Khomator je pre veľa ľudí neznáme meno, u mňa to bolo tak na 50%. Nevadí. Na jeho sólo album Terapie sme upozorňovali už dávnejšie, dnes keď čítate tento článok, tak ho recenzujeme a delíme sa s Vami o naše dojmy z tohto počinu.

Čo človeka zaujme ako prvé na albume, od ktorého nevie čo má čakať?(vlasne na každom albume) Podľa mňa hudba, keď to chcete rapovo, tak beats. A práve inštrumentály tu na mňa pôsobia barzo pozitívne. Bude to určite aj tým, že sa o ne postarali ľudia ktorých hudby sú moji kamaráti (čo vlastne vysvetľuje to pôsobenie pozitívnosti). Dubas (“Jako kluci”? si bláázon?) , FNTM, Fosco Alma, Kenny Rough, Paulie Garand sú podľa mňa velkí šikovníci a Khomator ma šikovné ucho, že si vybral hudby aké si vybral. Šupa. Dávam 3,5 poníka z 5 poníkov.

Čiže keď ma album zaujal po hudobnej, postupne po diagonále prejdeme k druhému vypočutiu Terapie. Teraz sa sústredíme na texty a aha!!! Ani tu Khomi nejak nezaostáva. Kľudne sa nehanbím povedať, že Khomator je nedocenený rapper. Jeho texty majú svoju úroveň, z čoho vyplýva, že Khomi by nemusel byť úspešný len ako lokálny uepeu, ale určite je tam potenciál posunúť to vyššie. Ale tak to je asi na dlhšiu polemiku, že ako čo a jak. Lyrika dostane 3 hviezdičky z 5 hviezdičiek.

Keď Terapiu hodnotím ako celok, tak si myslím, že je to úplne na poriadku počin. Musím však jedným dychom dodať, že v niektorých trackoch Khomator síce rapoval dobre, ale neudržal moju pozornosť. Stratil som sa.

Tento album určite vrelo odporúčam fanúšikom CZ-SK  trueskuul rapu u nás. Nebudete vôbec sklamaný. Ja verím, že o Khomim budeme ešte počuť resp. budeme Khomiho počuť. Ja si idem pustiť  Terapiu.  Dozabaczenia!

P.S. Kenny Rough, super zvuk. Tak sa to má robiť pane kluku!

Album Khomator – Terapie si môžete vypočuť nižšie a potom smelo objednávať aj v Artattack online shope

Práve odpoveď na túto otázku je totiž dôvodom, prečo niektorí bývalí rapperi robia (dosť mizerný) pop, prečo o iných už nepočujete a prečo muzika dnes vyzerá tak, ako vlastne vyzerá. A tým ani náhodou nechcem povedať, že vyzerá horšie ako pred rokmi. Je jednoducho iná.

Iné sú potom aj kapely, ktoré pred rokmi túto muziku robili. Niektoré sa snažia (akýmkoľvek) spôsobom zarobiť na zvyškoch hudby, ktorá sa už zliala so šoubiznisom. Niektoré sa pokúšajú nájsť nové trhy a nových poslucháčov. A ďalšie rezignovali a robia hudbou pre pár kamarátov, facebookový fanklub a internetové pochvaly na sociálnych sieťach.

Myslite na toto všetko, keď si budete púšťať nový album od AMO. Líši sa od domáceho hiphopu, a vlastne sa líši aj od predchádzajúcich dvoch albumov AMO. Napriek tomu nie je horší, i keď smeruje k inému ako klasickému poslucháčovi rapu. Positive totiž môže pokojne znieť v ktoromkoľvek komerčnom rádiu a neurazí ani všetkých tých polohluchých fanúšikov pseudohudby, ktorú z veľkej miery na týchto staniciach hrajú.

Positive je často viac dancehall a postreggae než hip-hop. Je už aj podľa názvu viac zábavou, príjemným neriešením, než deprimujúcou sociologickou sondou. Je uvoľneným večierkom v bare a nie sebestredným, osamelým spíjaním sa (v tom istom bare).

Iste, pre mnohých môže byť tretie AMO povrchným, zbytočným počúvaním. Nebol by som však na takúto hudbu príliš prísny – navyše to nie je pravda. Ak vo vás hudba neuráža posledné zvyšky vkusu, ak vám nelezie na nervy, ani vám neprekáža, je vlastne fajn.

Pritom spojenie „vlastne fajn” je asi najlepší spôsob, akým nové AMO opísať. Aj to dobré znie, aj sa to dobre počúva, aj to nie je zbytočne strávený čas. A po dopočúvaní to od vás nechce akési filozofické zamyslenie – čo je kladom aj záporom zároveň. Skladba Swing má jednoducho „grúv”, Nápad za milión je vtipným výstrelom (aj do vlastných) radov, Gramo Rokkaz fungujú a anglicky hovoriaci hostia naopak nie.

Nakoniec by bolo odo mňa fér priznať to: AMO je kapela, ktorú mám rád a ku ktorej ma viažu isté spomienky. Pamätám si, ako mi koncom deväťdesiatych či začiatkom nultých rokov Peťo alias (dnes známy) dídžej Kappa predával nahrávku Krakally. Pamätám si Marekove freestyles – napríklad legendárny duel s Delikom. Dnes exčlen Viktor bol môj spolužiak na výške, Milan bol a je jedným z najšikovnejších hudobníkov v domácom hiphope.

Ale áno, sú to už roky.

Tracklist

01. Headline
02. Spolu + Polemic
03. Swing
04. Nápad za milión + DJ Spinhandz
05. Fajn
06. Štýl + Gramo Rokkaz
07. Someone Else + U-Cee
08. Toľko rečí
09. Ex
10. Hej! + Tribuman, Gill’us & Mr.E
11. Nechám sa zviesť + Misha
12. Naozaj? + Ras Zacharri
13. Roky + DJ Miko

Album na recenziu poskytlo Gregor Agency.

Preto som sa pri počúvaní nemohol ubrániť porovnaniu. Album Minuta ticha je podľa mňa výborný a stále je to zatiaľ jeden z najlepších SK/CZ albumov, aké som tento rok počul. Proti nemu toto 8 trackové EP vyznieva ako malý nesmelý žiačik, ktorý by len chcel byť tam, kde majster (Reset) už je.

Páchateľ neznámij bol ohlasovaný už hádam niekoľko rokov dozadu a tak by človek čakal niečo viac prepracované. Neviem síce s istotou povedať, či ten materiál, ktorý sa na EP dostal tiež vznikal tých niekoľko rokov, ale bohužiaľ to tak znie. Niektoré tracky znejú ako po stránke rapovej (a textovej), tak aj po stránke produkčnej veľmi zle.

Aby som bol konkrétny, tak sú to Neznámy páchatel, Posmrtná grimasa a Dokážem piť viac. Keďže sú to na EP tracky číslo 1, 2 a 4, tak si viete predstaviť aká bola moja motivácia počúvať to celé vôbec ďalej. A potom zrazu príde solídny Deň druhij, po ňom najlepšia produkcia akú som od Kreka kedy počul v tracku Jebe mi a Osemskijm kvalitne odrapované posledné štyri tracky.

Čo si potom mám myslieť? Jediné logické vysvetlenie mi príde, že skutočne tie tracky vznikali tri roky a že sú dokonca na EP v (takmer) chronologickom poradí podľa dátumu vzniku. Za tú dobu sa Krek zlepšil v produkcii a Osemskij v textovaní a rapovaní. Ale možno sa mi to všetko len zdá a je to len náhoda, že mi tie tracky tak sadli/nesadli.

A tak musím len smutne skonštatovať, že som objavil zatiaľ najhorší release od TM. Stále je lepší ako mnohé iné blbosti, čo všelikde vychádzajú, ale nie je to pre mňa taká tá kvalita od začiatku až do konca, ako som bol zvyknutý. Ten potenciál tam je, Osemskij má zaujímavý prejav a často aj zaujímavé rýmy, ale niekedy potom zas spadne do nezmyselných detských veršovačiek, ktoré sú až príliš predpovedateľné. Že Krek vie odprodukovať bez problémov sám aj celý album tiež už vieme.

Tu sa ale všetko podarilo len tak na 50 percent. Ak to má byť len promo pre niečo väčšie, tak je to OK, ale ak to má byť výsledok vrcholného niekoľkoročného úsilia, tak by človek čakal niečo viac prepracované…

Album si môžete kúpiť v našom Online Shope, alebo si prečítať rozhovor s interpretmi …

Tracklist albumu Páchateľ neznámij (TM rekorc 2011)

01 Neznámy páchatel vsp. Zverina, DJ Hlavolam
02 Posmrtná grimasa
03 Feťáci vsp. SEdláci, DJ Spinhandz
04 Dokážem piť viac
05 Deň druhij vsp. Jerry, Géčko
06 Jebe mi vsp. Slavoj, DJ 3ck
07 Ticho, sekera a smrad vsp. Reset
08 Naspeť v budúcnosti

Tieto dve otázky môžu vyznievať ako úplný nezmysel – obzvlášť na (skoro)hiphopovej webstránke. Lenže v poslednom čase zisťujem, že hiphop u nás vlastne počúvajú dve skupiny ľudí. Sú to dva svety, ktoré do styku prichádzajú len príležitostne.

Ten prvý svet je zažratý do rapu niekedy až obmedzeným spôsobom, orientuje sa na scéne, pozná kapely a chváli také, ktoré robia hiphop dobre v rámci hiphopových pravidiel.

Druhý svet tvoria ľudia, ktorí nikdy nepovedia, že Moja reč či Gramo Rokkaz nahrali dobrý album, ale zato budú chváliť Beneho, Veca alebo BPM. Bežne ich ani nepovažujeme za súčasť scény, ale či už sa nám to páči, alebo nie, nejaký domáci hiphop počúvajú.

Prečo o tom píšem? Pretože práve pre týchto druhých urobil Kato tretí album pod značkou Prago Union.

To nie je výhrada ani výčitka. Je to len konštatovanie: banálne zistenie, že V barvách nie je album určený deckám, ktoré si svoje obľúbené skladby púšťajú nahlas v električke z telefónu a otravujú tým všetkých ostatných. V barvách je relatívne zložitý, niekedy až ťažký album, ktorý treba počúvať so sústredením. A aj tak si niekedy poviete, že predchádzajúca nahrávka Dezorient Express bola o malý kúsok lepšia.

V Barvách je dobrý album. Občas je však príliš urozprávaný. Viem, je to čudesná námietka voči chlapíkovi, ktorého aj ja sám považujem za najlepšieho textára v českom a možno aj v československom rape.

Tie slovné hračky sú stále veľmi zábavné (obzvlášť v skladbách Tónovací či spomienkovej hračke Vybarven), ale často sú to slovné hračky pre slovné hračky. Posolstvo, ak tam niekde je, je zahrabané pod nánosmi fráz a zvratov. A aj po týždňoch počúvania mám bohužiaľ pocit, že tento album je až príliš zložitý. A čo je oveľa horšie: táto zložitosť nie je vždy funkčná.

Kdesi (Bbarák) som čítal, že V barvách sa od predchádzajúceho albumu líši v tom, že „poslech (je) jednodušší, přímočařejší a stravitelnější pro větší masu”. Myslím si, že je to presne naopak.

Niektoré skladby sú skôr zhudobnenými básňami ako piesňami. To nie je zlé, ak sa na Katove texty pozeráte ako na poéziu. Ak ich vnímate takto, je to stále veľmi zaujímavá, často voľná, asociačná poézia a je radosťou počúvať ju.

Aby bolo jasno: V barvách hrá pekne a muzika funguje s náladou textu i farebnou témou. Je to výborný, na naše pomery veľmi výnimočný album. Ale preskočiť vlastný a uznajme, obrovský tieň sa Katovi nepodarilo. Našťastie, ani ho príliš nepodlieza.

Je preto úžasné, že práve tento album sa stal v Čechách jedným z najpredávanejších. Zrejme za to môže práve tá druha skupina ľudí, ktorá hiphop – tak ako ho poznáme my – príliš nepočúva. Vďaka však za takúto hudobnú výchovu.

Album na recenziu poskytlo vydavateľstvo EMI.

Skúsim vysvetliť prečo je dobré, že tento album je inštrumentálny - takže otázka znie: Prečo je dobré, že Fatte spravil „len“ inštrumentálny album a prečo mám rád tento atypický album?

Kto to ešte nevie, Fatte je jeden z top československých beatmakerov a tento album Vás presvedčí, že jeho beaty znejú našlapano aj bez pomoci raperov …

Keby na albume aj nejakých raperov chcel mať, tak release date bude síce taký istý, ale namiesto roku 2011 tam pri dobrej konštalácii hviezd bude svietiť rok 2012. Väčšina raperov nemá nikdy čas..Buď robia nič, alebo makajú na ničom …

Ak ste mladí (bez)nádejní raperi, môžete nejaký z týchto beatov použiť na svoje demo a tešiť sa že máte beat od samotného Fattea. U kamarátov máte zaručený úspech …

Keď akurát nenávidíte všetkých ľudí a nechcete počuť ich hlasy, ale chcete pritom počúvať kvalitnú hudbu – Fatteov album je na takúto situáciu ako stvorený …

Fatte je veľmi vtipný človek o čom svedčí 28 originálnych názvov ku každému jednému beatu. Len David a človek čo nemá ruky si môžu dovoliť neotvoriť Jay-Zmu …

Fatte nemá hranice, každý jeho beat znie inak, neviem dáko definovať jeho rukopis, možno by som ho definoval názvom jedného beatu – „Nášlap“

Na albume sa objavili výborní Djs,menovite DJ AKA a 1210 Symphony, čo určite ocenia hlavne ľudia s uchom,

Videli ste už album, ktorý má viac ako len jeden cover? Áno, aj toto Vám prináša Fatteov album a ja posielam shout out grafikom Bonusovi, Famozovi, Corkovi, Matějovi Činčerovi, Zerwoxovi, Geyovi, Brovar81 a Ideovi.

Tento album len dokazuje to, že David nikdy nespí, jeho tempo je šialené a ja už som namotivovaný na ďalšie veci, čo vylezú z pod jeho prstov.

Takže takto nejako by som to celé zhrnul, myslím si, že som vysvetlil všetko čo bolo treba a čo som chcel. Tento album určite odporúčam, minimálne jednu kópiu do každej rodiny. A že toto nie je recenzia? A čo má byť ?!

Tracklist:

1. Už jsou tady všichni?
2. Křeček v noční rizoto
3. Nášlap
4. Nové gatě
5. R. j. B. + Radimo
6. Dubas, má panenko
7. Akarony z lidu + DJ AKA
8. Chlupaté podmáslí
9. Linda
10. Berzdejskij
11. Rubikonage
12. Komáři se ženili
13. Nabluté brzo
14. Připravené onehda
15. Zvonil u mě Jay-Z, ale neotevřel sem + Radimo
16. Hnoj úplatná
17. Opomenutí čaganem
18. Černý čaj
19. Škraloup z věnce
20. Daňja
21. Klimbeee
22. Ukradené ukulele + 1210 Symphony
23. Fifňárko
24. Kapačka + Zdeněk Sokolovský
25. Dřívější opoždění
26. Knedlo, vepřo, Zerwox
27. Letecké unešení
28. Zlurva

Priznám sa, že o DMS viem možno menej ako niektorí z vás. EP Teraz už naozaj mi nejako uniklo a tak som ich začal zaznamenávať len na základe nejakých tých singlov, videoklipov a sampleru Manifest:2010. Ak niekomu z vás vadí, že aj tak si dovolím o nich písať, tak si dovolím ich odkázať na výborný článok o tom, kto je to hudobný kritik, od kolegu Smoeta (hľadajte, klikajte). Komu to nevadí, tak čítajte ďalej (o: .

Vychádzajúc z toho, čo som vedel o DMS dovtedy, ma album po vypočutí prekvapil. Prekvapil ma väčšou pestrosťou, akú som pôvodne čakal. Okrem vopred očakávaného true school rapu so silnými myšlienkami do mocných beatov, tu nájdeme aj oveľa pohodovejšie ladené oddychové pesničky, ale aj dávku moderného doubletimového rapovania. Čo sa ale dá skonštatovať je, že tá pôvodná – mnou očakávaná poloha, im sedí najlepšie a v nej sú najviac doma. Čo sa dá ďalej skonštatovať je, že vpodstate platí, že čo DMS + Smart na beate, to hit. Tak dobré tracky sa vidia málokedy a aby sa ich stretlo tak veľa na jednom CD je tiež ojedinelé. Každý z nich by mohol byť singlom a dokázal by človeka stiahnuť, aby si ten album vypočul.

Keď sa na to pozrieme obsahovo, pomerne často hrá v skladbách rolu téma falošnosti v hudbe, falošnosti v rape, kalkulu, hudby za peniaze, zapredania sa a podobne. Je to taký ústredný motív, ktorý sa v určitých variáciách opakovane vracia. Okrem toho tu máme sociálne ladené témy, osobne ladené témy, chlastaciu tému, nejaký ten reprezent, nejaký ten chill a podobne. Čo ma potešilo bol spôsob riešenia niekoľkých hosťovačiek. Je jasné, že spoločná skladba celého GR bola povinnosťou a bude hádam na každom release, ktorý od nejakého člena tejto rodiny obdržíme (mimochodm Danosť opäť úžasná sloha). Od mien ako Čistychov a DNA chce človek tiež mať celú plnohodnotnú slohu (a že obaja dali poriadne). Dobrá ale bola voľba použiť kolegov Tona S. a Danosťa na refrény. Takto sa aj vlk nažral aj koza zostala celá, čiže aj majú na hosťovaní interpretov, ktorých si vážia a ktorí skladby ozvláštnili, aj si ponechali dostatok priestoru, aby album nebol len kompilácia hosťujúcich slôh.

Keď už spomíname slohy, tak zaujímavé a netradičné je aj rozkladanie slôh v jednotlivých pesničkách. Nie je to len stále dookola klasický stereotyp: sloha refrén, sloha refrén, koniec. Je to oveľa variabilnejšie a často sa raperi viackrát prestriedajú, či naopak, niekedy dá dve slohy Separ a potom dve slohy Dame a podobne. Z pohľadu kvality raperov by som povedal, že mierne vyčnieva Separ (možno je to tou výškou), ale rozdiel nie je nijako výrazný. Dôležitejšie je, že v trackoch funguje silná chémia a vzájomná zladenosť (najmä v spojení so spomínaným Smartom na beate). Spomenúť musím ešte skreče, ktoré robí najmä sám DJ Metys – jeho label, jeho bordel, jeho skreče. Ale tieto skreče znejú dobre a sú spravené poctivo, nie len z povinnosti.

Aby som to zhodnotil – netvrdím, že tento album je bezychybný. Tiež sú tam nudné pasáže, tiež by tých pesničiek stačilo menej a tiež sa mi niektoré hudby vôbec nepáčili. Keď si ale vezmeme do úvahy, akí mladí chalani z DMS sú a že od nich ešte prídu ďalšie a ďalšie veci, tak tento album je úspech. Ak má takto znieť budúcnosť slovenského true school rapu, tak sa nie je čoho obávať. Zakončíme to obligátnym GRRRRRRRRRRRRRRRRR pre Gramo Rokkaz za ďalší dobrý release. A ďakujem Damemu za track Poslanie – hovorí mi úplne z duše.

Album si môžete kúpiť v našom Online Shope

Tracklist albumu Čo sa stalo (Gramo Rokkaz 2011)

01. Cítim vás (rap: Separ, Dame / produkcia: Analytik / skreče: DJ Metys)
02. Máme čo povedať (rap: Dame, Decko, Tono S, Separ, Danosť, Rebel / produkcia: Smart / skreče: DJ Miko)
03. Vec zvyku (rap: Separ, Danosť, Dame / produkcia: Smart)
04. Kým máš čas (rap: Dame, Separ / produkcia: Deryck)
05. Milión (rap: Dame, DNA, Separ / produkcia: Smart / skreče: DJ Metys)
06. Odkaz (rap: Separ, Dame, Tono S / produkcia: Smart)
07. Treba sa zliať (rap: Separ, Dame / produkcia: Analytik)
08. Šetko jak má byť (rap: Dame, Separ / spev: Mona / produkcia: Smart)
09. Chrbtom (rap: Separ, Čistychov, Dame / produkcia: Smart, Palio / skreče: DJ Metys)
10. Ružové brýle (rap: Separ, Dame / produkcia: Deryck)
11. Žijem svoj sen (rap: Termanology, Separ, Dame / produkcia: Smart / skreče: DJ Metys)
12. Pretvárka (rap: Dame, Momo, Separ / produkcia: Dame)
13. Z rodiny (rap: Separ, Dame / produkcia: DJ Metys)
14. Poslanie (rap: Dame / spev: Monika Zázrivcová / produkcia: Smart)
15. Vata (rap: Separ / spev: Beri / produkcia: DJ Metys)
16. Čo sa stalo?! (rap: Separ, Dame / produkcia: Smart, Palio)

Prirodzený pamäťový filter vo vás zanechá dojmy plné zmrzliny za haliere, prvej čokolády Ritter Sport z Rakúska či hudby, ktorá bola kedysi celá taká úprimnejšia. Samozrejme to je nezmysel, ale nejako takto to jednoducho cítite.

Spomínate na časy, keď ste prvý raz kdesi počuli skladbu od Beastie Boys, s radosťou sa vraciate do doby, keď ich hudba zosobňovala vrcholy rôznych žúrov a jej tvorcovia ikony hiphopu.

Problémom však je, že aj keď to možno bola pravda kedysi (ak vôbec), dnes už to pravda nie je. Ale bolo by krásne, keby bola.

Rád by som totiž napísal, že Hot Sauce Committee Part Two je úžasná nahrávka, ktorú sa oplatí počúvať stále dokola – rovnako ako všetky tie albumy, keď mal človek pätnásť a vedel naspamäť (viac i menej nezmyselné) texty.

Bohužiaľ, ôsmy album Beasties takouto nahrávkou nie je. A v tomto okamihu musíte urobiť kľúčovú voľbu: rozhodnúť sa, akým spôsobom na Hot Sauce budete pozerať.

Či optikou osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, keď sa robil rap trochu inak – a najmä keď ste rap trochu inak počúvali. Alebo sa naň zahľadíte cez perspektívu roku 2011, cez kontext toho, čo sa v hiphope odohralo od povedzme smrti Tupaca. Alebo od nástupu ľudí ako Danja, Diplo, Kanye West, Eminem či Lil Jon.

V prvom prípade dostanete presne to, čo ste dostať chceli. Viac rokenrol a punk ako rap, viac retro ako trendy. Dostanete inteligentnú zbierku hiphopových skladieb, pri ktorých vám spiatočníctvo ani trochu neprekáža.

Keď však zvolíte druhý pohľad, dostanete zbierku spiatočníckych hiphopových skladieb pre (napríklad) tridsiatnikov, ktorí radi spomínajú na svoje divoké obdobie.

Ako hudba to je málo. Ako nostalgický pohľad späť to úplne stačí. Za problém potom ani nepovažujete zistenie, že to znie trochu ako divoká párty nahrávaná kdesi potajme v garáži, ktorá veľa nových nápadov neprináša.

Ale stále je to fakt krutý žúr.

A o čom to teda je? Dalo by sa zjednodušene povedať, že o smrti. Nie je to tak úplne pravda. Točí sa to síce celé tak nejako okolo umierania, ale do jednotlivých skladieb sú umne vsúvané aj myšlienky pojednávajúce o sociálnych či iných problémoch (bezdomovci, podpaľačstvo, drogy, eutanázia …). Rozhodne by som nehovoril o nejakej prvoplánovosti.

Kto hľadá nájde, takže hľadajte. Čoho som sa obával najviac bolo, či ma Resetov prejav dokáže baviť celých tých 15 trackov. Reset je totiž veľmi špecifický raper. Ako správny sedlák je v rape nepravidelný a veľmi rýchly. K tomu ale pridáva svoje typické doťahovačky v štýle metalového či punkového spevu. Neviem to presne popísať, ale keď si vypočujete jednu jeho pieseň, tak pochopíte. Bál som sa, či práve toto špecifikum nezačne po čase otravovať a brániť v chuti do ďalšieho počúvania. Našťastie ani toto sa nevyplnilo a naopak k témam, ktoré tento album prezentuje je Resetov prejav to najlepšie a to najvhodnejšie, čo si dokážem predstaviť. Skúste si napríklad vypočuť Aj to sa stáva a predstaviť si, že túto tému dáva H16, alebo Čistychov… Na druhej strane toto ma dostáva k téme hostí na albume. Nie je ich veľmi veľa, ale aj tak mám pocit, že to celé tak nejako nabúravajú a celý koncept rozkladajú. Voči Luzerovi nemám vôbec žiadne námietky a aj poňatie témy v štýle “pohľady z oboch strán na tú istú vec” je super. Taký Lyrik a Torula mi sem ale vôbec nesedia a nie je to vôbec o kvalitách raperov, ktorí kvalitní sú, ale proste do takto šialenej témy im to nesadlo. Feat s Benem je zas taký feat s Benem. Je o niečom inom a Bene tu vlastne ide svoje klasické, skoro až modrohorské sólo. Ako track výborné, ako track zapadajúci do silne koncepčného albumu vyčnieva a nezapadá. K rapu asi toľko.

Teraz poďme ešte k muzike. Autormi albumu sú Reset a Krek, takže asi správne očakávate, že výčet producentov začne aj skončí na čísle 1 a že tá jednička bude Krek. Zaujímavý zdredovaný týpek, ktorý podobne ako Reset je čo sa týka výzoru tak trochu v inej dimenzii, kde sa robí iný rap (žeby šli Na výlet?). Ale nech je to ako chce, robí sa tam dobrý rap a robia sa tam dobré beaty. Reset to pomenúva sám v piesni Tady a včil: “že na tomto LP neočuješ teplé sample ale temné melódie…”. Pochmúrne nálady, jednoduché ale výrazné zvuky hrané na klávesoch – tak znie a logicky aj musí znieť zvukový podklad tohto albumu.

Na prvý posluch sa môže zdať, že hudba je až príliš jednoduchá, ale nie je to tak. Skúste si vypočuť inštrumentálne verzie trackov, ktoré vyšli na ajlavmjuzik a uvedomíte si, že je tam oveľa viac deja, ako sa zdalo. Čo sa mi páčilo, bolo, že aj v inštrumentáloch bolo cítiť prepojenosť medzi pesničkami, ktoré na seba bezprostredne nadväzovali.

Táto recenzia je už veľmi veľmi dlhá, možno najdlhšia, akú som kedy napísal. A to som si na začiatku myslel, že nebudem vedieť o čom písať. Dúfam, že ste si nejaký obraz o CD spravili a že mu dáte šancu a vypočujete si ho. Sľubujem, že sa to oplatí z viacerých dôvodov. Pre mňa je to zatiaľ jeden z najlepších albumov, čo tento rok vyšli. A určite najoriginálnejší. A originalitu ja cením.

Album si môžete kúpiť v našom Online Shope

Tracklist albumu Minuta ticha (Tvoja Matka Rekorc 2011)

01. Počúvneš a skapeš
02. tady a fčil
03. aj to sa stáva
04. len tak zničehonic
05. nastáva zástava
06. telo zhorí do tla
07. nedá sa svícit
08. už neni cesty ven
09. čas prší
10. di
11. na výlet
12. pri zatmení
13. všade panuje
14. minuta ticha
15. bodka.

Chalani z Mojej Reči už majú nejaký ten utorok stabilné miesto medzi elitou SK/CZ scény a cítiť to aj z tohto ich počinu.Čo sa lyriky týka, nie je im čo vyčítať, tu sú už predsa dávno za vodou. Battle rapy, tracky o hip-hope a iné už veľakrát opakované témy v slovenskom rape si od nich nemám problém vypočuť, pretože vždy sú podané originálne – narozdiel od väčšiny rappaz u nás. Na témy sú ale dobrí chlapci oveľa pestrejší, SM v sebe nezapreli basketbalových fanatikov v tribute pre M.J.-a, tak isto tu nájdete aj “krejzi šit” príbehy ako Trocha lásky, alebo Ihla. Baby tak isto neostali opomenuté a Chlapské vzťahy je tiež treba silno udržovať. Punchlines od začiatku do konca sú tu samozrejmosťou ako Tager na fotkách z Hip-Hop jamu.

O hudby sa väčsinou postaral Jojo Engerer a opäť nesklamal. Navaril kvaltiné beats, aj keď pri nejakých dvoch som mal na začiatku pocit, že som ich už od neho počul. Zvyšný zoznam beatmakerov je dá sa povedať klasický – Wich, Jazzy, Abe, Grimaso,Fatte a DTonate (bohužiaľ, tu má len 1 hudbu). Ani jeden beat mi nevadí, takže opäť je všetko absolútne v poriadku. Myslím si ale, že  je aj celkom škoda že MC´s nevyužívajú služby aj od iných ľudí čo majú výborné hudby ako napr. Karaoke Tundra.

Ani zoznam hostí nie je ničím prekvapujúci. Najviac to ide Boy Wonderovi, ktorý opäť potvrdzuje to, že už dávno sme mali byť hrdými vlastníkmi jeho albumu. Úplný opak je však Majk Spirit. Jeho prejav mne osobne v poslednej dobe absolútne nesedí a nerozumiem mu.Ďalej Oteckove “chlapci sú na hlavu jak čapice” je top, Strapova sloha zas pripomína jednu smutnú true story z Česka.

Celkovo si myslím žee album dopadol opäť výborne, ako sme vlastne aj všetci očakávali a neprajníci sú odkázaní na neúspech. Počet trackov 22 hovorí to, že každý si tu nájde svoje šlágre, neverím že nie. Na koniec len dodám, že kiež by sme na Slovensku mali viac takýchto dobrých chlapcov. Je ich fakt málo ako tak počítam…

Dobrých chlapcov 3 môžes podporiť kúpou aj v online shope.

Tracklist

1. Sucker punch / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik
2. Križujeme mapu / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik
3. Mne netreba veľa / beat : Grimaso, rap : Supa, Delik
4. Trocha lásky + Strapo / beat : Wich, rap : Supa, Delik, Strapo
5. Ohrozený druh + Otecko / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik, Otecko
6. M. J. / beat : Fatte, rap : Supa, Delik
7. Dalšie cígo / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik
8. Dieťa vo mne + Zverina / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik, Zverina
9. Poďte so mnou / beat : Jazzy, rap : Delik
10. Ihla / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik
11. Stalker / beat : Jozef Engerer b+ Jazzy, rap : Supa, Delik
12. Odviate vetrom / beat : Jazzy, rap : Supa, Delik
13. Čo sa týka mňa + Majk spirit / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik
14. Chlapské vzťahy / beat : Jozef Engerer + Braňo Chlpek, rap : Supa, Delik
15. On & on + Greg Delcore / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik, spev : Greg Delcore
16. Ja a ona / beat : Dtonate, rap : Supa
17. Nočný let / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik
18. Nedeľné ráno + Boy Wonder / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik, Boy Wonder, skreče : Jazzy
19. Nutela + Idea / beat : Ghosttown, rap : Supa, Idea
20. Baby / beat : Wich, rap : Supa, Delik
21. Nie ste kompatibilný / beat : Abe, rap : Supa, Delik
22. Motajú nám hlavy / beat : Jozef Engerer, rap : Supa, Delik

]]> 0 http://www.artattack.sk/content/02/bonus-konec-civilizace/ http://www.artattack.sk/content/02/bonus-konec-civilizace/#comments Tue, 08 Feb 2011 06:36:42 +0000 OzD http://www.artattack.sk/content/?p=8729 Svet je plný paradoxov. Inak by sa nemohlo stať, že najlepší český raper a najlepší slovenský raper sú obaja šušľajúci. No a keď môžu byť šušľaví raperi, prečo by nemohol byť aj račkujúci.

Rečové vady sú v móde a tak tu máme Bonusa. Bonus to je Bourek zo skupiny Sporto. Neviem ako je to s touto kapelou teraz, či funguje, či nefunguje, ale Bonus si teraz ide kariéru sólo rapera a to už nejakú dobu. Posledným výsledkom tejto vetvy Bonusovej tvorby je album Konec civilizace, ktorý vychádza na vinyle, alebo v digitálnej podobe.

Hneď na začiatku poviem, že toto je zlý rapový album, aby som vás mohol začať presviedčať o tom, že je to dobrý album. Nejasné a divné? Ako som už spomínal – svet je plný paradoxov.

Keby som mal hodnotiť Bonusa ako rapera, tak by dopadol dosť zle. Nemá flow, nemá frázovanie, väčšinou nemá ani štýl, väčšinou len rozpráva a nie rapuje (či spieva?).

Ale… Ale je tu jedno ale.

Sám seba sa pýtam, či chcem radšej počúvať niekoho, kto má všetko, čo Bonusovi ako raperovi chýba, ale nemá zas obsah, alebo či chcem počúvať Bonusa. Dobrých raperov je veľa, Bonusov je málo. A tak sedím a počúvam Bonusa, pretože má čo povedať. Má názory, má obrazy, má príbehy, má myšlienky. Celkom obyčajné, vlastne realistické, ale aj tak ich je v rape počuť primálo na to, aby som si tieto nechal újsť.

Je to jediný interpret, u ktorého sa opláca veľmi pozorne počúvať aj skity, pretože v nich povie viac ako niektorí raperi v celých songoch. Okej, vyplytval som alegórie a chvály, musím o albume aj niečo povedať, aby ste vedeli, čo vôbec od tohto albumu čakať. Keby som mal k niekomu tento album prirovnať, vyslovil by som mená A.M.O., Bene, Tafrob, Tázok, WWW a Lucie (áno tá česká kapela, dúfam, že sa Bonus neurazí).

Zdá sa vám to ako divný mix? Ono totiž zhruba takto divným mixom je celý album.

Raz to veselo bubnuje a Bonus energicky rapuje o tom, že sa ho každý snaží podľa tvorby psychologicky analyzovať, alebo o tom, že na svete je až príliš veľa skrytých nacistov, ktorým sa ich postoje tolerujú. Za chvíľu nálada potemnie a Bonus prednáša pochmúrnym kazateľským hlasom o svojom vnútre, o svojom živote a o svojej duši.

Nehovorím radšej o tom, čo to spraví, keď sa na beate objaví Karaoke Tundra. Výsledkom sú skladby ako Epitaf. Okrem Karaokeho vlastne beaty dodal už len Pe.klo + niečo spravil Bonus sám. Album má dobrú atmosféru, okrem prvých dvoch “energicky” ladených trackov, z neho sála elektrizujúci chlad.

Krokom mimo je podľa mňa track s Lyrikom, kde sa Bonus snaží rapovať po slovensky a celý jeho výstup vyznie skôr ako nevydarený freestyle. Ak to mal byť skutočne Party track (pretože takto znie názov spomínaného tracku), tak sa veľmi nepodaril.

Naopak veľmi sa podaril track Ztrácime čas, ktorý je o tom, že internet je presýtený nepotrebným obsahom tak, ako je svet presýtený hromadami nepotrebného odpadu. A vôbec nevadí, že toto už vôbec nie je rapový track. Stále je to Bonus.

Aby som to teda nejako zhrnul: Bonus nie je dobrý raper. Toto je dobrý album. Tento album je tak pestrý ako jeho obal. To vôbec neznamená, že každý si v ňom niečo nájde. Skôr sa buď bude globálne páčiť, alebo sa nebude páčiť vôbec. Mne sa globálne páči. Vlastný názor si spravte sami. Ďakujem Bonusovi.

Tracklist albumu Konec civilizace (Starcastic / Deadred 2010)

A2 Psychologové
A3 Dětem (+ Lineup)
A4 Zakopanej pes
A5 Mý místo (+ Idea, Aran Satan)
A6 (Ford)
A7 Epitaf (+ Karaoke Tundra)
A8 Ztrácíme čas

B1 Squatteři, feťáci, anarchisti (+ Banán)
B2 (Eden)
B3 2540 (+ Volenet)
B4 Party track (+ Lyrik, DJ Spank)
B5 P I K O S M R T (+ Karaoke Tundra)
B6 (Tolik let)
B7 Konec civilizace (+ DJ Spinhandz)