Vždy ma zaujímala odpoveď na otázku: koľko? Hovorí sa síce, že niektoré veci sa nedajú kúpiť a že najlepšie zážitky sú tie, ktoré človek dostane zadarmo, no platí možno iba to druhé. V prvom prípade sa jedná skôr o naivnú poveru.
Kúpiť sa dá úplne všetko, rozhoduje iba cena. Veci, ktoré sa „nedajú zaplatiť“, sú v skutočnosti len prípady, kedy neponúkli dosť. Kedy túžili primálo alebo podcenili dopyt. No aj keď je zrejme všetko od istej sumy prístupné, výška obnosu určuje, aké vyvinuté máte svedomie či vôľu vzdorovať. Našťastie.
V istom zmysle ma fascinujú extrémy: keď sa lámu predsudky a kriví charakter. Práve preto som vždy chcel vedieť, ak je zhruba tá suma, keď je Peteraj schopný napísať totálnu sprostosť s názvom Horehronie alebo Tásler objímať Radičovú a potom hrať na akcii Smeru. Chcem vedieť, pri akej sume sa zo slušného turntablistu stáva „posh“ dídžej pre snobov. Alebo za koľkou eur by ste dokázali na kameru tvrdiť, že J&T to robia najmä pre Tatry a Extra plus je slušný časopis.
Obklopuje nás relatívny svet, ale to neznamená, že v ňom niet miesta pre morálku. Ono väčšinou sú ochotní zaplatiť viacerí. A aj keď sa vaše svedomie stáva tovarom – rovnako ako sa ním stal hip-hop, ešte predtým punk, rokenrol, džez i blues – jestvujú alternatívy.
Niekomu stačí k spokojnosti menej a mnohí vďakabohu nie sú ochotní ponúknuť „správnu“ sumu. Aj v tom je šanca. A potom ľudí ako ja – pozorovateľov a zároveň rovnaké obete – bude aj naďalej fascinovať tak trochu filozofická otázka: koľko?
Odporúčame: Wegart na sovenský trh priviezol dva veľmi zaujímavé albumy, nového Bonoba Black Sands a Blockheadov abstraktný hip-hop The Music Scene. Oba albumy stoja za vypočutie a následnú kúpu.
