O tom je text „Tak ti píšem“. Minimálne rok nám trval nový album. Nakoniec sme ho v 2003om nejako vypľuli, ale vznikal dosť dlho, keďže sme ho robili na diaľku. V jeden večer, v období pred druhým albumom som išiel od vtedy ešte len frajerky, dnes manželky domov a išiel popri mne týpek v barete, predbehol ma, zabrzdil, znova a znova, ako keby váhal. Nakoniec predo mnou zaflekoval, že som sa skoro posral. Opýtal sa ma „ty si Džuva?“ a pýtal sa ma také veci, ako teraz ty, aký mám na čo názor a tak. Bol to AD, vtedy robil demo „Spoza beatov“. Zavolal som Lyrikovi, že som sa spoznal s niekým, kto počúva našu tvorbu. Sadli sme si do reštaurácie, dali sme si držkovú polievku a pivo a dohodli sme sa, že album urobíme spolu. Texty som vtedy písal s tým, že chcem naložiť dobre tak, aby som vedel, o čom hovorím. Prizvali sme si nejakých ľudí a album bol za nejaký čas hotový. Už vtedy som žil normálny život, chodil som do práce, do školy, mal som frajerku, rýchlo sme to prežili. JSS v roku 2003 už znamenalo akúsi legendu. Dobu som nemohol ovplyvniť, maximálne môžem teraz pomôcť niekomu s produkciou, poradiť. Už sa mi tak do toho nechce ako predtým, aj keď mám ambície ešte nejakú vec spraviť. Albumom „Rap čo má reč“ sme teda dosiahli, čo sme chceli. Malo to vyjsť aj ako príloha BBaráku, ale nestihli sme uzávierku a boli tam ešte nejaké problémy. Dnes by bolo možné spraviť všetko oveľa kvalitnejšie. Všetko je úplne inak. Mojimi vzormi boli vtedy americké formácie ako NWA, EasyE, Black Sheep, Flavor on the mouth.

Ďakujem za tvoj čas. Chceš na záver niekoho pozdraviť?

Zdravím celú PD Hip Hop Community. Som vďačný príliš veľa ľuďom na to, aby som ich tu mohol všetkých vymenovať…

Text: Gabo / Fotky: Netrep

Asi pred rokom, keď bol v Sampleri s tebou rozhovor si spomínal, že máš pripravený materiál na vydanie albumu. Čo sa stalo, že si od svojích plánov upustil?

Keď som bol pred rokom v Sampleri, tak som bol v období, keď som skončil vojenskú základnú službu a nemal som žiadne skúsenosti s tým, ako stáť na vlastných nohách. Ak som predtým niečo chcel, tak som proste povedal mame a dala mi peniaze, lenže príde na situáciu a dobu, keď sa musíš sám o seba postarať a pokiaľ na Slovensku nepatríš k najvyššej špičke, nemyslím finančnej, ale čo sa týka kvality, tak ťa hudba neuživí ani do základných pomerov. Pre mňa je aspoň základný pomer príjem 15000 korún, keď chcem zaplatiť nájom, odvody, jedno, druhé, tretie, štvrté a chcem, aby mi ostali aspoň nejaké tisíce na to, aby som si ako mladý človek niečo ušetril. To bolo v období, keď som takéto veci neriešil. Teraz, keď také veci riešim, je to na úkor niečoho, v mojom prípade na úkor tvorby. To ale neznamená, že nerobím texty, že si doma nerapujem, aby som nevyšiel z cviku. Dennodenne si rapujem nové veci, ktorých nie je až tak veľa, ale keď prídem na vystúpenie, aby som nepôsobil ako amatér. Z toho vyplýva to, prečo nemám materiál na album. Nie je to z toho, že by som nemal inšpiráciu, alebo by som stratil chuť do tvorby, to vôbec nie. Napríklad pred dvoma dňami som bol s Lyrikom a Džuvom pri jednom ohni so špekačkami a 2 hodiny v kuse sme rapovali a bavili sa o slovenskej scéne, čo je teraz, čo predtým, či máme motiváciu. Motivácia je veľká, aj inšpirácia aj chuť do tvorby, ale je to na úkor toho, že ma to skrátka neuživí. Preto musím tých 95%, ktoré som hudbe venoval ako tíneďzer, upraviť do normálnejšieho pomeru. Aby som sa dostal v rámci práce do normálneho, viac než základného rozpočtu. Práca, ktorú robím ma baví, rovnako ma baví aj hudba, sú to dva elementy, ktoré spájam, ale vždy ide jeden na úkor druhého. V rámci roka preto už neurobím 7-8 vecí, ako som bol zvyknutý, ale urobím 2-3 veci, ktoré urobím najlepšie ako viem a tak isto ich odrapujem najlepšie ako budem vedieť v štúdiu. Tento mesiac, ak všetko pôjde podľa plánu, chcel by som ísť do štúdia Opatovce a nahrám tam jednu novú vec, ktorú mám spravenú, aby bola aspoň nahraná a aby mi mohol, buď ja alebo iný producent spraviť na ňu hudbu.

Tak to sa tešíme. Nejaký čas po tom rozhovore v Sampleri si mi spomínal, že už asi nevydáš album, ale dáš von iba vinyl s CD verziou vinylu, ktoré by obsahovali iba niektoré z vecí z chystaného albumu.

Áno, lenže problém je, aby moje najzákladnejšie uspokojenie bolo aspoň v tom, že to, čo do toho vrazím, dostanem aj späť. Keď dáš na pult 4 banány, chceš ich hodnotu dostať späť. V prípade vinylu „Kapitalizmus“ som do toho vložil určitú finančnú čiastku, Lyrik, jeden nemenovaný človek z Trnavy, v Prievidzi dvaja nemenovaný DJi rovnako. Tá suma sa bohužiaľ doteraz nevrátila. Ide o kvalitný materiál, na Lyrikovej strane je „Nárez“ čisto na párty, druhá vec, „Život je ťažký“ je pre mňa širokospektrálna skladba. Viem si predstaviť, že si ju pustím aj na párty aj doma, pokiaľ mám gramofón. Z mojej strany, akurát sme to pred dvoma dňami zadefinovali, je to špeciálne odvetvie rapu, je to sociálny rap, môj osobný názor na to, kde žijem, reflexia prostredia, kde sa pohybujem, aký ja mám názor na to, čo je politika, čo je život, kde žijem. To je pre mňa sociálny rap.

Tým je Prievidza dosť špecifická.

Je, to chcem povedať, tým pádom to ale nie je predajne úspešné. Je to o tom, či človek dokáže rešpektovať aj niekoho iného z odlišným prístupom k tvorbe. Keď raz žijem v Bratislave, som ovplyvnený prostredím, dianím, lokálnymi štýlmi rapovania, ktoré sa môžu vymykať z normálu tým, že si skupina určí úplne odlišnú cestu. Radšej nebudem konkrétny, ale aj v Bratislave existujú skupiny, ktoré sú ovplyvnené skúsenejšími skupinami, ale sú aj také, pri ktorých takýto vplyv vôbec nie je cítiť a idú si svojou cestou. K tomu vinylu a jeho CD verzii, som ochotný do toho ísť, ale len v prípade, že sa mi to vráti, zatiaľ sa mi to nevrátilo a tá motivácia z mojej strany je veľmi malá. Ak budem mať zbytočné prachy, aj keď v dnešnej dobe asi zbytočné prachy neexistujú, tak ich chytím a dám ich jednorázovo do niečoho, z čoho sa mi to nevráti. Sám si vieš spočítať 1+1 a keď do niečoho vložíš a nevráti sa ti ani na pokrytie nákladov.

Máš nejaké štatistiky, koľko sa predalo vinylov Kapitalizmus?

Lyrik vraví, že je posledných 12 vinylov. Čiže to už malo byť dávno v pluse, ale peniaze sa stále nejako nevracajú, ani Lyrik, ani ja nevieme prečo. Vieme, že sme aj nejaké rozdali, ale rovnako vieme, že sme nerozdali polovicu vylisovaných vinylov. To je moja odpoveď na to, prečo momentálne nechcem riešiť vinyl. Vinyl je pre maximálne populárne skupiny ako Kontrafakt, AMO, alebo Vec, môžu si dať vylisovať 200-300 kusov. Pokiaľ nevydajú iba podpriemernú vec, tak je to absolútne úspešné. Ja nie som komerčne tak úspešný ako ostatná špička.

Takže si nikdy pri tvorbe nehľadel na to, aby si urobil skladbu, ktorá sa bude predávať?

V živote som neurobil skladbu, pri ktorej by som písal text a myslel na to, aby bola úspešná. Vždy som do toho vkladal skôr to, aby som oslovil čo najviac ľudí, čo najviac pováh, každý je iný, každý inde žije, koľko tou danou skladbou ľudí oslovím a nie koľko ľudí ma bude hrať, či to bude komerčne úspešné.

Aby to nebolo len pre úzku skupinu ľudí?

Presne tak. Myslím, že vždy to bolo a aj je mojou prioritou. Mal som 6 vecí, ktoré vyše roka boli pripravené, zmastrované, hotové, ale keď ti niečo dlhšie ako rok stojí a si to pustíš, tak to stráca aktuálnosť. Pokiaľ to ale nechceš oficiálne vydať, stačí bežnému poslucháčovi nahrávka s priemerným masteringom na to, aby si to pustil v mp3 playeri. Ide o to, že tie skladby, ktoré som zmastroval, vyprodukoval ešte v čase, keď som na to mal veľa času už pre mňa stratili aktuálnosť a tie, ktoré som považoval za ako-tak aktuálne som hodil na ArtAttack. Išlo o vec s Dekom, „Zopár dní“. Ďalej „5 rokov v hre“, to bola prvá vec, ktorú som spravil mesiac po vydaní albumu „Rap, čo ma reč“. V dnešnej dobe, keď je niečo mesiac na nete, aké je to zhruba aktuálne. Pre mňa je to už absolútne neaktuálne, urobil som to len z toho dôvodu, že je tu na Slovensku určitá skupina ľudí, ktorým možno môj štýl sedí, radi si ho vypočujú, tak nech si to stiahnu, pokiaľ na to majú chuť. Nikoho nenútim, pokiaľ na to nemajú chuť, nech si to nesťahujú. Akurát tú malú dopytovú dieru, ktorá vzniká tým, že nerobím, aspoň čiastočne vyplním.

Plánuješ do budúcnosti s niekým spolupracovať? Spomínal si mi, že ťa zaujal Torula. Je teda niekto, kto ťa oslovil?

Torula je pre mňa človek, ktorý rapovať vie, má vlastný štýl a dáva presne. Pre mňa je rytmická presnosť veľmi dôležitá. Pre mňa je „Moc“ presná skladba, osobitý štýl a artikulačne bezchybne zarapovaná. Toto ja viem oceniť a viem, že je blízky JSS, pozná sa s ním Lyrik, pozná sa s ním Konko, ja sa poznám s Konkom, je môj hlavný producent, ktorému ja hocičo zverím do rúk, je to aj môj veľmi dobrý kamarát. Tým, že je to takto poprepájané s Lyrikom aj s Konkom, že som aj s Torulom hovoril a som s ním v kontakte, tým je pre mňa spolupráca do budúcnosti s ním reálna. Jedine ak by sa vyskytlo niečo, že by som mal toľko veľa práce, ale to vidím ako málo pravdepodobné.

Presne na toto som chcel týmto rozhovorom poukázať, že to nie je o tom, že by ťa niečo znechutilo alebo by ťa nebavil rap, ale o tom, že najprv musíš zabezpečiť seba, rodinu a až potom robiť rap.

Keď v rape začneš…to je jedno, nemusíš začínať v rape, môžeš začať v graffiti, v breakdance, v hocičom. Pokiaľ chceš mať rešpekt a uznanie od skupiny, ktorá tam bola pred tebou, musíš niečo dosiahnuť, v breaku štýlom tanca, v rape nosičom, demom, skladbou. Dokázať niečo, že si, že máš špecifický prístup. Potom ťa začnú ľudia brať a postupne z toho môžeš nejakým spôsobom profitovať…Tak a teraz mi volá Tučko ohľadom festivalu…

Kde ťa teda môžeme v lete vidieť?

30.7. som bol doma v Prievidzi a 6.8. festival Leháro v Trnave. Pripravím sa, aby som zarapoval nové veci, Lyrik mi bude kryť chrbát, DJ bude Konko, bude s nami aj Torula.

Takže ty už s Torulom máš hotovú vec?

Nemám…

Ale už sa dá rapovať na festivale?

To ešte nie, ale Torula už má hotovú na 100% vec s Lyrikom, už som ju počul aj odrapovanú. Takže na Leháre na hip-hopovom stagei odznie minimálne Torula v kolaborácii s Lyrikom, so mnou zatiaľ nie, ale pokojne tam Torula môže dať aj tú jeho vec, ktorá je na webe. Tá sa mi páči, je dobrá.

Takže zatiaľ si rozbehol spoluprácu iba s Torulom?

Do budúcna samozrejme Lyrik H, numero uno u mňa. Džuva ak sa prebudí a opráši si svoju lyriku, tak s Džuvom aj o polnoci, kompletné JSS samozrejme. Z ostatných ako producent Konko, s MCs Torula. Hoody, to je klasika, je ako môj brat, poznám ho veľmi dlho. V rámci projektu, ktorý som chcel robiť som mal rozrobené veci so Žeriavom aj s Kaidžasom.

To video so Žeriavom nemalo veľký úspech. Plánuješ do budúcna video?

Video nie. To je o tom, že čo je aktuálne, robili sme video, ktoré asi nebolo veľmi aktuálne.

Väčší úspech malo video k remixu „Spoza beatov“, menej práce zo strihom a väčší úspech. Dokonca ho hrali aj KoolKlube…

V KoolKlube, no ty vole…

Ako teda vlastne pracuješ?

Neviem, či to niekoho zaujíma…

Práve preto tu teraz sme.

Profesionálne robím interiérový dizajn, väčšina sa robí na počítačoch, v dnešnej dobe. Ale mám aj výtvarnú školu za sebou, Zvolen, Technická univerzita – odbor dizajn interiéru a poradenstvo, tam máš normálne talentové skúšky na dosť vysokej úrovni, musíš vedieť kresliť, základy perspektívy, tieňovania, farebného vnímania, priestorového vnímania. Tie talentovky nie sú o tom, že príde Janko Hraško a spraví ich. Musí to byť človek, ktorý sa tomu venoval, alebo ma veľký talent a nevenoval sa tomu a na základe toho ho zoberú. Moja práca spočíva v tom, že navrhujem interiéry, nábytky, farebnosti, navrhujem všetko na stavbách.

Máš nejaké obmedzenia v tom, čo robíš? Napríklad, že zákazník chce interiér na tento účel…

Nikdy nerobím prácu, ktorá by ma v niečom limitovala. Práca ma môže limitovať jedine v rozpočte, nie v tom, čo je moja výtvarná a kreatívna činnosť. Toľkoto chceme do toho vložiť, toto je moja predstava a nechávam to na vás a na vašej tvorivosti ako dizajnér. Inak by nemal dizajnér vo svete šancu fungovať, keby bol limitovaný.

A ty to v počítači urobíš, ako by to asi mohlo vyzerať?

Áno.

3D a vyzerá to ako fotka…

Napríklad. Jedného dňa možno spravím návrh interiéru pre DJa…

Takže stolík na gramce, police na platne…

Všeobecne, to bude návrh, že vojdeš do tej miestnosti a bude ti jasné, že je to DJská izba. Uvidíme kedy to spravím a uvidíme komu. Ale vravím, kandidát by bol.

Takže vlastne spájaš prácu a hip-hop? Že ťa to vôbec napadne…

Dá sa to aj tak. Keď beriem do úvahy, že mám 24 rokov a väčšina mojich rovesníkov v rape, moja generácia raperov, má rovnako rokov a tiež budú musieť začať riešiť existenciu a bývanie, tak predpokladám, že sa s návrhmi bývania obrátia na mňa. To máš takisto prepojené s hip-hopom.

Takže ak tomu správne rozumiem, tvoje plány do budúcna sú raz za čas, pokiaľ budeš mať čas, možnosť s niekým tvoriť a peniaze na štúdio spravíš skladbu, ktorú len tak hodíš medzi ľudí?

Áno, ale je mojím snom, aby ľudia v budúcnosti nespájali moje meno len s albumom „Spoza beatov“, keďže je to album, ktorý som napísal, keď som mal 18-19 a teraz mám 24, venoval som sa rapu dosť dlho a za ten čas človek vyzrie. Na albume „Rap čo má reč“ som sa realizoval ako producent, mal som tam dve pasáže, ale v nich nebolo počuť ako sa mi odvtedy zmenil názor. „Spoza beatov“ je album v tíneďzerskom veku riešený spôsobom Hurá, je tu hip-hop!. Mojím snom je teda spraviť 1 CD, na ktorom by bolo zhruba 9 skladieb, bolo by to EPčko, čisto 9 regulárnych skladieb, veci ako intro, outro a skity veľmi neuznávam. 9 skladieb, ktoré budem ja sám schopný narapovať, viem si predstaviť kolaborácie s Lyrikom, s Ďzuvom, s hocikým.

Takže by to nebolo čisté „sólo“?

Nebolo, ale z veľkej časti by som chcel práve tým EPčkom zobraziť svoje terajšie myšlienkové pochody.

Aj muzikou alebo iba textom?

Pokiaľ by mi polovičku sprodukovala nejaká spriaznená duša, napr. Konko, alebo ktokoľvek, kto má talent a bolo by to kvalitné. Na Slovensku ti už nikto aj v rámci produkcie nič zadarmo nedá.

OK, ďakujem za rozhovor. Chcel by si niekomu niečo odkázať alebo niekoho pozdraviť?

Zdravím kamošov na scéne, dizajnérov a architektov, mladých ľudí v zápale hiphopovej chute a ľudí, ktorí podporujú a nenapaľujú slovenský rap.

Po rozhovore, ako zvyčajne, prestalo pršať…

Text: Gabo / Fotky: Netrep

Momentálne ma ale nezaujíma čo bolo, zaujíma ma čo je! A to navarené na asfalťáku, ktorý práve držím a každú chvíľu položím na tanier… Ešte si obzriem stredový label vinylu, kde sú všetky potrebné informácie. Jedna strana 2 veci + 2 inštrumentálky a jedna akapela – hmmm .. Druhá B strana, 2 veci, jedna inštrumentálka a jedna akapela .. … A strana = strana ADho, B strana = Lyrikova…

A STRANA :

Púšťam prvú vec, podľa ktorej sa toto vinyl dielo aj nazýva. „ Kapitalizmus“ v produkcii A.D., (Lyrik H a A.D na majku). Elektrická „rocková“ gitarka a ja nie sme celkom kamoši – hmm, basová gitara je vcelku prijemná, pseudo „lalala“ spev je zaujímavý, toto všetko v prvých jedenástich otočkách platne. S nabehnutým beatom v dvanástej otočke nabieha i Lyrikov rap. Zmenený sampel na klavírne opakujúce sa vysoko položené tóny vo mne ihneď menia náladu na určitý nervózny ruch – srdce sa mi trepe ako pri dopravnej zápche vo veľkomeste, nervózna inštrumentálna poloha je istá, pravdepodobne podľa Lyrikovho textu toto bol aj zámer, ale aj tak inštrumentálka pôsobí na môj vkus zvláštne. Samozrejme, že od tejto chvíle je to Lyrik- H ktorému dávam dôveru a počúvam text. Tematika tracku je jasná z jeho názvu, ide o zhrnutie problematiky života v tom našom kapitalizme. Musím povedať, že podľa mňa je Lyrik obdarený veľkým sociálnym cítením a toto sa sakra v HH cení. Nie sú to ľahko priehľadné „ umelcové texty“, ale naozaj súvis viet na zamyslenie. Text ma baví! Nebaví ma iba Lyrikov hlasový fond v rozprávačskom položení. V tomto duchu to cítim ako isté poučovanie miešajúce sa s nadhľadovým rozprávaním faktov života. Pôsobí to „ťažko“. Nasleduje A.D.ho strofa. A.D. ma oveľa viac baví naživo, ako keď ho mám počúvať z nahrávky. Má zvláštne charizmatické zafarbenie hlasu, ktoré vynikne medzi živými ľuďmi a chaosom na akciách. Z tracku je stále mierne cítiť „oldschool“ štýl, zrýchľovanie – spomaľovanie, no tentokrát sa A.D. uberal oveľa lepším smerom a pritvrdil. Neviem, kto mi dal právo pitvať sa do rapu, no skúsil som to – berte to ako môj subjektívny, možno silne sa mimo, pohľad.

„Keď sa mi zdá“ v produkcii od trnavského Konka sa mi spolu s Opakovým „Nárezom“ na B strane zdá najsilnejší. Počuť sviežu energickú produkciu, u Konka veľmi ovplyvnenú „premierovským feelingom“, čo možno z určitého pohľadu spadá do klišé záležitostí neoriginálnej (ale zato výbornej) klasiky. Spievaný ženský dirty sampel, ktorým Konko okorenil túto vec, som neskoršie počul ako začínajúci originál old song motív na Much More od De La Soul na albume The Grind Date – čo ma ihneď uchvátilo a zamrazilo. Je toto možné ?!! Konko mi túto inštrumentálku (ktorú poskytol A.D.emu) púšťal surovú z MPC ešte dlho predtým, ako vyšiel album The Grind Date!! (5.10.2004) Pokiaľ existuje niečo ako náhoda (resp. istá producentská múza) niekde mimo realitu tohoto sveta, potom ju Konko čerpal z rovnakých dimenzií ako producent z De La Soul. (Cuty a scratche v tomto songu nebudem rozoberať, určite nie sú najlepšie, ale ani najhoršie, postaral som sa o ne ja).

Najväčšou slabinou tohto songu je jeho zvuk na silnom aparáte vo veľkej miestnosti. Doma na slúchadlách ok, ale na akciách, na veľkých reproduktoroch v sále, absolútne hudobne nezrozumiteľný!!! Sample úplne zanikajú, počuť totálnu skreslenosť a nevýraznosť. (Kto je na vine? AD? Konko? Master v štúdiu Opatovce?? – to je už jedno, skratka totálna škoda!) A stranu uzatvárajú inštrumentálky oboch trackov a akapela na Kapitalizmus.

B STRANA :

Lyrik H„Nárez“, produkčne zaobstaraný Opakom. Táto vec sa sama vytláča z reproduktorov; výborný, silný, dynamický zvuk. Takýmto spôsobom je totálne dominantná na tomto vinyle. Inštrumentálka sa vinie v silno „funky feelingu“, takto si predstavujem skutočnú party vec! Hlavný sampel zaobstarala funková gitarka, celkovo niečo obdobné ako Hot Sex od Tribe Called Quest. Alebo first@love od Mary J Blidge – takéto veci Ťa nútia hýbať riťou ! Spôsob, akým Lyrik H rapuje, mi veľmí sedí. Už to nie je rozprávač Lyrik. Už je to pán „nad vecou Lyrik“. Jemný battle pičung v srandovno-ironickom nádychu. Humorný inteligentný text, hltám každé prichádzajúce slovo. „Aj toto som ja / ďalej to hrám / nevidím nikde svoj strop / preto Lyrik-H“ a “nevidím nikde pravidlá do hrobu / si vezmeš len seba a svoju vlastnú rolu / brúsenú vísačkovú / tu kážeš Baccardi a piješ kolu“. „Ach bože koxo robím tu rap / pičujú tu dáky ľudia bože?! / ja sa z toho poseriem! / mám štýl, mám flow mám bicie, mám zvuk, mám čo ? / mám dav pod sebou / otváram hubu a tvárim sa jak nafičaný guru / eé vôbec také nič nie! / chcete diktatúru? / tak choďte, trénovaným toho druhu / derú sa dopredu, rukou robia HUHU / ja som uvoľnený typ, neveríš, čo spíš? / ešte to nevidíš? nestojím o prestíž…“. „Ževraj máš flow, ale počuť iba jeden / tak zaber, ako Sampler / speaker pustím ťa v kľude ty smrad! / Chceš mať slávu, chceš byť in ?! / Tak choď s tým!“ Volený výkrik HU! v refréne robí tento song naozaj zverským, živočíšnym, pudovým! Nehýbať sa do toho na parkete bude ozaj iba impotent, alebo frigidná baba.

Vyzerá to tak že Lyrik H sa nám konečne uvoľnil, nebojí sa vulgárne zanadávať, hovorí na rovinu bez zbytočných hádaniek, na ktoré sme boli uňho zvyknutí a i tak to nepôsobí vôbec prízemne, naopak. Inteligentne, humorne a oveľa viac prirodzenejšie (inteligencia sa nezaprie, keď ju už raz človek má). Dávam si otázku, ako veľmi je podstatný pre MCho podmaz, aby ho vyhecoval? Dal by to rovnako dobre, keby to nahrával i do inej inštrumentálky? Alebo má takú empatiu a party štýl ho uvoľnil?

„Život je ťažký“, opäť Konko na beate a Lyrik, tento raz smutnejší, clivý feeling inštrumentu. Zaobstarávajú ho zosekané a nanovo poskladané tóny klavíra. Naefektovaný zrýchlený „záchvevový“ hlas použitý ako sampel – príjemné a zaujímavé. Opäť ťažký text na zamyslenie niekde doma, kde máš možnosť využiť svoje mozgové závity nerušené a v kľude. Nasleduje inštrumentálna verzia Nárezu, po ňom jeho akapela .

Tracklist k 12″ singlu Kapitalizmus (Legal Rec. – 2004)

A1. Kapitalizmus
A2. Keď sa mi zdá
A3. Kapizalizmus ( inštrumentálka)
A4. Keď sa mi zdá ( inštrumentálka)
A5. Kapitalizmus (akapela)

B1. Nárez
B2. Život je ťažký
B3. Nárez (inštrumentálka)
B4. Nárez (akapela)

Text: Spino

Len toľko, že je toho stále málo na to, aby som si mohol sadnúť a vyložiť nohy s pocitom dosiahnutého maxima a vyčerpania všetkých svojích napádov, možností a inšpirácií… a samozrejme som veci vyššie uvedené nedokázal sám, ale v spolupráci s ľuďmi, ktorí mi 5 rokov pomáhali a stále pomáhajú dostať to tam, kde to momentálne je.

Nebudeme si klamať ľudia zo “scény” príliš necenia tvoju produkciu, prevažujú skôr názory, že štýlovo je “zastaralá”, tá si však našla oblubu u bežného poslucháča, o čom svedčí hneď niekoľko faktov. Napr. sa track JSS uchytil v prvej 3 komerčnej hitparády rádia Rock fm na niekoľko týždňov, okrem toho si tiež obsadil 3 priečku v kategórii producent roka 2003 vo výročnej ankete ArtAttack-u za Hajtkovičom a Vecom. Čo na to vravíš a ako bude vyzerať produkcia tvojho debutového sóla? Môžu sa ľudia tešiť na tvoju klasickú produkciu, alebo bude obsahovať tiež nejaké novinky a experimenty?

Neviem čím to je, môžu sa tváriť, že neexistujem, ale ako vravíš sú tu tiež takí, ktorým sedí a cenia si práve to, čo robím a to je tiež jeden z hlavných dôvodov, prečo to robím stále až dodnes. Možno je to aj určitou zakomplexovanosťou a uzavretosťou určitých ľudí na scéne, ale to sú veci, ktoré ja vôbec neriešim. Keď si nemám čo povedať s niekým, kto vie hovoriť a nehovorí, tak s ním jednoducho nehovorím :) Čo sa týka produkcie, ťažko povedat – keď sa raz maliar naučí malovať, maluje svojím rukopisom celý život, iba podlieha určitým trendom aby ten obraz mohol aj vystaviť a tak isto keď experimentuje sú len dve možnosti, uznanie a pád na zem. Ten album bude pre mňa špecifický v tom, že som skúšal robiť veci, ktoré budú na seba naväzovať jedna po druhej a spoločne vytvárať celok – nie dejom, ale kompozíciou. Zvukom som išiel do novších trendov, ale stále ostávam verný svojmu štýlu tvorby beatov.

Čo hostia?! Viem o niekoľkých, že sa predvedú. Pred časom som sa stretol s rôznymi názormi okolo hostí na sólo albumoch. Jeden vravel, že hostia album obohatia a druhý, že si autor z vlastnej neschopnosti narapovať sám album pozve hostí aby nevyznem monotónne. Čo ty nato?

Nemyslím si, že je to na škodu, inak by sa to nerobilo vôbec… rád spolupracujem s ľuďmi, ktorí projekt obohatia – nech to berie každý ako chce, zhodnotí sa to neskôr. Každopádne mená: mcs – Lyrik H., Kajdžas, Žeriav, Dek … bude tam aj kolabo s Burom a Svenom na hudbe. Dji sú zatiaľ Hoody, Luko, Spinhandz a ostatné mená sa ešte riešia …

Myslím, že ľuďom sa príliš nepáči dnešný trend skracovania albumov a zmenšovania počtu trackov? Ako si stojí v tomto meradle tvoje sólo? Dostanú ľudia za svoje peniaze iba ďalšie EP?

Nájdu tam minimálne 9 narapovaných trackov (tie už sú zmiešané) + klasické doplnky vo forme intra, outra a riešim tiež RMX od iného beatmakera + ďalšie dva tracky, ktoré ešte nemajú finálnu podobu a ako bonus už spomínaný videoklip v omnoho lepšej kvalite, ako na nete. Myslím, že ľudia, ktorých zaujala moja tvorba si prídu na svoje.

Nie je toho opäť nejak málo?

9 trackov je hotových k dnešnému dňu, ale ešte som neskončil, nebude tam nič priemerné a nič do počtu, alebo nasilu. Myslím, že 45 minút rapu nie je málo…

A dátum, na kedy je plánované vydanie?

Rád by som to zrealizoval cez ArtAttack rec. v septembri tohto roku, čiže 2004 (presný dátum radšej neuvediem) – keď to bude aktuálne určite sa všetko dozviete na www.artattack.sk :)

A čo vinyl, album, alebo singel? Pripravuje sa niečo, alebo ostane iba pri cd?

Zatiaľ iba CD album, ktorý bude zaplatený z vlastných zdrojov. Nad singlom premýšlame, ale uvidíme ako sa všetko vyvinie a či to ľudia podporia…

Prejdime ku klipu …. ako sa vraví “klip SK kapiel je momentálne viac menej otázkou luxusu”, nie každý si ho môže dovoliť nehovoriac o rapových skupinách a dvojnásob nehovoriac o začínajúcich rapových skupinách – ty ako pomerne neznámy raper máš klipy dva ?!

Bude to asi tým, že mi tvorba klipu nerobí žiadne technické problémy a viem ukecať správnych ľudí :) no a do budúcnosti – živím sa 3D vizualizáciou ako dizajnér interiéru a svoje 3D schopnosti ešte určite ukážem…

Porozprávaj nejaké podrobnosti z natáčania klipu, ako si to videl ty okom aktéra?

Natočenie klipu trvalo viac ako jeden aprílový týždeň. Natáčalo sa v Prievidzi za slnečného počasia a v Žiline za neustáleho dažďa, keď sa človek poriadne zameria na niektoré zábery môže vidieť padajúce kvapky. Strihanie a editácia zhruba ďalšie 2 týždne, po ktorých som to už nechcel ani vidieť. Najväčšie problémy boli práve s počasím…

Svoj druhý videoklip si sa rozhodol urobiť na track “Hľadaj svoje sny”? Nepísaným pravidlom je, že by mal byť klip na najväčšiu hitovku, ty si však zvolil skôr baladický “zasnený” track ?! Prečo?

Zvolil som track “Hľadaj svoje sny” v spolupráci so Žeriavom zo Zlých koní ako harmonický protiklad na všetko, čo doteraz vyšlo – nie je to naráchané beatmi dynamikou a artikulačnými zvratmi, je to skôr relax na počúvanie a vrátenie sa späť. Keď som začínal s rapom, tak Žeriav patril ku špičke a podal mi bez problémov 5. To je tiež dôvod prečo – je to cesta, akou by sa to malo uberať… klasických nadupaných klipov tu budeš mať ešte dosť od iných skupín. A v neposlednom rade je to tiež človek, ktorý má ešte stále čo povedať… tak aj preto.

Ďalším trendom je momentálne, že všetky “andrgraund” skupiny podpisujú zmluvy s veľkými vydavateľmi, čo ty nato?

Otázka slova “andrgraund” bola už toľko krát rozoberaná, pomaly rozoberanejšie ako “škodovka” po náraze do stromu v 100vke – ja to beriem celé s úsmevom, keď niekto tvrdí, že je underground a hip-hop (“nemám image typtoptypa, čo sa hrá na hip-hop…”) to je môj názor…

Posledná otázka, aký je tvoj názor na zapájanie sa “komerčných skupín” do hip hopu ako takého?! Začalo to “Kapelou na predaj”, v ktorej si bol mimochdom aj ty a pokračuje to napr. reláciou Kuul klub, v ktorej vystúpilo viac známejších “underground” SK skupín?!

Môj názor na presadzovanie SK rapu v slovenských TV je “Prečo nie?!” – nech vedia aj ostatní, čo to SK rap vôbec je. Prezentuješ svoj názor a tvorbu miliónom ľudí, čo je viac ako na party pre 300 ľudí. Underground VS komercia je téma na dlhšiu debatu, ale vo všeobecnosti platí, že keď je niečo kvalitne urobené ľudia to kupujú a k tomu niet čo dodať. Je však pravda, že to má svoje hranice, aspoň pre mňa … aspoň v určitých bodoch.

Ok kámo díky za rozhovor…

Ako sa hoši vidia v hre zvanej slovenský rap?

Džuva: Tým iným prístupom, aký sme zvolili, inovátorským, je nám ťažko sa zaradiť. Neviem, ako nás iní vnímajú. Je tu akási scéna okolo Bratislavy, je tu stred, sú tu Košice. Je to dosť diferencované a vyhranené. Čo ma jediné na tom mrzí, že sa tu stavajú sem tam bariéry a ľudia si zakladajú, že ja som z tade, ja mám takýto štýl, takto to má byť. Nie, ja si myslím, že náš rap je prijateľný pre toho, kto to chce prijať.

Lyrik: Som už asi príliš múdry na to, aby som mal v sebe také rozpory, že budem mať problém s nejakými inými hiphopovými skupinami na Slovensku a budem riešiť ich štýl a rytmy. Verím tomu, že každá robí tie veci zo seba, ale ja hovorím, že zo svojho pohľadu.

Považujete sa ešte za súčasť domácej rapovej scény?

D: Myslím si, že robíme rap stále. Je tu tento album Rap, čo má reč. A reč má práve preto, lebo komunikuje so všetkými ľuďmi. Mám taký pocit, že by sme mohli patriť sem, ale môžeme patriť aj inde. Často sa stretávam s tým, že obyčajný človek-laik mi povie: tak toto ma zaujalo. Ale patríme do toho hiphopového koláča. A hľadáme cestu, ako ho ponúknuť aj iným ľuďom. Robiť pre úzky okruh ľudí sa mi zdá nechutné od človeka, ktorý si hovorí umelec.

L: Hip hop je len forma, prostriedok. Ja si nemyslím, že by mal byť životným štýlom, ktorý ma pohltí. Beriem ho ako formu, aby som ňou vyjadril svoj život.

Neviažete sa na rým, často používate voľný verš. Čo to je? Žiadna forma na úkor obsahu?

D: Mladším poslucháčom to nerezalo, že tam neni nasúkaných veľa rýmov tam, kde ich očakávajú. Tie naše sú neočakávané, niekedy to zabehne do recitálu, že už to nie je vyslovene rýmovanie. Čo sa mne páči a vyžívam sa v tom. Išlo mi o tú myšlienkovú niť a tú som nechcel prerušovať rýmom, znásilňovať ju rýmom. Česť tým, čo to robia aj aj. My sme si však dovolili ten luxus byť free.

L: Nemáme čo stratiť. Robíme to spontánne, hráme sa s rýmami, ale potmehúdsky.

D: Dosť dlho sme s Lyrikom pracovali na tom, aby rýmy nebrzdili prejavy. Rým je bariéra, väzenie. Treba ho rozbiť. Kto to chce pochopiť, pochopí. Netvrdím však, že nedávam rýmy v texte.

Počas makačky na albume ste boli všetci traja rozhádzaní po Slovensku, žili iné životy. Ako sa vám podarilo dotiahnuť vec do pohodového konca?

AD: Je to o dnešnej dobe. Keby sme to robili pred štyrmi či piatimi rokmi, tak neverím tomu, že by to vzniklo. Internet je komunikačný prostriedok číslo jedna. Môžeš poslať fotku, hudbu. No a zhruba každý mesiac za 2 a pol roka sme sa stretli a zhrnuli to. Chalani mi dávali impulzy, akým spôsobom sa mám uberať a ja som zas načrtol, ako by to mohlo byť. A hľadali sme súhrn nášho trojuholníku. A myslím, že sa nám to podarilo.

Slabé miesto sa týka koncertov. Chýba tam DJ, s cédečkom to nie je vymáknuté. Čo vy na to?

D: To je fakt, ale ten DJ sa rysuje. Volá sa Hoody a je to mladý energický človek, ktorý bude dobrý. Chodí s nami na koncerty. Ten element, ktorý nám chýbal, teraz spojíme, budeme kompletní. Boli sme za to na jednom breakdance festivale doslova sprdnutí. Tam som pocítil sebakritiku. Pamätám si, jak sme tam dotiahli komp, čo vyzeral jak starý pekáč.

AD: Chcem čosi povedať k tomu, že kto nehrá z vinylov, nerobí hip hop. Iní rapujú do produkcie z Ameriky, ale z vinylov. Moja alternatíva je, že urobím na jedno vystúpenie 5 trackov, s ktorými sa hrám rok, ale hrám z cédečka. Ale je to moja produkcia. Čo je potom fér? Odsúď ma za to, že som sa rok hral s niečim a nemám 25. 000 na vinyl.

V niektorých netových forách som na vás vyhrabal kritiku, že sluchu sa zdáte moc „staroškolský“…

AD: Chcem sa opýtať tých internetových mudrlantov, či existuje nejaká šablóna na hudbu, texty a spôsob rapovania. Nemienim sa prispôsobovať nejakým trendom, ja to tak necítim.

D: Podstatnejšie je vedieť, či mi táto vec niečo dá, alebo či je stará desať rokov.

AD: Ak mám byť úprimný, mne osobne sa nepáči po roku 2000 95% produkcie, čo vychádza vo svete. Môj vzťah je skôr k starej škole. Snažím sa však nájsť harmonickú súhru medzi tým, čo vychádza momentálne, tie beaty a prístupy, ale stále mať ten zvuk, ktorý ma ovplyvňoval.

Slovo na záver?

L: JSS je skpina ľudí, ktorí ponúkli produkt. JSS je skupina, čo prijme každé vyzvanie, aby šla vystupovať.

AD: Splnil sa mi veľký sen. Ako mladý chalan 5 rokov dozadu som nemal ani páru, že spravím niečo, čo bude oficiálne lysované, s analogickým mastrom a digitálnym remasteringom. Čo bude kvalitné, čo pustiš v rádiu a nebude to chrčať.

Text: Hari

Fotky: LittleBoy

Ale pozrime sa na poslednú akciu spod hlavičky chalaňov z Trial Team-u, mojích dobrých priateľov Borisa a Tomáša (ktorým patrí veľký rešpekt!!!) pekne poporiadku. Bohužiaľ sme na miesto činu dorazili až vo večerných hodinách a to bol už miestny pub Koník plný ľudí, chtivích vzhliadnuť rozcvičujúcich sa bboys pri kvalitnom exibičnom battle.

Po chvíli sa to celé začalo. Kotol plný bboys sa pustil do zahrievaciehom kola. Súkali z rukáva jeden trik za druhým a do rytmu im hral dj Hlavolam. Niesom síce exprd na break, ale pozerať sa naozaj bolo načo. Po nich prišiel rad na nežnejšie polovičky – dievčenskú skupinu FLAVA, ktoré prvý krát reprezenovali svoju krjú na krupinskej pôde. Bolo vidieť, že dievčence majú všetko pevne pod kontrolou. Riťkami vrteli ako sa patrí, úsmevom nešetrili a tak si nejeden krát vypočuli za svoj teneček burácajúci potlesk a výkriky ľudí, ktorých už bolo v tej dobe v tamojšom podniku neúrekom.

Podľa informácie, ktorú som získal od organizátorov bolo na akcii viac ako 450 ľudí. Čo si myslím nieje práve najmenej na Krupinu, ktorá má dohromady približne 8.000 obyvateľov. K tomuto číslu však dopomohla aj slušná návštevnosť ľudí z blískych i vzdialenejších miest: Zvolen, Banská Bystrica, Prievidza, Žilina, Ružomberok a neviem ešte odkiaľ všade.

Na pódium nastúpili prví zabávači. Var rozprúdila formácia okolo Gulosa z Malaciek zvaná tiež Potrok, ktorej mp3 vám ponúkame k vypočutiu v našej sekcii AUDIO. Bolo vidieť, že ich hudba nieje domácemu divákovi úplne neznáma a musím priznať, že môj oblúbený refrén “Pohľad na svet cez filter davu” som si zakričal aj ja. Pod chvíľou som si odbehol von obzreť zblíska joint, na ktorého ma pozvala partia zo Zvolena a tak som nestihol Fikusa.

Prišiel som až na žiliskú crew Represia. Názov síce neprezradil nič, ale chalani nakoniec milo prekvapili a to myslím nie iba mňa. Neskôr mi chlapča zo Žiliny vysvetlilo, že ide o spojenie viacerých emsís, medzi ktorými boli tiež známejší (ale stále málo známy) Richard a Lopez. Po nich som sa trošíčku vtesnal do davu medzi dievčence zo Zvolena. Musím sa priznať, že som určitý čas vôbec nevnímal pódium.

Záver patril, ako inak zlatej perle stredného Slovenska. Mnou už toľko ospevovaný AD z Prievidze. Mladík, ktorého stred miluje a západ nechápe… Presne na túto tému sme sa rozprávali s priateľom Chozem. V Krupine AD spraví šou a ľudia šalejú, ale keby prišiel do Bratislavy, neviem neviem či by ľudia odpadli a určite to nebude tým, žeby chlapík nevedel urobiť kvalitnú šou. Ale späť k jeho vystúpeniu.

Ako prvý nám zahral do uší svoj najnovši remix svojej starej veci “Spoza beatov”, ktorú si môžete takisto vypočuť v našej sekcii AUDIO. Podľa mojej mienky ľudia prijali tento remix minimálne tak priaznivo, ako jeho staršieho predchodcu – obrovským hurhajom. Najradšej mám, keď AD v refréne otočí mikrofón smerom na ľudí a tí ho svojím krikom dopĺňajú. “Povedz mi, kto je tvorca beatov…” Neviem ako pre ostatných, ale pre mňa bol tento nenápadný, skromný chlapík opäť vrcholom celej akcie.

Šnúru vystúpení zakončila Séphia zo Zvolena svojou tradičnou a jedinou vecou “Sep Sep, Sep Sépia. Po nej sa už žúrka rozbehla priamo do cieľa, za gramce sa totiž postavili dji. Čierny koláč, inak tiež známy pod prezývkou vinyl načal martinský Janko. Žežlo po ňom prebral skúsenejší a svetazbehlejší dj Vec zo Zlatých Moraviec?! V čase, keď dav šalel na track “Noc je 1/2″ od Indy-ho a Wich-a sa naša skupina musela bohužiaľ s Krupinou rozlúčiť. Čas je neúprosný a tak sme sa vybrali na cestu domov.

Nemôžem zhodnotiť akciu až do jej absolútneho konca. Ale kedže mi volali chalani z Trial Teamu (organizátori) na druhý deň o druhej poobede, že ešte stále tancujú v pube aj so spokojným majiteľom, predpokladám šťastný koniec a čoskoré pokračovanie, ktoré si nenechajte určite újsť!!!