h16

H16 – Čísla nepustia


FacebookShare

Dozrievajú niektoré druhy vína, whisky alebo koňak, prípadne ten skutočný rum z Ostrova slobody. Občas dozrieva niekoľko ľudských charakterov. Ale žeby dozrievali hudobné kapely? To len my, čo píšeme o muzike si vymýšľame podobné blbosti, aby sme čitateľom, sebe a nebodaj aj interpretom dokázali, že máme prehľad.

Kapely nedozrievajú, ale občas môžu dospieť. A občas dokážu prekročiť tieň, nie ani tak ten vlastný, ale tieň, ktorý na ne – oprávnene či náhodou – hodil niekto iný. O debute bratislavskej H16 Kvalitný materiál som nepísal. Ale ak zabudneme na ten arogantne prihlúply názov, album bol skôr vyrovnávaním sa, a to viac s okolím ako sám so sebou: „Hen, ja mám kapelu, v priebehu krátkeho času som sa dostal k albumu a veľa ľudí ma neznáša. To mi vadí.“ Ja tomu hovorím nedostatok sebavedomia. Tou horšou možnosťou je duchoprázdno, keď človek nemá, o čom by rapoval.

Lenže ono to ako tak hralo a chalani ako tak vedeli rapovať, čiže sa to celkom slušne dalo dopočúvať až do konca. Aj keby len raz. Do trochu stojatých, kaliacich sa a stále viac zapáchajúcich vôd slovenského rapu to prinieslo niekoľko zaujímavých vĺn. Alebo také malé premiešanie, akoby čajovou lyžičkou. O náhode alebo zákonitosti sa však poslucháč dozvie až pri druhom albume.

V prípade CD Čísla nepustia (ach, zase ten názov) je to však krok vpred. Chlapci rapujú zase o trochu lepšie a pri Cigovom prejave sa už tak nesmejete. Dušo je napriek Korcovmu sebavedomiu z H16 ďaleko najzaujímavejší a technicky najvyzretejší MC a producenti ako tak zvládajú moderný zvuk. Cestou aj necestou.

Pravdupovediac, počúvam ten album skoro mesiac (lebo si ho vždy pustím, že napíšem recenziu a kde nič tu nič) a stále ma nerozčuľuje. Čo sa slovenským albumom (alebo iba mne) nestáva často, ak vôbec. Myslím, že u nás stačí začať kritériom „dá sa to prežiť“ (občas i prežuť), a potom môžeme budovať nadstavbu. Len bohužiaľ neverím ani slovo, keď ma o hip-hope chcú poučovať práve chalani z H16. V princípe ale neverím nikomu, kto ma chce poučovať o hip-hope, špeciálne tom slovenskom, takže toto by som za výhradu ani nejako vážne nepovažoval.

H16 nie je kapela, pri ktorej textoch musí mať človek vyštudovanú subjadrovú fyziku alebo diplom z filozofie (pche!), ale napriek tomu je ich nový album celkom príjemné rozptýlenie. Má to energiu a má to groove, a to často dokonale stačí. Hrá to plus mínus tak, ako by súčasný album mal hrať a občas vás prekvapí nejaký nápad. Niežeby sa rozsvecovali žiarovky, ale v poriadku. Aspoň vás nefackuje hanba. Paradoxne, ten album je o dosť lepší, ako som od neho úprimne očakával, takže prinajmenšom v tomto ma nová H16 príjemne prekvapila.

Samozrejme, nie je to nič nové, prelomové ani radikálne. V princípe Čísla nepustia nie sú ani čímsi, čo by sme aspoň v pätnástich obmenách už nepočuli niekde inde. Ale formálne je to celkom zvládnuté a nerozčuľuje vás to. Teda nie až tak veľmi. Čo viac chcieť od slovenského hiphopového albumu?

www.myspace.com/hajednasest

CD nájdete samozrejme v našom Online SHOPe

Tracklist k CD Čísla nepustia (Hip-Hop.sk/EMI – 2008)

1. Intro
2. Sága pokračuje
3. Vitaj v meste
4. Robím čo chcem
5. Nemaj stress
6. Dávno viem
7. S kým si, taký si feat. Hugo Toxxx
8. Oni nevedia feat. Vec
9. Luďom jebe
10. Ostaň silný
11. Komu môžem veriť feat. Moja Reč
12. Život neni fér
13. Staré časy
14. Nápoj Omamný
15. Diky moccc
16. Jak sa vieš hýbať (remix)

FacebookShare

Zanechať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.