“Pre Kekeliho, ktorý sa v predošlej tvorbe venoval skôr krajinárskej a inscenovanej fotografii, je kolekcia „Život sa skladá z nepatrných dotykov osamotenia.“ posunom. Po prvýkrát v nej využíva princípy prekračujúce svoje východiskové médium, klasickú fotografiu. Nenecháva sa obmedzovať formou, ale tvorí intuitívne, spontánne, prežíva určitú etapu svojho života, ktorú poznačuje fakt, že je tvorcom vizuálneho umenia. Jeho výhradnou témou je tentoraz krátky, nie práve šťastný, vzťah k žene, téma, s ktorou sa dá veľmi ľahko stotožniť. Okolo nej sa točí všetko obsahové, formu však metaforicky tvoria matérie odkazujúce na každodennú surovú realitu – fyzickú prácu alebo neosobné bydlisko. Téma je teda veľmi intímna, ale dotýka sa nás všetkých, vo svojom širšom poňatí pritom hovorí o akejsi dedičnej neschopnosti nájsť šťastie v partnerskom živote. Našťastie pre Kekeliho, je tu aspoň fotografia, ktorá čiastočne zaobľuje hrany toho, čo sám prežíva…

Fotografickú časť tvoria zábery priestorov hrajúcich úlohu v autorovom súkromnom živote. Tie sa napĺňajú a vyprázdňujú, dokumentujú zmenu. Osamelosť však miesto pocitu bezpečia a spokojnosti strieda skôr chaos a o túžbe po pokoji a duševnej voľnosti napovedajú aj zábery krajín vo vzniknutých fotografiách. Súbor sa skladá z niekoľkých fotografických diel, voľnej tvorby, ktorá trefne pracuje s názvami diel, a jedného videa. Kekeli pracuje výhradne s prežitými materiálmi, často doplnenými výtvarne jednoduchými zásahmi, fotografuje a bez veľkých ambícií natáča, pričom udržuje jednoduchú formu a farebnosť, v ktorej okrem čb tónov prevláda zlatá a červená.

Práca Jána Kekeliho pôsobí v dobrom zmysle ako návrat do minulých dôb, bez pokrytectva samocenzúry a úzkostlivého stráženia si identity vedúcej až k odcudzeniu a strate citového spojenia. Protirečí dnešným tendenciám, podľa ktorých je umelec vlastne nikto – človek bez minulosti a identity, riešiaci len všeobecné, neosobné témy spoločnosti. Kekeli teda neprodukuje len anonymné bezpocitové umenie elektronickej doby hovoriace k všeobecným masám. Zároveň nie je banálny, prvoplánový a bez dôvtipu. O nepózerskom prístupe bez prospechárstva hovorí aj samotný názov práce, ktorý je citátom prevzatým od francúzskeho filozofa Rolanda Barthesa. Bez pokusov o happy end odkazuje na uvedomenie si faktu, že človek v konečnom dôsledku musí všetko vnútorne prežiť sám.” Iva Sýkorová

HotDock Gallery
Gröslingova 21, Bratislava
otváracie hodiny: pondelok – piatok 15–19.00

Vernisáž sa konala od 17h, čo bola jediná chyba na kráse. Ako poznamenal Bene: “Bohužiaľ o tomto čase prídu iba študenti a zevláci na víno. Nie ľudia, ktorí si môžu dovoliť dať 5000€ za originál.” A je to úprimná škoda. Medzi legendy s.r.o. podľa nás patrí aj samotný autor. Okrem neho sa na akcii zúčastnil (logicky) aj kurátor výstavy Laco Teren a hudobný hosť: skupina QuasiTrio (Marián Jaslovský, Marián Benkovič, Róland Kánik).

Galéria Michalský dvor vznikla 8.12.1995 a nachádza sa v suterénnych priestoroch bývalého Jesenákovho paláca na Michalskej ulici č.3 v Bratislave. Starobylé klenby a tehlové steny vytvárajú nenapodobiteľný koloryt priestorov, ktoré sú vyhľadávané výtvarníkmi i početnými návštevníkmi. Doteraz sa tu uskutočnilo 70 profilových výstav, na ktorých sa prezentovali výtvarníci nielen zo Slovenska, ale aj z Českej republiky, Nemecka, Kanady, USA, Belgicka a Ukrajiny. Priestory sa stávajú aj miestom prezentácii kníh, hudobných koncertov, krstov CD, tlačových konferencií a ďalších kultúrnych a spoločenských aktivít.

foto: Peter Sit

Literárny klub

foto: Peter Sit

urbanmarket.sk
urban-market.blogspot.com

Fotky by Katarína Svobodová & Peter Sit

Na výstave sa predstavili traja mladí, slovenskí umelci ANIMO, DA LINKA a PURE, ktorých tvorba pramení zo streetartu a graffiti. Predviedli svoje umenie v podobe obrazov na plátne, grafík a handmade výrobkov. Diela si bolo možné aj zakúpiť a že tak niektorí aj urobili nás úprimne teší. Výstava trvala do konca novembra. Hudobnú kulisu vernisáže doplnili Spinhandz a MtotheG.

ANIMO je mladý umelec z Partizánskeho. S tvorbou začal v roku 2001, ako striktný graffiti writer maľujúci písmená. Postupne sa jeho tvorba prelinula do streetartu. Dnes sú už preňho charakteristické komiksové postavičky, ktoré vkladá do fantastických svetov. Pravidelne sa zúčastňuje streetart a graffiti festivalov, či už na Slovensku, alebo v zahraničí. K tým najzaujímavejším patrí bezpochyby graffiti festival v Budapešti, kde sa v roku 2008 umiestnil na treťom mieste. Pravidelne sa zúčastňuje aj pražského festival Block painting. I keď jeho doménou je stále streetart, čo značí, že sa väčšinou realizuje na steny a múry ulíc, farby z ruky neodkladá ani po skončení sezóny. Vtedy stenu nahrádza plátno a ulicu teplý ateliér. A práve to mu prinieslo úspech v podobe ponuky, od organizátorov projektu Czech Slovak, vystavovať svoje obrazy v New Yorku spolu so slovenskými a českými dizajnérmi a návrhármi. Dnes už je maľovanie obrazov neodmysliteľnou súčasťou jeho tvorby.

DA LINKA je trnavčanka, ktorá sa streetartu venuje od roku 2005. Prvé maľby boli charakteristické figuratívnym ženským motívom so širokým úsmevom. Postupne sa však preorientovala na stvárňovanie zvieratiek a hračiek jej svojským štýlom inšpirovaným rozprávkovým svetom. Jej náklonnosť k detským témam možno pramení zo štúdia na pedagogickej fakulte trnavskej univerzity, kde vyštudovala animáciu a učiteľstvo výtvarného umenia. Pravidelne sa zúčastňuje streetartového sympózia Street Art Summit v Žiline a iných graffiti podujatí. Najväčším úspechom bola účasť na výstave L’attaque de l’art konanej v roku 2010 vo Francúzskom inštitúte v Bratislave. Okrem streetartu sa venuje aj tvorbe handmade hračiek.

PURE pochádza z Bratislavy, v súčastnosti však žije a študuje v Prahe. Je študentom tretieho ročníka vysokej školy umelecko-priemyselnej v Prahe, atelier ilustrácie a grafiky. Na graffiti a streetart scéne sa pohybuje približne 10 rokov. Hlavnou charakteristickou črtou jeho diela je veľkorozmernosť. V kruhu streetartistov je známy používaním teleskopickej tyče, ktorou dokáže s vycibrenou presnosťou maľovať aj tie najmenšie detaily vo výškach. Využíva “trash” výrazové prostriedky, ako sú stekance či oblievanie, ale i precíznu čistú geometriu. Jeho častou inšpiráciou je industriálna architektúra a stroje, ktoré mutuje do nových súvislosti. Pravidelne sa zúčastňuje na žilinskom Street Art Summite a košickom Street Art Communication. Mal aj niekoľko výstav v Bratislavských galériách. Jeho skice ste mali možnosť vidieť pred dvomi rokmi v galérii Ex Cafe v Bratislave, na spoločnej výstave s Ormosom. Rekreačne sa venuje aj urban exploringu.

]]> 0 http://www.artattack.sk/content/11/prago-union-slam-poetry/ http://www.artattack.sk/content/11/prago-union-slam-poetry/#comments Wed, 23 Nov 2011 21:27:19 +0000 Sitič http://www.artattack.sk/content/?p=11598 Minulú nedeľu sa uskutočnil v KC Dunaj koncert Prago Union a ako predkrm nám predviedli svoje rýmy v Slam poetry exhibícii Palo Čejka, Bruce Lee a ďalší. Prago Union zahralo veci z nového albumu V barvách ale aj staršie nahrávky. Nato, že bola nedela, bol klub plný a vďaka Prago Union žil energiou. Že ako si môžeš pozreť teraz…

foto: Peter Sit

Eclair Fifi (Lucky Me, UK)
Kalifornia Kurt (AT)
Peca One (CZ)
Stratasoul (SK)

foto – analog – 35mm by Peter Sit

fotky : Peter Sit

Minulý víkend sa konal v Galante v 4D Gallery 3. ročník projektu MAliarsko-SOchársky objekt. MASO nasleduje hlavnú ideu prekračovania mediálnych hraníc vo výtvarnej tvorbe. Prezentuje niekoľko samostatných výtvarných projektov (Kamenárske sympózium, projekt 2 GraMy, samostatné autorské realizácie) ktoré vznikli v 2011 priamo v prostredí tvorivých dielní Galérie 4D.

Skupina grafikov: Palo Čejka, Jan Čumlivski (CZ), Marc Hennes (DE), Tomáš Klepoch, Matúš Maťátko, Marek Nový, Zuzana Sabová, Matej Rozmány vytvorili v rámci grafického workshopu, vo vzájomnej spolupráci autorskú knihu. Jan POINT Kaláb (CZ), Michal TRON Škapa (CZ), predstavitelia českej graffiti scény, s jej širokými presahmi do iných médií a foriem výtvarného prejavu. Reflexiu zásahov do verejného priestoru obsahuje aj fotografická práca Šymona Klímana „Partizáni“, ktorou nasleduje svoje predošlé realizácie veľkorozmerných portrétov vylepených vo verejnom priestore.

Fotografka Illah van Oijen (NED) sa zaoberá mestskou krajinou a identitou daného priestoru v čase s jeho premenami. Touto formou predstaví fotografie z jej pobytu v Galérii 4D a z mesta Galanty. Kamenárske sympózium predstavuje dlhodobý projekt Galérie 4D, prebiehajúci od 2011 do 2012. Odprezentované budú zatiaľ diela od maďarského autora Lestyán Goda János a študentského sympózia. Podujatie obohatili hudobnou produkciou: Karaoke Tundra, Dj Spinhandz, MtotheG a “spiaci” Karel Gut.

www.4dgallery.sk

Foto by Peter Sit