Za projektom „Sprejeri“ stoja výtvarníci Ivan Greguš a Michal Turkovič. So svojím projektom majú víziu vkusne dopĺňať mestské plochy (a nie len mestské) a tým vhodne skrášľovať vzhľad a charakter verejného priestoru. ArtAttack.sk so „Sprejermi“ prehodil zopár slov a zisťoval, čo to znamená: „…komerčné graffiti na vyššej úrovni.“ 🙂
Ako ste sa dostali ku graffiti a čo bol pre vás oboch ten WOW efekt, že ste si povedali…toto sa mi páči, toto chcem robiť!
Ivan: Na Slovensku sa graffiti objavovalo už od začiatku 90. rokov. Vtedy, ako malému chlapcovi mi udrelo do očí, keď som videl niečo namaľované na stene. V 90. rokoch nebolo vôbec jednoduché dostať sa k nejakým zdrojom, ktoré by mi objasnili čo to vôbec znamená. Mal som šťastie na ľudí, ktorí mi dohodili časopisy, články z novín a fotky zo zahraničia a už to išlo.
Michal: Ja som chodil po rôznych výtvarkách, kde sme dookola maľovali na rovnaký formát. Bola vo mne stále túžba oslobodiť sa od malého formátu papiera a tak som chytil do ruky sprej a išiel von a nepustil.
Koľko sa venujete graffiti-umeniu?
Ivan: Prvú graffiti maľbu som namaľoval v roku 2002. Tagy so sprejom som skúšal už od roku 1999. Začiatky boli samozrejme na ulici. Tam som graffiti prvý krát videl a aj zanechal. Na legálne steny som sa v začiatkoch vôbec nehrnul. Takže je to asi 15 rokov čo maľujem. Niekedy boli obdobia kedy som maľoval menej, inokedy viac. Dnes už maľujem hlavne legálne graffiti. Sám som vybavil povolenia na niekoľko stien, kde je možné legálne maľovať. Živím sa maľovaním zákaziek a snažím sa robiť aj osvetu vo vnímaní graffiti verejnosťou.
Michal: Od konca základnej školy, asi od roku 2003. Je to už tak 13 rokov, čo nad graffiti dennodenne rozmýšľam.
Čo si myslite o iných slovenských sprejeroch / umelcoch?
Ivan: Väčšinou sa v súvislostiach s konkrétnymi krajinami hovorí o scénach. Dokonca niektoré väčšie mestá majú vlastnú rozvinutú scénu, ktorú tvoria desiatky ľudí s originálnymi štýlmi. Na Slovensku, žiaľ, podľa mňa scénu tvorí možno desať ľudí, ktorí aktívne a kvalitne robia ilegál. Toľko isto ľudí vie spraviť aj kvalitné veci na legále.
Potom síce sú ďalší sprejeri, ktorí aj robia aktívne, ale zostali zaseknutí niekde v roku 2005 a od vtedy maľujú ako keby jeden piece, len vždy v iných farbách. Prípadne kopírujú všeobecne známych writerov zo sveta a snažia sa to robiť “akože tak isto“. O nejakom typickom štýle na Slovensku nemôže byť ani reč. Česť výnimkám tým, ktorý sa neboja experimentovať a skúšajú stále posúvať hranice, majú otvorené oči a nemaľujú dookola veci ako sa maľovali pred desiatimi rokmi.
Michal: Mrzí ma, že scéna je malá a ľudia z nej aj tak medzi sebou nekomunikujú a nevytvoril sa tu žiaden príznačný rukopis. Sprejeri tu maľujú dlho a veľa, no v ich veciach je vidieť minimálny progres. Je ľahké dostať sa na vrchol scény, zlenivieť na výslní a nemať potrebu sa vo svojej tvorbe posúvať. Pri takejto stagnácii je fakt, že maľujú 15 rokov skôr hanbou, ako vecou za ktorú si zaslúžia obdiv.
Ste študovaný umelci, v čom zmenilo štúdium váš pohľad na graffiti?
Ivan: Určite v tom, že mám prehľad v dejinách umenia a hlavne vývoji umenia 20. storočia, kam graffiti patrí ako akceptovaný výtvarný smer a sprej ako maliarsky nástroj bežne používaný uznávanými výtvarnými umelcami. Školy, aj stredná aj vysoká, mi otvorili oči pri pohľade na výtvarné diela ktorým som dovtedy nerozumel. Naopak, aj ja sám som ovplyvnil svoje štúdium práve tým, že robím graffiti. Moja samotná diplomová práca sa venovala problematike komercionalizácie graffiti, resp. tomu ako sa z “nechceného“ stalo “žiadané“.
Michal: Začal som intenzívne rozoberať jazyk graffiti, pýtal som sa skrátka otázku: Ktoré momenty sú v graffiti výtvarne zaujímavé? A uvedomil som si, že ich je veľmi málo. Proste akékoľvek prílišne čisté, detailné a málo expresívne prístupy som vo výraznej miere odsúdil. Sústredil som sa na to, že graffiti má byť súčasťou mesta, ktoré nie je krásne, farebné, ani sterilne čisté a rovnako graffiti v ňom by mali byť, čo najviac surové, divoké, expresívne.
Začal som sa zaujímať o tie najškaredšie graffiti, alebo skôr “toygraffiti”, ktoré sa začali objavovať všade, len nie na Slovensku. Vďaka nim som si osviežil svoje utíchajúce graffiti nadšenie. Dnes ma na graffiti zaujíma, či má šťavu, teda, či ma nenudí. A práve živými vecami sú tie spontánne málofarebné veci tvorené nedbanlivo/ neprecízne.
Okrem toho že robíte graffiti na zákazku, predávate vaše umenie aj iným spôsobom?
Ivan: Ja si plátno namaľujem skôr sporadicky, vystavoval som síce na viacerých výstavách, ale väčšinou som plátna pripravoval priamo pre konkrétnu výstavu, prípadne na objednávku pre niekoho. Viac krát sa stalo, že ma zavolali maľovať aj na rôzne udalosti ako napr. festivaly.
Michal: Ja som v tomto roku (2016) doštudoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení. Primárne som posledných 6 rokov riešil prácu v ateliéri s tým, že stále chcem, aby moje plátna komunikovali s tým, čo robím vonku. Snažím sa fungovať aj v rámci výtvarnej scény. Je pre mňa výzvou obhajovať na poli umenia graffiti a mňa, ako autora silne ovplyvneného graffiti.
Vnímam, že v západnej Európe sa v rámci umeleckej scény objavujú autori s pôvodom v graffiti, ktorým sa podarilo túto mestskú tému etablovať v rámci umenia. U nás v tomto smere narážame na miernu konzervatívnosť, alebo opatrnosť. Verím, že sa to musí zlepšiť.
O svojom projekte SPREJERI tvrdíte že „… má byť platformou pre maľovanie komerčného graffiti na vyššej úrovni.“ Čo si má bežný občan predstaviť pod pojmom „graffiti na vyššej úrovni“?
Ivan: Pracujeme ako profesionálny výtvarníci, ktorí nemajú problém spracovať návrh na akúkoľvek plochu (či už veľkosťou alebo formátom) a následne ho aj zrealizovať. Často sa ozve človek s tým, že má plochu kde by si vedel predstaviť niečo namaľované, ale nechce to dať len tak hocijakým “sprejerom“. Nechce aby tam vznikli “obyčajné“ graffiti. Chce vidieť návrhy a byť si istý, že to bude v konečnom dôsledku dobre pôsobiť.
Na každú stenu spracovávame originálny návrh, ktorý je z klientovej a našich hláv, rukou prenesený na papier a z papiera sprejom na stenu. Jedinečnosť a originalita je na prvom mieste. Tak ako aj zohľadňovanie urbanizmu, kde sa má maľba nachádzať, aby výsledok nakoniec nepôsobil tak ako nemá – rušivo.
Michal: Ako povedal Ivan, ide o tri jednoduché body, ktoré sa snažíme pri každej zákazke dodržať.
1.Prvým je starostlivosť o mesto. Mestá u nás sú škaredé a kontaminované vizuálnym smogom, nechceme to našimi realizáciami podporiť.
2. Snažiť sa o možnostiach viesť s klientom dialóg, nie len odmaľovať ním vybranú predlohu. To by mu samozrejme stačilo k spokojnosti, ale ak mu s návrhom pomôžeme, tak môže byť ešte spokojnejší. Návrh bude výtvarne hodnotnejší a mesto čistejšie. Realizácia vhodnejšia do verejného priestoru. A z veci bude cítiť náš rukopis a my si ju dáme hrdo do portfolia.
3. A tá tretia priorita je opísaná v druhom bode, je to originalita a invenčnosť riešenia, ktorú si chceme pri každej realizácii ustrážiť.
Znie to jednoducho, dodržať tri pravidlá, no väčšinou sa to nikomu nedarí.
…a darí sa vám dodržiavať tieto pravidlá?
Michal: Dá sa to niekedy viac, niekedy menej. No keby sa to nedalo vôbec, tak by som to prestal robiť. Ak som nemaľoval svoje autorské návrhy a nevkusne ich zasadzoval do priestoru mesta, tak by sa z niečoho, čo mi robí radosť stala nočná mora.
Mali ste výstavy svojich prác, aké sú ohlasy na vašu tvorbu? Jednak z „branže“ a jednak od bežných ľudí?
Ivan: Pozitívne. Myslím, že veci čo maľujeme sú rešpektované aj writermi. Kvôli svojej estetickosti oslovujú širokú laickú verejnosť.
Michal: Tak naše práce sú v rámci graffiti komunity cenené, ale to je iba tretina úspechu. Ďalšia vec je prihovoriť sa laickej verejnosti. Tretia priorita je ustrážiť si vyššiu estetickú úroveň práce prihliadajúc na miesto, kde sa práca nachádza a celkovo urbanizmus mesta. Čiže každá práca je automaticky posudzovaná troma svetmi a každá sa prihovára trochu inak. Verím, že každá komunikuje pozitívne so všetkými.
Aké máte plány do budúcnosti?
Ivan: Hlavne chcem aby náš projekt Sprejeri oslovil ľudí, ktorí chcú premeniť plochy v meste na originálne, jedinečné umelecké diela. Pre mňa bude vždy potešením pracovať na zlepšovaní verejných priestorov. Rád prispejem k tomu, aby sa prechádzky mestom stali zaujímavejšími práve cez hodnotné veľkoformátové maľby na stenách budov.
Michal: Súhlasím s Ivanom, chceme jednoducho prispieť k čistému mestu, tým že budeme veci realizovať kvalitne. V poslednej dobe mi súčasne záleží na graffiti osvete, alebo sociálnom rozmere témy. Snažím sa cez svoj príbeh graffiťáka, ktorý vyštudoval vysokú školu výtvarných umení poukazovať na to, že graffiti nie je, iba záležitosť opitých polointeligentných deciek. Ale je to počiatočná platforma pre vývoj mnohých slovenských výtvarníkov a subkultúra, ktorej sa oplatí venovať pozornosť.
